Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-72-2016.pdf
PDF · 64.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/72/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného V. S., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného V. S. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 06.05.2016, sp. zn. 4Pp/19/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 30. júna 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného V. S. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného V. S. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu spoločného trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/107/2014, zo dňa 03.06.2015, v trvaní 2 roky 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu, a splnil aj jednu materiálnu podmienku - plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, keďže počas výkonu trestu bol trikrát disciplinárne odmenený za vzorné plnenie pracovných povinností. Po preskúmaní odpisu registra trestov, ako aj pripojeného spisového materiálu mal preukázané, že nesplnil ďalšiu materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Opakovane sa dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti majetkového charakteru, ide o špeciálneho recidivistu, pričom tresty a to prevažne nepodmienečné, ktoré mu boli uložené, prípadne nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, neviedli k náprave. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania stredné. Dospel preto k záveru, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti, preto k dosiahnutiu výchovného účelu trestu bude potrebné, aby odsúdený ďalej vykonával uložený trest.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že sudkyňa mu pri prejednávaní jeho žiadosti vyčítala hlavne jeho minulosť, absolútne neprihliadala na hodnotenie ÚVTOS Želiezovce, ktoré ho čiastočne doporučovalo prepustiť a uložiť ochranný dohľad. Je si vedomý svojej minulosti, no práve kvôli nej dostal trest aký dostal, no podľa neho nie je správne, aby súd podľa minulosti hodnotil budúcnosť. Poukázal na čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek dôvode, teda aj na dôvode, že sa páchateľ v minulosti dopustil trestného činu. Uviedol, že z celkového trestu 30 mesiacov už vykonáva 23. mesiac, má už po krk svojho doterajšieho života, za minulosť sa hanbí, no nezmení ju. Záverom uviedol, že verí, že Krajský súd v Nitre rozhodne spravodlivo, preštuduje objektívne jeho sťažnosť a podmienečne ho prepustí s dohľadom.
Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného zákona, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
Taktiež ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani už v minulosti ukladané nepodmienečné tresty odsúdenému nemali pozitívny vplyv na jeho prevýchovu, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, nevyhýbal sa protiprávnemu konaniu, jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti je nekritický. Preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
K námietkam odsúdeného nadriadený súd udáva, že hoci z hodnotenia na neho vyplýva, že si vytvára podmienky na udeľovanie disciplinárnych odmien, plní si svoje povinnosti, avšak toto svedčí o tom, že je schopný dodržiavať určité pravidlá a stanovené normy správania pod dohľadom orgánov. Opakovane nadriadený súd poukazuje na to, že ukladané nepodmienečné tresty odsúdenému, neviedli k jeho náprave, i uložený podmienečne odložený trest mu bol napokon nariadený a opakovane sa trestnej činnosti dopúšťal krátko po vykonaní predchádzajúcich nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.