Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-37-2016.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. R., nar. dňa XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: D. a R., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 9P/109/2015-65, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom uložil otcovi mal. D. povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, počnúc dňom 04.12.2015. Nedoplatok na výživnom za dobu od 04.12.2015 do 29.04.2016 v celkovej sume 181,42 Eur uložil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.11.2009, č.k. 5P/43/2009-120 v časti určeného výživného. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 25.11.2009, č.k. 5P/43/2009-120 bola naposledy upravená výška výživného na mal. D. na sumu 83 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2008. Maloletý bol v čase poslednej úpravy výživného žiakom X. ročníka základnej školy, mal v tom období zvýšené náklady súvisiace so zakúpením školských pomôcok, liekov na alergiu. V súčasnosti mal. D. navštevuje X. ročník základnej školy. Nepochybné tak je, že sa výrazne zvýšili náklady nielen na oblečenie, stravovanie, hygienické potreby, ale i na kúpu školských pomôcok a potrieb. Matka uviedla zvýšené výdavky na učebnice anglického a nemeckého jazyka, čo bolo cca 20 Eur. Matka maloletého mala v čase poslednej úpravy výživného príjem vo výške 329,67 Eur mesačne, nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti dosahuje príjem vo výške 587 Eur hrubého od 01.01.2016. Jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od októbra 2015 do decembra 2015 bol vo výške 580,74 Eur, predtým bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Býva v nájomnom byte spolu s oboma deťmi. Otec maloletého mal čistý mesačný príjem v čase poslednej úpravy výživného vo výške 13.879,- Sk, t. j. 460,70 Eur mesačne. Mal inú vyživovaciu povinnosť, jeho manželka bola v tej dobe na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. V súčasnosti otec podniká ako živnostník, podľa daňového priznania za rok 2014 bol jeho príjem vo výške 19.744,53 Eur, výdavky vo výške 17.355,86 Eur. Podľa správy Y. J. R. Q. J., a.s. fakturuje tejto spoločnosti každý mesiac práce v priemernej výške 1.333,55 Eur. Jeho manželka je zamestnaná, jej priemerný zárobok je vo výške 529,96 Eur mesačne. Otec maloletého má stále ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Y., nar. dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletý je starší, náklady matky na
jeho výživu, hygienické potreby stravovanie nepomerne narástli. Výživné v doteraz platenej výške tak môže pokrývať iba malú časť výdavkov matky na dieťa. Po zohľadnení príjmu, ktorý majú obaja rodičia, je možné konštatovať, že u oboch došlo k nárastu príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Je tak zrejmé, že obaja rodičia sú schopní sa podieľať na uspokojovaní potrieb maloletého vo vyššej výške. Okresný súd za primerané výživné potrebám dieťaťa i možnostiam oboch rodičov považuje zo strany otca sumu 120 Eur mesačne. Je nepochybné, že otcovi maloletého i po zaplatení takéhoto výživného zostáva dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb i potrieb členov svojej rodiny. Treba uviesť, že životná úroveň člena rodiny u otca je v súčasnosti vyššia ako životná úroveň člena rodiny u matky. Je pritom potrebné tiež zohľadniť, že matka poskytuje maloletému prakticky všetku starostlivosť, otec je s dieťaťom v minimálnom kontakte (súd pritom nehodnotí dôvody, pre ktoré k častejšiemu styku nedochádza). Okresný súd pritom na strane otca nezohľadňoval úvery, ktoré spláca, keďže nepreukázal, že by tieto úvery boli nevyhnutné k tomu, aby zabezpečil pre svoju rodinu bývanie, stravu, resp. iné nevyhnutné výdavky. Okresný súd zvýšil výživné na sumu 120 Eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd, keďže je zrejmé, že už v tomto období boli výdavky na maloletého vyššie a obaja rodičia boli schopní podieľať sa vo vyššej výške na uspokojovaní jeho potrieb. Za obdobie od 04.12.2015 do 29.04.2016 tak vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 181,42 Eur (za 28 dní decembra 2015 vo výške 33,42 Eur a za mesiace január až apríl 2016 vždy po 37 Eur). Tento nedoplatok súd umožnil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, ods. 2, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ponechá výživné pre maloletého v pôvodnej výške 83 Eur mesačne. Uviedol, že momentálne s manželkou spláca 4 úvery vo výške 591 Eur. Jeho mal. dcéra navštevuje X. ročník základnej školy. Jeho rodičia sú na dôchodku a nemôžu im finančne pomáhať viac ako doposiaľ, na ktoré skutočnosti súd neprihliadal. Úvermi pokryli náklady na zariadenie nájomného bytu a na nájomné, ktoré sa platilo na jeden rok vopred. Ďalším dôvodom jeho odvolania bolo, že nemôže navštevovať maloletého a porušením rozsudku by bol trestne stíhaný. Mal za to, že suma 83 Eur, ktorou doposiaľ prispieval na výživu maloletého, je adekvátna, nakoľko pokiaľ rovnakou sumou na jeho výživu prispieva i matka, čo spolu činí 166 Eur, považuje túto sumu na výživu maloletého za dostatočnú. Výživné nebolo upravované 6 rokov preto, lebo matka maloletého žila s priateľom, ktorý má taktiež syna a ten ju počas ich vzťahu živil. Nakoľko sa s dotyčným rozišla, rozhodla sa peniaze pýtať od neho. Poukázal na skutočnosť, že maloletý ho na ulici ani len nepozdraví a rovnako ani jeho manželku.
