Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/220/2013

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: O. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXXX/X, T., proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, T., zast.: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaním doručeným súdu dňa 03.06.2013 sa zástupca v mene navrhovateľa domáhal voči odporcovi vrátenia daru - nehnuteľností v katastrálnom území T., ako aj náhrady trov konania.

Prílohu podania tvorila kópia plnej moci udelená O. H. dňa 24.07.2012 S. H. na zastupovanie vo veci uplatnenia práva na vydanie daru a všetkých úkonov s tým spojených a tiež v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku a i. Podpis O. H. na listine bol osvedčený Mestským úradom v T. dňa 25.07.2012. Originál plnej moci bol do spisu založený dňa 30.08.2013.

Dňa 05.09.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu, v zmysle ktorého má za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko navrhovateľ neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, navrhovateľ počas života nepožiadal o vrátenie daru v súlade s hmotným právom a toto osobnostné právo smrťou navrhovateľa zaniklo a preto je potrebné konanie vzhľadom na § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku zastaviť. Zároveň uviedol, že nakoľko zástupca navrhovateľa podal návrh na začatie konanie, pričom navrhovateľ nesúhlasil so zastupovaním a návrh podal v čase, keď s vysokou pravdepodobnosťou vedel, že návrh nereprezentuje skutočnú vôľu navrhovateľa a navrhovateľ už nebude môcť byť v konaní vypočutý, ani sa už výsledok konania nebude môcť dozvedieť, keďže sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršoval, je dôvodné, aby trovy konania znášal zástupca navrhovateľa podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože tieto by inak neboli vznikli. Dňa 05.09.2013 bolo spolu s vyjadrením k návrhu predloženým právnym zástupcom odporcu predložená aj kópia čestného vyhlásenia podpísaná navrhovateľom zo dňa 27.07.2012, z ktorej vyplýva, že nesúhlasí s poslednou vôľou, nebol s ňou pred podpísaním oboznámený, uvedenú vôľu si neprečítal a len podpísal. Na darovacej zmluve E. H. nič nemení a s touto plne súhlasí. Zároveň listina obsahovala vyjadrenie, že „zrušuje akékoľvek zastupovanie dané synovi S. H.“. Na listine boli podpísaní s uvedením dátumu 30.07.2012 dvaja svedkovia. Následne splnomocnený zástupca navrhovateľa súdu dňa 11.09.2014 doložil originál plnej moci udelenej O. H. S. H. na zastupovanie vo veci uplatnenia práva na vydanie daru a všetkých úkonov s tým spojených a tiež v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku a i, ktorej obsah bol totožný s plnou mocou zo dňa 24.07.2012. Podpis O. H. na listine bol osvedčený Mestským úradom v T. dňa 04.10.2012.

Navrhovateľ v priebehu konania zomrel, a to dňa XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. , -29 zo dňa 15.10.2013 vyplýva, že dedičské konanie po žalovanom bolo zastavené pre nedostatok majetku; uznesenie v časti zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňom 15.10.2013.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach výslovne neupravuje spôsob zániku plnomocenstva. Podľa § 33b ods. 2, veta prvá a ods. 6 Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Z plnomocenstva udeleného navrhovateľom synovi Jozefovi Hladíkovi na č.l. 63 spisu nevyplýva, že by plnomocenstvo smrťou povinného nezaniklo. Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky súdny poriadok“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 Občianskeho súdneho poriadku každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 24 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobou. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. Podľa § 28 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Podľa § 28 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

Podľa § 28 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal.

Podľa § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.

Podľa § 33b ods. 4 Občianskeho zákonníka dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

Podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa odseku 3 súd preruší konanie najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Navrhovateľ zomrel v priebehu konania, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr než sa konanie právoplatne skončilo. Súd následne v konaní na pojednávaní dňa 05.09.2014 a 29.10.2014 zisťoval, či existujú predpoklady na ďalší postup konania. Z výsluchu odporcu E. H. a pôvodného zástupcu navrhovateľa S. H. na pojednávaní konanom dňa 29.10.2014 bolo zistené, že navrhovateľ nevyzval odporcu na vrátenie daru za svojho života.

Podľa 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je jeho rýdzo osobným právom, ktoré jeho smrťou neprechádza na ďalšie osoby a zanikne. Dedičia darcu sa preto nemôžu domáhať vrátenia daru, a to ani vtedy, keď by obdarovaný naplnil znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka ešte za darcovho života s výnimkou prípadu, že darca v priebehu svojho života urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru.

Právne účinky takéhoto prejavu vôle nastávajú v okamihu, keď sa výzva na vrátenie daru dostane do sféry dispozície svojho adresáta a to obdarovaného. Rovnaké právne účinky sú spojené aj s podaním žaloby, ktorou sa darca domáha vrátenia daru a to za predpokladu, že výzva je obsiahnutá v rámci vymedzenia skutkového stavu žaloby a spĺňa predpísané náležitosti. Právne účinky, ktoré sú spojené s doručením výzvy v takomto prípade nastávajú v momente, kedy je obdarovanému ako žalovanému doručená predmetná žaloba a obnovuje sa stav pred uzavretím darovacej zmluvy.

Nakoľko neexistovali predpoklady na ďalší postup v konaní, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ za života nevyzval odporcu na vrátenie daru a žaloba nebola odporcovi doručená za života navrhovateľa, súd konanie vo veci v súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením zastavil.

V danom prípade mohli vzniknúť pochybnosti, či navrhovateľ nekonal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na udelenie plnej moci, resp. jej odvolanie neschopným, aj vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní dňa 05.09.2014, v zmysle ktorého sa navrhovateľ v júni 2012 psychicky zrútil a už nevedel, kde je, kde sa nachádza, čo robí, utekal z domu, avšak neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť a toto nemal súd v konaní za preukázané. Rovnako má súd za to, že nie je účelné zisťovať zdĺhavým (znaleckým) dokazovaním, či sú podpisy na listinách pravé a patria navrhovateľovi, resp. či bol navrhovateľ v rozhodnom období (dňa 25.07.2012, 27.07.2012, 04.10.2012) spôsobilý na udelenie, resp. odvolanie plnej moci, najmä keď by tento výsledok nemal vplyv na konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. K zastaveniu konania došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnemu z jeho účastníkov, pričom práve táto (úmrtie navrhovateľa bez možnosti zapojenia po ňom do konania na tejto strane sporu akejkoľvek inej osoby) mala za následok, že v čase rozhodovania súdu jediným účastníkom konania so spôsobilosťou byť jeho účastníkom zostal odporca. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť na náhradu trov mu vzniknutých nebolo by komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť (v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých navrhovateľovi tu zas nebolo potenciálneho oprávneného) a práve to muselo viesť k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (avšak s modifikáciou výroku rozhodnutia zodpovedajúcou stavu existencie účastníkov disponujúcich príslušnými spôsobilosťami len na jednej strane sporu - podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd nemohol o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako požadoval odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2013, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ platne nesplnomocnil zástupcu a zavinením v zmysle cit. ust. je potrebné rozumieť porušenie procesných povinností, t.j. porušenie povinností vyplývajúcich z Občianskeho súdneho poriadku, ktoré malo za následok vznik nákladov.

Podľa znenia dôvodovej správy k ustanoveniu § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ide o ustanovenie, ktoré má byť vhodnou sankciou proti subjektom, ktorí spôsobujú prieťahy v konaní alebo iné nepravidelnosti v konaní, ktoré by inak neboli nastali a majú za následok zbytočný vznik ďalších trov konania. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že aj keď zmyslom citovaného ustanovenia bola a aj je snaha o plynulý výkon súdnictva, z jeho znenia, keď majetkovou sankciou postihuje subjekt len zo vzniknutých trov, ktoré by inak neboli v konaní vznikli (a nie za vznik akýchkoľvek trov, ktoré vznikli v súvislosti s účasťou takéhoto subjektu v konaní), možno vyvodiť, že jeho uplatňovanie prichádza do úvahy len za dôsledného garantovania práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Povedané inak, výklad tohto ustanovenia nemôže byť tak extenzívny, že by odrádzal účastníkov od uplatňovania svojich procesných práv procesnými úkonmi pre obavu, že by tieto procesné úkony mohli byť zo strany konajúceho súdu neskoršie označené za nedôvodné. Preto sa aplikácia tohto ustanovenia vo všeobecnosti obmedzuje len na situácie, kedy porušením procesných povinností, ktoré vyplývajú zo

zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona (zavinením alebo aj náhodou), došlo k zmareniu úkonu a k vzniku trov. Ide teda najčastejšie o situácie, keď určitý úkon nebolo možné vykonať iba kvôli zavineniu určitej osoby (alebo kvôli náhode, ktorá sa tejto osobe prihodila), napr. nemohlo dôjsť k ohliadke nehnuteľnosti, pretože jej vlastník sa na ohliadku nedostavil, alebo sa síce dostavil, ale nehnuteľnosť nesprístupnil, prípadne sa muselo odročiť pojednávanie bez prejednania veci. Aplikácia citovaného ustanovenia takým spôsobom, že skutočnosťou, ktorá znamenala zavinený vznik trov konania, má byť procesný úkon účastníka konania, prichádza do úvahy len celkom výnimočne, a to v prípade, ak uskutočnením tohto úkonu zjavne dochádza k zneužitiu práva na súdnu ochranu. Rozhodovanie o tejto náhrade trov konania má mať preto preventívny charakter a má byť prostriedkom na upevnenie procesnej disciplíny subjektov občianskeho súdneho konania.

Záverom súd poukazuje na to, že v prípade, ak by právny zástupca nemal platnú plnú moc a nebol by zástupcom účastníka, nebolo by mu možné uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, nakoľko v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd môže uložiť iba účastníkovi alebo jeho zástupcovi, aby uhradili trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.