Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-132-2016.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/132/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 5, C. proti odporcovi: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručenom súdu dňa 08.06.2016 domáhala, aby súd odporcovi zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou označenou v návrhu a to najmä túto scudziť, zaťažiť či prenajať a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľka žiadala nariadiť predbežné opatrenie v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, pre kat. územie Y., obec: C. - V. hrdinov, okres C. T., a to byt č. XX na 7. poschodí obytného domu C. X so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C“, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 .
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že na tunajšom súde sa vedie konanie o neplatnosť dražby, konanej dňa 29.04.2013, kde v predmetnej veci prebieha konanie pod sp. zn. 12C/100/2013. Zároveň uviedla, že dňa 13.6.2016 podáva na tunajšom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľka má za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva opodstatnenosť jej návrhu, teda že navrhovateľka je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú odporca využíva bez právneho titulu. Navrhovateľka ďalej poukázala, že je potrebné aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, pretože je tu obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Navrhovateľka k návrhu doložila žiadosť o vyznačenie poznámky na LV č. 11013 zo dňa 30.4.2013 adresovanú Správe katastra Košice. V uvedenom liste navrhovateľka žiadala o vyznačenie poznámky na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča z dôvodu, že na Okresnom súde Košice I bola podaná žaloba o neplatnosť dražby, konanie je vedené pod sp. zn. 12C/1002013. Predmetom konania je žaloba o neplatnosti dražby, pričom predmetom dražby bol byt č. 35 na 7. poschodí obytného domu C. č. X so súpisným číslom XXX, vchod č. 5, postavený na parcele č. XXXX, podiel priestoru XXX/XXXXX na spoločných častiach, spoločne zriadeného domu a spoluvlastnícky podiel pozemku ako parcely registra „C“, parcela č. XXXX o výmere XXX m2. O vyznačenie poznámky navrhovateľka žiadala z dôvodu, aby nebolo do právoplatného skončenia konania XXC/XXX/XXXX o neplatnosť dražby nakladané s touto nehnuteľnosťou a neboli robené prevody nehnuteľnosti na iné subjekty. Ďalej navrhovateľka predložila fotokópiu osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť - byt zdedila po svojej matke I. A. v celosti. Navrhovateľka predložila tiež návrh na záznam do Katastra nehnuteľností týkajúci sa predmetného bytu, opatrený prijímacou pečiatkou Sprívy katastra Košice zo dňa 1.12.2010.
Z doloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, pre kat. územie Y. vyhotoveného dňa 13.03.2013 vyplýva, že vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť bola k dátumu vyhotovenia výpisu z listu vlastníctva v bezpodielovom spoluvlastníctve L. M., rod. A. a Ľubomíra M. v celosti.
Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd lustráciou v registri súdnych spisov tunajšieho súdu, zistil, že sa na tunajšom súde vedie konanie pod. sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Z uvedeného súdneho spisu súd zistil, že navrhovateľka dňa 14.06.2016 na tunajšom súde podala návrh na začatie konania, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k vyššie uvedenému bytu č. XX, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu, na C. ulici č. 5, v Košiciach, vedenom na LV č. XXXXX, ako odporcu označila osobu O. W.. Navrhovateľka svoju žalobu odôvodnila tým, že nadobudla túto nehnuteľnosť po svojej matke na základe osvedčenia o dedičstve v konaní XXDXXX/XX do výlučného vlastníctva. Navrhovateľka sa v roku 2006 vydala. V roku 2010 sa navrhovateľka so svojim manželom dostala do finančnej tiesne, kde ich vtedy oslovil konateľ nebankovej spoločnosti v mieste ich bydliska s tým, že im pomôže s platením dlhu. Navrhovateľka s manželom mali dlh asi vo výške 5.000,- Eur. Ako zábezpeku požadoval konateľ uvedenej spoločnosti prevod nehnuteľnosti patriacej navrhovateľke na nebankovú spoločnosť, ako dočasne riešenie. Následne ale konateľ nebankovej spoločnosti byt previedol na ďalšiu