Matka sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
V danej veci súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. D., ktorý matka odôvodňovala zmenou pomerov na strane mal. dieťaťa, keď naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2009 s účinnosťou od 01.09.2008, od ktorej doby má mal. D. zvýšené výdavky z dôvodu jeho fyzického rastu, a to najmä náklady na stravu a ošatenie.
Súd prvého stupňa návrhu matky čiastočne vyhovel a výživné zo strany otca pre mal. D. zvýšil zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne s účinnosťou od 04.12.2015.
Otec vytýkal súdu prvého stupňa v podanom odvolaní, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. D. a neprihliadol na skutočnosť, že má zvýšené výdavky na štyri úvery vo výške 591 Eur, že má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére, a že mu nemôžu finančne pomáhať jeho rodičia, a že sa s dieťaťom stretávať nemôže. Mal za to, že doposiaľ určená výška výživného je pre dieťa dostatočná, pokiaľ dôjde k rovnakému plneniu zo strany matky.
Ust. § 163 O.s.p. umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, a to v prípade, že sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok. Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov, ktorá je upravená v § 78 Zákona o rodine. Podľa ods. 1 veta prvá tohto ustanovenia, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúce rozhodnutia o výživnom. V zmysle tzv. valorizačnej klauzuly upravenej v ods. 3 tohto ustanovenia sa pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, za ktoré sa navrhuje zmena výšky výživného.
V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného stanovené v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosť rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktorých vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.), vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami upravenými v § 132 O.s.p. a zo svojich skutkových zistení vyvodil správny záver, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Okresný súd porovnával pomery na strane účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe a dospel k správnemu záveru, že týmto zmeneným pomerom zodpovedá zvýšenie výživného zo strany otca mal. dieťaťa v primeranej miere, a to na sumu 120 Eur mesačne. Vychádzal zo skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného (pred 7 rokmi) došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa s ohľadom na celkový vývoj životných nákladov, prihliadol na vek mal. dieťaťa a jeho opodstatnené nároky.
Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje, keď má za to, že zmena pomerov, ktorá má za následok zvýšenie výživného, spočíva v plynutí času, keď posledné rozhodnutie o výživnom zo strany otca pre mal. D. bolo v novembri 2009 s účinnosťou od 01.09.2008, od ktorej doby uplynulo takmer 8 rokov, mal. D. je vekovo starší, vyspelejší, navštevuje 8. ročník základnej školy, s čím nepochybne súvisí i zvyšovanie jeho nárokov. Odvolací súd je zhodného názoru ako súd prvého stupňa, že otec mal. D. z jeho príjmu ako živnostníka (19.744,53 Eur príjem, 17.355,86 Eur výdavky) je schopný platiť súdom určené výživné pre mal. D., ktorého výška zodpovedá možnostiam i schopnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého, a to i s prihliadnutím k ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Nie je možné ponechať výlučne na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o neho, aby sama znášala zvýšené náklady dieťaťa vyplývajúce z celkového vývoja a nárastu životných nákladov dieťaťa, ku ktorému nepochybne od poslednej úpravy výživného v roku 2009 došlo.
Pokiaľ otec poukazoval na svoje náklady, súvisiace s úvermi vo výške 591 Eur, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by 4 úvery pri splátkach takmer 600 Eur mesačne boli nevyhnutné otcom maloletého vynaložiť, preto ani odvolací súd na uvedený výdavok v celom rozsahu prihliadnuť nemohol.
Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že rodičia mu nie sú schopní prispievať na jeho náklady, toto tvrdenie odvolací súd považoval za obsolentné, nakoľko nie je daná vyživovacia povinnosť rodičov otca k otcovi, prípadne jeho rodine.
K námietke otca, že matka podala návrh z dôvodu, že sa rozišla so svojím priateľom, ktorý ju živil a teraz žiada peniaze od neho, treba zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k mal. D. priateľ matky nikdy nemal, táto povinnosť počas celého obdobia svedčala výlučne otcovi.
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť matky je plnená predovšetkým jej osobnou starostlivosťou, a preto určenie výživného z jej strany voči maloletému je nedôvodné.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, vrátane nedoplatku na zročnom výživnom, ktorého výška odvolaním otca spochybnená nebola, ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .