Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-286-2015.pdf
PDF · 98.01 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/286/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: W. I. D. D..O..M.., D. D. T. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: O. V.Á., L.. XX.XX.XXXX, J. K. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 606,12 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 449,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 449,10 eur od 15.06.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 55,76 eur a iných trov konania vo výške 17,34 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 15.06.2015, sa právny predchodca navrhovateľa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 606,12 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 03.07.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania právny predchodca navrhovateľa skutkovo odôvodnil tým, že dňa 06.01.2012 bola medzi ním a odporcom uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi celkovú sumu pôžičky 623,75 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 25,67 eur. Do dňa vyhotovenia návrhu uhradil odporca z vyššie uvedenej zmluvy sumu 24,95 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca navrhovateľa dňa 23.06.2012 listom - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia návrhu odporca dlžné splátky neuhradil. Právny predchodca navrhovateľa napokon uviedol, že celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 606,12 eur, pričom si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
Uznesením, sp. zn. 40C/286/2015-23 zo dňa 05.02.2016, súd pripustil zmenu navrhovateľa tak, že do konania na miesto pôvodného navrhovateľa, spol. Q. V. Y. S..D.., D. D. Y. L. XX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, vstúpil ako navrhovateľ spol. W. I. D. D..O..M.., D. D. T. X, XXX XX J.,
W.M.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 821 08 Bratislava.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené náhradným spôsobom dňa 26.05.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.
Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.06.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 21.06.2016.
Súd, na základe právnym predchodcom navrhovateľa predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Zmluvou o pôžičke č. 20169154 zo dňa 06.01.2012, uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa, ako veriteľom, a odporcom, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 474,05 eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 616,08 eur, ktorú mal odporca splatiť v 24 mesačných splátkach po 25,67 eur. RPMN bola v zmluve určená na 26,23 %, priemerná hodnota RPMN bola 45,66 % a ročná úroková sadzba činila 26,23 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 1/2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
Listom zo dňa 23.06.2012, označeným ako predžalobná upomienka, právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v lehote do 3 dní od doručenia tohto listu. Predžalobná upomienka bola odporcovi riadne doručená dňa 29.06.2012.
Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 24,95 eur.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa, ako veriteľ, v danom prípade pri uzavieraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzavieral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzavieraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy, uzavretej dňa 06.01.2012, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá s odporcom, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (25,67 eur) a počte splátok (24). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len všeobecné podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch. V zmluve taktiež nie je nikde uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. aká časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 25,67 eur mala zodpovedať sume, započítanej na splatenie istiny, a aká na splatenie úroku.
Súd konštatuje, že zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 1/2014. Takéto dojednanie v zmluve nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín (presný dátum), na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie náležitostí, uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k), za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok navrhovateľa nasledovne:
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 474,05 eur, ako to vyplýva z predloženej zmluvy.
Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ na daný záväzkovo- právny vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu 24,95 eur.
Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní odporcom realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny tak súd priznal navrhovateľovi sumu 449,10 eur (čistá istina poskytnutého úveru). Keďže súd nemal preukázané, že by odporca sumu 449,10 eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku požadovanej sumy návrh zamietol.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 606,12 eur od 03.07.2012 až do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočnej 3-dňovej lehoty, určenej odporcovi na splnenie jeho záväzku.
Súd však v tejto súvislosti poukazuje na ust. bodu 12.1 veta prvá a bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Klient, ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie.
Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že v čase, keď navrhovateľ listom zo dňa 23.06.2012 vypovedal predmetnú zmluvu, odporca voči nemu nemal vysporiadané všetky svoje záväzky a z tohto dôvodu, s poukazom na ust. bodu 12.2 všeobecných podmienok ani nemohli nastať účinky uvedenej výpovede zmluvy, a teda navrhovateľovi nevzniklo právo požadovať od odporcu zákonné úroky z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia, resp. v dodatočnej 3-dňovej lehote od doručenia vypovedania do zaplatenia. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania nie od požadovaného dátumu, ale odo dňa, kedy bol súdu doručený návrh na začatie konania.
O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, ktorý je odporca povinný zaplatiť odo dňa doručenia návrhu na začatie konania súdu, t. j. odo dňa 15.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 449,10 eur.
Okrem dlžnej istiny spotrebiteľského úveru si navrhovateľ v rámci žalovanej sumy uplatňoval aj sumu 75,16 eur, čo súd vyvodil z predloženého prehľadu splátok a úhrad, z ktorého tiež zistil, že táto suma je vlastne zmluvnou pokutou podľa bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok. V tejto časti súd návrh považoval za nedôvodný.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že navrhovateľ sa v rámci žalovanej sumy domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút (stĺpček „pokuta“), ktorými sankcionoval omeškanie odporcu s úhradou splátok, pričom súd nepovažuje návrh za dôvodný ani v tejto časti, a to z nasledovných dôvodov:
Zmluvné pokuty sú upravené v čl. 11 všeobecných obchodných podmienok, konkrétne v bode 11.2, podľa ktorého spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky; v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Uvedená zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom jej výška bola určená jednostranne veriteľom vo všeobecných
obchodných podmienkach (č. l. 4 rub spisu). Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie, postihujúce dlžníka) nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od odporcu takúto sankciu nemožno vôbec požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s čitateľnosťou a na to, aby sa účastník zmluvy mohol presne oboznámiť s ich znením, by bolo potrebné použiť optickú pomôcku. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, nie je zrejmé, či vôbec tieto podmienky boli odporkyni predložené na oboznámenie, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu, uplatnenú titulom zmluvnej pokuty, s úrokom z omeškania taktiež zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 449,10 eur čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 74,09 %. Úspech odporcu je potom nepriznanie sumy 157,02 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 25,91 %. Čistý úspech navrhovateľa tak predstavuje 48,18 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nárok na náhradu 48,18 % vynaložených trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 36,- eur (z čoho 48,18 % je 17,34 eur) a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 115,73 eur (z čoho 48,18 % je 55,76 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).