nebankovú spoločnosť, v ktorej taktiež figuroval ako konateľ. Uvedené osoby vykonali na nehnuteľnosti rôzne podvodné úkony. Zneužili občianske preukazy navrhovateľky a jej manžela a na ich úkor si zabezpečili finančné prostriedky z Československej obchodnej banky. Navrhovateľka v roku 2011 zistila, že uvedené osoby si zabezpečili na jej meno aj na mene jej manžela úver, s tým, že v ČSOB majú dlh vo výške vyššej ako 46.000,- Eur, pričom žalobkyňa a jej manžel žiadny úver v ČSOB banke nežiadali a ani žiaden úver navrhovateľka, ani je manžel nepotrebovala a ani neprevzala. Následne navrhovateľka zistila, že už vyššie uvedené osoby nekalými praktikami zriadili záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky v prospech ČSOB. Navrhovateľka tým prišla nezákonným spôsobom o nehnuteľnosť, ktorú nikomu nedarovala, ani nepredala. Následne sa na nehnuteľnosti konala dražba zo strany ČSOB. Navrhovateľka sa spolu so svojím manžela bránila na tunajšom súde žalobou o neplatnosť dražby zo dňa 29.04.2013. Osoba označená ako odporca vystupuje taktiež v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/100/2013 ako odporca v 4. rade. Táto osoba nezákonne začala figurovať na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 11013, ktorá na základe osvedčenia o dedičstve patrí navrhovateľke. Osoba odporcu sa nezúčastnila na dražbe, pričom z neznámeho dôvodu začala figurovať na Správe katastra. Navrhovateľka v rámci žaloby sp. zn. 12C/100/2013 si zabezpečila nakladanie s nehnuteľnosťou a napriek uvedenému táto osoba začala figurovať na uvedenom liste vlastníctva.
Lustráciou v registri súdnych spisov tunajšieho súdu, súd tiež zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod. sp. zn. 12C/100/2013 o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 02.04.2013, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vyššie špecifikovaný byt č. XX na 7. poschodí zapísaný na LV č. XXXXX, pre k.ú. Y.. Konanie sa začalo na návrh L. M. a E. M. doručený súdu dňa 29.04.2013. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.11.2015 tak, že žalobu o neplatnosť dražby zamietol. Z dôvodu podaného odvolania sa vec toho času nachádza na Krajskom súde v Košiciach.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho konania. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha, je však potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. Vyplýva to z podstatného znaku predbežného opatrenia, z jeho provizórnosti, dočasnosti, potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia nemá povahu dokazovania ako to upravuje O.s.p. pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné opatrenie. Výsledok osvedčenia skutočností je, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa tieto javia súdu nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. Medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej.
Navrhovateľka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadala, aby súd zakázal odporcovi akokoľvek nakladať s presne špecifikovanými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, pričom navrhovateľka súdu dôvodila vydanie predbežného opatrenia iba tým, že sú na tunajšom súde vedené viaceré konania ohľadom predmetného bytu (o neplatnosť dražby, o určenie vlastníctva) pričom poukázala, že odporca mal k uvedenému bytu získať vlastníctvo nekalými praktikami a že užíva predmetný byt bez právneho titulu. Súd konštatuje, že takéto tvrdenie samo o sebe nemôže byť dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva odporcu tak ako to požaduje navrhovateľka. Tak vážny zásah do vlastníckeho práva odporcov musí byť v takomto prípade odôvodnený špecifickými náhlymi, vážnymi a navrhovateľom neovplyvniteľnými okolnosťami a nie iba subjektívnymi pocitmi a obavami navrhovateľa. Súd po preštudovaní návrhu navrhovateľky a po nahliadnutí do ňou označených súdnych spisov došiel k záveru, že nie je opodstatnený a teda nie je dôvodný. Navrhovateľka nepreukázala (neosvedčila) žiadnym spôsobom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nezdokladovala skutočnosť, že
odporca má v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať a ani netvrdila, že odporca podnikol nejaké konkrétne úkony, ktoré by odôvodňovali obavy navrhovateľky.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.