Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7P-203-2016.pdf
PDF · 72.12 KB
No categories available
7P/203/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo starostlivosti o maloleté deti S.: S., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E., H. XXX/XX, adresa na doručovanie: N. E., Z. XX a N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XX, adresa na doručovanie pošty: D., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáha zvýšenia výživného na maloleté deti na S. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne a na X. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Zároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa zvýšilo výživné na maloletú S. na 80,- eur mesačne a na maloletého X. na 80,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnej dobe žije s deťmi v chránenom bývaní na utajenej adrese, pretože odišla od svojho druha F. T., s ktorým má dcéru K. T., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že jej druh sa k nej, aj k jej deťom správal agresívne a v posledných mesiacoch sa začala báť o svoj život a život svojich detí. Ďalej uviedla, že odchodom z miesta bydliska prišla o brigádu, ktorú momentálne nevie vykonávať a aj potreby a náklady na výživu maloletej S. a X. sa zvýšili tým, že sú umiestnené na novej škole, kde musia dochádzať a tiež má s nimi aj ďalšie výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, lieky, dobytie mobilných telefónov a aj výdavky na seba.
Podľa § 74 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 odsek 5 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 odsek 1 písmeno g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 odsek 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, e) nenakladal s určitými vecami alebo právami, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci. Z uvedeného vyplýva, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho vydanie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva či nároku bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené vo veci samej, čo znamená, že predbežným opatrením v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak.
Z návrhu, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C 276/2007 - 26 zo dňa 28.01.2008 bolo manželstvo rodičov maloletých detí Q. S. a N. S. rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej maloleté deti S.: S., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX boli zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný na platenie výživného na každé dieťa po 1.500,- Sk mesačne.
Z druhovského pomeru matky s F. T., nar. XX.XX.XXXX pochádza maloletá K. T., nar. XX.XX.XXXX. Matka sa spolu so všetkými maloletými deťmi v súčasnej dobe nachádza na utajenej adrese z dôvodu agresívneho správania jej druha voči nej a voči maloletým deťom.
Z podaného návrhu, ani zo samotného obsahu predmetného spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi, a to zvýšenie výživného na maloleté deti a že by otec na maloleté deti neplatil výživné. Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na zvýšenie výživného, podľa názoru súdu nie je dôvodný, pretože matka nepreukázala mimoriadne výdavky na maloleté deti a výživné v nevyhnutnej miere je určené, a to aj s poukazom na zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa činí 90,42 eur mesačne. Nie je tu teda daná potreba dočasnej úpravu pomerov a rovnako nie je tu daná ani obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.
Matka podala riadny návrh na začatie konania o zvýšenie výživného voči maloletým deťom, v ktorom súd vykoná dokazovanie a bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 odsek 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.