Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-32-2016.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/32/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov Y. M., bytom Q. XXXX a E. M., bytom Y. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. februára 2016, č.k. 11P/10/2016-15 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.05.2006, č.k. 12C/120/2005-60 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co/238/2006-81 zo dňa 14.11.2006 v časti o výživnom pre mal. Y. tak, že zvýšil výživné zo strany matky na mal. Y. zo sumy 1000,-Sk / 33,-eur / na sumu 70,-eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2016. Vo zvyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vychádzal zo zistenia, že výživné na maloletého bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Trenčín, 12C/120/05-60, a to tak, že na čas po rozvode bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti otca a mal. A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Matke bolo určené výživné na mal. Y. po 1000,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.07.2006. Súd pri poslednej úprave výživného vychádzal z príjmu matky 7932,-Sk a z príjmu otca 20949,-Sk. Konštatoval, že otec maloletého Y. má naďalej vyživovaciu povinnosť k dcére, na ktorú platí 100,- eur mesačne. Táto dcéra však už nebýva s matkou, ale býva so svojim priateľom. Maloletý Y. chodí na strednú stavebnú školu v T. F., pričom za cestovné otec dáva 50,- eur mesačne. Do školy mu kúpil pri nástupe rôzne pomôcky, obuv, v celkovej výške 300,- eur. Okrem toho v škole platí 30,- eur za obedy. Chlapec sa venuje rôznym aktivitám, je hasič- amatér, chodí na rôzne súťaže, čo vyjde podľa tvrdenia otca cca 30-40,- eur mesačne. Taktiež sa venuje horskej cyklistike, má špeciálne odpružený bicykel. Chodí po rôznych aktivitách , kde musí platiť napr. za vývoz 10,- eur. Taktiež potrebuje špeciálne chrániče a výstroj. Ide si kúpiť nový bicykel za 2200,- eur. Maloletý sa s matkou stýkava nepravidelne. Matka naďalej platí výživné 33,- eur. Otec pracuje vo firme Y. Z. T., kde dosahuje príjem 870,- eur. Žije sám u svojej matky, pričom si sám zabezpečuje potreby pre domácnosť. Matke na domácnosť neprispieva. Je nemajetný. Matka okrem maloletého má taktiež jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá býva s priateľom. V súčasnej dobe matka pracuje pre firmu H. X. s priemernou mzdou 470,- eur. Pracuje tam ako upratovačka. Potvrdila, že má priateľa, ale uviedla, že žije sama. Je majiteľkou rodinného domu, ktorý má hodnotu podľa jej vyjadrenia cca 150.000,- eur. Uvedený dom zdedila po svojej matke pred dvadsiatimi rokmi. Podľa vlastného vyjadrenia domácnosť ju vyjde len za plyn a palivo cca 100,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že má hypotéku, ktorú platí mesačne 196,-eur. Jedná sa o úver v celkovej výške 34000,-. Ďalšie výdavky má so zabezpečovaním rodinného domu, v ktorom býva. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého a čiastočne na strane rodičov. Výživné bolo naposledy upravované pred takmer desiatimi rokmi. V tejto dobe boli potreby maloletého diametrálne odlišné, ako v súčasnej dobe, keď navštevuje strednú školu. V súvislosti so strednou školu otcovi bezpochyby vznikli zvýšené náklady spojené s cestovaním, zakupovaním pomôcok do školy, ako aj iných nákladov. Okrem toho maloletý sa aktívne venuje športovej činnosti, za ktorú otec tiež vynakladá nemalé čiastky. V súčasnej dobe otec dosahuje príjem cca 870,- eur, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, na ktorú platí pravidelne 100,- eur mesačne. Matka maloletého v súčasnej dobe pracuje s priemernou mzdou 480,- eur mesačne spolu s náhradou PN a daňovým bonusom. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k dcére, avšak neuviedla, či dcéru finančne podporuje, pretože táto podľa tvrdenia oboch rodičov v súčasnej dobe žije so svojím priateľom. Súd jednoznačne dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, že je potrebné výživné upraviť. Pri zohľadnení všetkých potrieb maloletého, ako aj pri zohľadnení matky ako povinnej, potom súd upravil výživné na 70,- eur mesačne od 01.03.2016, i keď táto čiastka nepokryje ani základné potreby maloletého. Súd však bral do úvahy , že matka riadne pracuje, má pomerne veľmi nízky príjem a z tohto dôvodu potom súd návrhu otca čo do výšky výživného neakceptoval, nakoľko matka nemá dostatok finančných prostriedkov, aby výživné v takejto výške mohla platiť. Zároveň však súd poukázal na to, že výživné nebolo upravované desať rokov, nepochybne sa za túto dobu zmenili tak zásadne pomery, že výživné, ktoré doposiaľ matka platila, bolo absolútne nepostačujúce. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Navrhla ho zmeniť tak, že výživné na mal. Y. bude určené vo výške 45 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2016. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne v rozsudku opísal jej vyjadrenie týkajúce sa hodnoty rodinného domu, ktorý zdedila cca pred dvadsiatimi rokmi po svojej matke a ktorý má hodnotu približne 50.000 eur a nie 150.000 eur, ako je uvedené v rozsudku. Ďalej poukázala na mesačné výdavky súvisiace s bývaním, na tú skutočnosť, že dom potreboval rozsiahlu rekonštrukciu, z ktorého dôvodu bola nútená si zobrať úver, ktorý spláca po 196 eur mesačne. Ďalej špecifikovala výdavky spojené s hygienickými potrebami a cestovaním do práce vo výške 150 eur mesačne. Uviedla, že od 01.03.2016 žije s ňou v spoločnej domácnosti jej dcéra A. so svojím synom a popri starostlivosti o maloletého syna chodí do školy, ktorú ukončí v júni 2016 výučným listom. Dcére pomáha so starostlivosťou o maloletého a taktiež jej pomáha finančne. Poukázala na príjem otca vo výške 870 eur mesačne, ako aj na tú okolnosť, že otec má vedľajší príjem, ktorý úspešne zatajuje. Uviedla, že otec pracuje ako stolár , avšak bez živnostenského oprávnenia. I keď toto podnikanie otec pred súdom prvého stupňa poprel a uviedol, že dielňu, ktorú má postavenú vo dvore rodičovského domu a vybavenú stolárskymi strojmi a náradím využíva mal. Y., pred domom svojej matky má umiestnenú reklamnú tabuľu - „STOLÁRSTVO“, ktorú však nemá odfotenú. Tiež poukázala na zabezpečenie otca svojou matkou, ktorá mu varí, perie, stará sa o chod domácnosti. Ďalej poukázala na majetok otca maloletého, ktorý vlastní motorové vozidlo U. I., kombi, stolársku dielňu s vybavením strojov a náradím, ktoré vôbec nemá zanedbateľnú hodnotu. Spochybnila výdavok otca na bicykel za 2200 eur pre mal. Y., nakoľko nemá vedomosť o tom, že by sa maloletý venoval cyklistike závodne. Ďalej dôvodila, že otcovi zanikne vyživovacia povinnosť k dcére A. v mesiaci jún 2016, na ktorú platil výživné vo výške 100 eur. Poukázala na realizáciu styku s mal. Y., kedy mu vždy nakúpi ovocie, sladkosti a pripraví dobrú stravu, keď potrebuje nejaké oblečenie, obuv alebo niečo do školy, buď mu finančne prispeje alebo mu potrebné veci kúpi. Namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, neprihliadol na pomery matky, ale zohľadnil návrh otca, ktorý zatajil svoje majetkové a zárobkové pomery a neuviedol skutočnosť že už nebude mať vyživovaciu povinnosť voči dcére a v dôsledku toho nesprávne rozhodol.
Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá/ zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1,2 O.s.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov matky maloletého postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť zvýšené výživné na mal. Y. v sume 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2016. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane mal. Y., ktorý študuje na strednej stavebnej škole v Považskej Bystrici. Je nepochybné, že náklady na odôvodnené potreby mal. Y. podstatne vzrástli v porovnaní s jeho nákladmi v čase posledného určenia výživného, kedy bol vo veku 6 rokov. Matka mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bola zamestnaná, dosahovala príjem vo výške 263,80 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že na strane matky došlo v porovnaní s poslednou úpravou výživného k podstatnej zmene pomerov v tom, že dosahuje príjem 480 eur mesačne netto. Otec mal. M. v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 695,40 eur mesačne, v súčasnosti predstavuje jeho príjem cca 870 eur mesačne. Okrem mal. Y. má otec vyživovaciu povinnosť k mal. dcére A.. Matka býva v staršom rodinnom dome, platí hypotekárny úver vo výške 196 eur mesačne, ktorý si zobrala na rekonštrukciu domu. S prihliadnutím na takto zistené pomery oboch rodičov a najmä na zvýšené životné náklady mal. Y. súvisiace s jeho štúdiom na strednej škole, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci sú dané dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči mal. Y.. Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 217 eur, z ktorého je v schopnostiach a možnostiach matky preto výživné na mal. Y. vo výške 70 eur mesačne platiť i s prihliadnutím aj na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére A.. Neobstoja námietky matky uvádzané v odvolaní, keď otec maloletého poprel, že by podnikal v oblasti stolárstva a matka na svoje tvrdenia v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz. Ani námietka matky, že súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že jej rodinný dom má hodnotu 150.000 eur nie je dôvodná, nakoľko z výsluchu matky na pojednávaní dňa 24.02.2016 vyplýva, že sama matka túto hodnotu predmetného rodinného domu uviedla. Pokiaľ sa týka námietky matky, že otcovi ubudne vyživovacia povinnosť k dcére A., táto okolnosť sa týka aj matky, preto ani táto námietka neobstojí. K poukazu matky na jej životné náklady odvolací súd udáva, že náklady, ktoré v odvolaní špecifikovala má každá rodina, t.j. aj rodina otca. Nedôvodná je námietka matky, že otec nepreukázal, že by maloletý Y. bol registrovaný v cyklistickom klube, nakoľko táto skutočnosť nemá na vecnú správnosť napadnutého rozsudku žiaden vplyv. Taktiež nedôvodná bola aj námietka matky, že súd návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovel, keď otec sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 200 eur mesačne a súd prvého stupňa určil výživné vo výške 70 eur mesačne zohľadniac správne zárobkové a majetkové pomery matky maloletého, ktorý je vo veku blížiacom sa veku dospelosti a výživné na neho nebolo upravované viac ako 10 rokov.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .