Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/397/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľa: J. Č., V.. XX.X.XXXX, P. Y., O.Á. XX p r o t i odporkyni: R. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. L. XXX, o zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 46,8 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.10.2015 sa domáhal zníženia výživného voči odporkyni, ktorá je jeho dcérou zo sumy 60 Eur na 25 Eur mesačne od podania návrhu t.j. od 1.10.2015. Návrh odôvodnil tým, že je bez práce, od 12.1.2013 je práceneschopný a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok úhrnne 241,25 Eur, pričom mesačné výdavky vyčíslil na 350 Eur.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, keďže navrhované výživné nepredstavuje ani len zákonné minimálne výživné. Uviedla, že zníženie príjmu navrhovateľ si mohol privodiť aj sám, keďže pravidelne požíval alkoholické nápoje. Aj keď je čiastočný invalidný dôchodca, neznamená to, že sa nemôže zamestnať. Ona je študentkou 4.ročníka Farmaceutickej fakulty UK v Hradci Králové a ako zahraničný študent nemá nárok na sociálne štipendium. Snaží sa o maximálne zníženie svojich výdavkov, preto býva s 5 ľuďmi v jednom byte a domov chodí len na sviatky. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na 275 Eur v priemere.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozhodnutiami Českej správy sociálneho zabezpečenia, potvrdeniami o poberaní invalidného dôchodku, písomným vyjadrením odporkyne, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o príjme matky odporkyne, výpismi z účtu, platobným dokladom SIPO, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku, príjmovým pokladničným dokladom o platení nájomného, posudkom o zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa, lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, správami Doprastavu Export s.r.o., návrhom na preradenie na inú prácu, opisom mzdového listu navrhovateľa, správami sociálnej poisťovne, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 28100-3/2016-BA zo dňa 3.3.2016, lekárskym posudkom Sociálnej poisťovne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo navrhovateľa a matky odporkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešove -113 zo dňa 7.5.2013. O výživnom na odporkyňu bolo rozhodnuté v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. . Rozsudkom č.k. -72 zo dňa 26.11.2013 bol navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) zaviazaný prispievať na výživu odporkyne (v pôvodnom konaní navrhovateľky) sumou 60 Eur mesačne.

Odporkyňa v čase tejto úpravy bola študentkou prvého ročníka Farmaceutickej fakulty UK v Hradci Králové. Za ubytovanie uhrádzala 70 Eur mesačne a za MHD 15 Eur mesačne. Na začiatku semestra mala výdavky na učebnice a skriptá okolo 800 Kč. Je alergik a na lieky dopláca okolo 20 Eur mesačne. Jej matka podľa rozsudku pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka.

Navrhovateľ v čase tejto úpravy býval v spoločnom rodinnom dome s bývalou manželkou a každý druhý mesiac platil inkaso 189,74 Eur. Túto sumu zaplatil v marci a máji 2013, v júli 2013 uhradil len 50,74 Eur, v auguste 2013 36,33 Eur a v októbri 157,34 Eur. Ročne uhrádzal vodné a stočné 60 Eur a ročné poistné na dom 20 Eur a poistné pre domácnosť 17 Eur. Súd ďalej v rozsudku konštatoval, že navrhovateľ je po pracovnom úraze a poberá nemocenské dávky 323 Eur mesačne. Navrhovateľ v tom čase platil výživné aj na ďalšie dve dcéry z rozvedeného manželstva a to Miriam, ktorá študovala na strednej škole vo výške 80 Eur mesačne a na Q., študentku vysokej školy mesačne 50 Eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.1.2014.

V súčasnosti navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 126,90 Eur zo Sociálnej poisťovne Bratislava a z Českej správy sociálneho zabezpečenia invalidný dôchodok vo výške 3.183 Kč mesačne od 1.1.2014 a od januára 2016 vo výške 3223 Kč. Navrhovateľ totiž 12.1.2013 utrpel v Holandsku pracovný úraz, v tom čase pracoval na stavbe ako tesár a jeho zamestnávateľ bol Doprastav Export s.r.o. Pri tomto úraze došlo u neho k poškodeniu chrbtice (zlomenine 4.driekového stavca a pri následných vyšetreniach bola zistená u neho aj staršia zlomenina 12.hrudného stavca). Navrhovateľ má v dôsledku toho aj psychické problémy (depresívny syndróm), ale sekundárne aj abusus alkoholu. Konštatuje sa to v lekárskom posudku zo dňa 4.2.2016 vypracovanom pre Sociálnu poisťovňu. V ňom bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na 45%. V odôvodnení posudku sa konštatuje, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať dlhotrvajúce práce spojené s prenášaním a dvíhaním ťažkých bremien, dlhotrvajúce práce vo vynútenej polohe nad rovinu ramien. Mohol by však vykonávať prácu údržbu konštrukcií z dreva, udržiavanie a kontrolu technického stavu tesárskych konštrukcií, montáž tesárskych výrobkov, čo je cca 55% jeho pracovnej náplne tesára (č.l. 100).

Zo správy Doprastavu export s.r.o. (č.l. 70) vyplýva, že stále trvá pracovný pomer s navrhovateľom, ktorého evidujú ako práceneschopného. Pracovný úraz si navrhovateľ ani čiastočne nezavinil. Po predložení lekárskeho posudku, keďže prejavil záujem naďalej pracovať v tejto spoločnosti, bol mu predložený písomný návrh na preradenie na prácu vrátnika, išlo o návrh z 13.2.2015, pričom navrhovateľ s týmto preradením súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom (č.l. 72). V súvislosti s novou funkciou mal absolvovať školenie, zamestnávateľ sa ho pokúšal viackrát telefonicky kontaktovať, čo sa mu podarilo až 19.2.2015, kedy v podguráženom stave navrhovateľ účasť prisľúbil, ale keď z opatrnosti nasledujúci deň chcel zamestnávateľ jeho účasť potvrdiť, navrhovateľ v rovnakom stave ako deň predtým oznámil, že na školenie nepríde. Preto mu zamestnávateľ zaslal oznámenie o porušení pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede a s výzvou na nástup do práce. Následne od neho obdŕžali potvrdenie o práceneschopnosti. Zamestnávateľ žalobcu preto potvrdil, že za posledných 12 mesiacov navrhovateľovi nevyplatili žiadnu mzdu a to v dôsledku jeho nezáujmu o dohodnutú prácu a jeho následnej práceneschopnosti (č.l. 71).

Na základe výzvy súdu Doprastav export s.r.o. doplnil svoje vyjadrenie o uvedenie pravdepodobnej priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa, ak by vykonával ponúknutú prácu vrátnika, zarábal by 614,96 Eur brutto, avšak mohol by dostávať aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Navyše by mu bolo poskytované stravné, uhrádzané cestovné náklady a zamestnávateľ by mu zabezpečil aj bezplatné ubytovanie v ich ubytovni v Bratislave (č.l. 102).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi zatajil, že určitý čas v relevantnom období mu boli vyplácané aj nemocenské dávky, ktoré celkovo za obdobie od marca 2013 do marca 2016 mu boli vyplatené vo výške 5.300 Eur ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne (č.l. 87). Konkrétne v relevantnom období v mesiaci decembri 2015 mu bola vyplatená suma 160,30 Eur, v januári 2016 198,70 Eur, vo februári 2016 185,90 Eur a v marci 2016 38,50 Eur.

Navrhovateľ vo svojej prvotnej výpovedi zatajil aj výplatu úrazových dávok, ktoré mu boli uhradené Sociálnou poisťovňou v dôsledku jeho pracovného úrazu a dokonca na nasledujúcom pojednávaní na výslovnú otázku súdu, či a v akom rozsahu mu boli tieto dávky uhradené, uviedol len sumu okolo 5.200 alebo 5.400 Eur, čo sa však ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.4.2016 (č.l. 88) totiž vyplýva, že navrhovateľovi bol vyplatený úrazový príplatok za rok 2013 v celkovej výške 1.739,20 Eur, ktorý mu bol uhrádzaný v období od mája 2013 do januára 2014. Ďalej mu bolo zaplatené bolestné vo výške 5.356 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.574 Eur ako aj náhrada nákladov spojených s liečením vo výške 390,60 Eur a to všetko mu bolo uhradené v auguste 2014.

Navrhovateľovi bol napokon priznaný aj nárok na úrazovú rentu za obdobie od 1.1.2014 vo výške 92,20 Eur mesačne, od 1.1.2015 vo výške 93,50 Eur mesačne a od 1.1.2016 vo výške 94 Eur mesačne a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.28100-3/2016-BA zo dňa 3.3.2016. Toto rozhodnutie je právoplatné 9.4.2016, čo znamená, že muselo mu byť doručené ešte pred pojednávaním, na ktorom navrhovateľ prehlásil, že o úrazovej rente ešte rozhodnuté nebolo, čo opäť potvrdilo len nepravdivosť jeho výpovede. Podľa spomínaného rozhodnutia sociálnej poisťovne po jeho právoplatnosti má byť poukázaný navrhovateľovi doplatok úrazovej renty vo výške 2.416,40 Eur.

V čase podania tohto návrhu navrhovateľ býval u brata vo Vranove, kde platil za bývanie 50 Eur mesačne. Od januára 2016 býva v Prešove v nájme, kde uhrádza nájomné 150 Eur mesačne, čo preukázal príjmovým pokladničným dokladom. Má výdavky na lieky, ktoré vyčíslil na 25 Eur mesačne, hoci predložené pokladničné doklady tomu nenasvedčujú. Doložil totiž len pokladničný doklad ohľadom kúpy Novalginu a Tralgitu v hodnote 2,20 Eur a na ďalšom pokladničnom doklade je uvedený liek Pandoprazol a opäť Tralgit v hodnote 5,36 Eur.

Navrhovateľ má naďalej vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom dcéram, pričom aj vo vzťahu k ním podal návrh na zníženie výživného. Na dcéru Q. bol jeho návrh zamietnutý, rozsudok ešte nie je právoplatný a vo veci týkajúcej sa zníženia výživného na dcéru Miriam ešte nebolo vytýčené pojednávanie.

Odporkyňa je študentkou 4.ročníka Farmaceutickej fakulty UK v Hradci Králové. V tomto školskom roku mala výdavky na školské potreby vo výške 75 Eur. Za bývanie platí 72 Eur mesačne, v súčasnosti už 82 Eur, z dôvodu zníženia počtu osôb bývajúcich v jednom byte. Je naďalej alergik a výdavky na lieky ju stoja okolo 15 Eur mesačne. Dostáva na ubytovanie príspevok od štátu vo výške 20 Eur mesačne. V minulosti si privyrábala brigádnicky počas letných prázdnin, t.č. vzhľadom na nutnú šesťmesačnú odbornú prax musí od tejto činnosti upustiť.

Matka odporkyne pracuje naďalej v Rakúsku ako opatrovateľka, jej pracovný turnus trvá 21 dní a za ten čas zarobí 1.705 Eur o čom doložila potvrdenie (č.l. 50). Platí inkaso 183,44 Eur mesačne, poistné na odporkyňu 20,38 Eur, poistné na dcéru Miriam 20,37 Eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Rozhodujúce pre posúdenie výšky výživného sú schopnosti a možnosti povinnej osoby, teda v tomto prípade navrhovateľa a nie jeho skutočný príjem predstavujúci čiastočný invalidný dôchodok úhrnne vo výške 246,04 Eur mesačne. Súd mal za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mohol vykonávať u svojho zamestnávateľa prácu vrátnika, dokonca písomne súhlasil s návrhom na preradenie na túto funkciu. Mohol tak dosiahnuť príjem minimálne vo výške 614,96 Eur brutto mesačne, navyše by mu bolo uhrádzané stravné, cestovné výdavky a ubytovanie by mal zdarma. Už táto skutočnosť sama o sebe prestavuje dôvod pre zamietnutie návrhu.

Navyše súd zistil, že u navrhovateľa nedošlo oproti predošlej úprave výživného k takej zmene pomerov, ktorá znamenala zhoršenie jeho celkovej finančnej situácie. Súd v predchádzajúcom konaní vychádzal len z jeho nemocenských dávok vo výške 323 Eur mesačne. Navrhovateľovi však neskôr boli vyplatené úrazové dávky v auguste 2014 vo výške okolo 21.000 Eur a naviac mu bol vyplácaný aj úrazový príplatok za rok 2013 v úhrnnej výške 1.739,20 Eur. S účinnosťou od 1.1.2014 hoci až na základe rozhodnutia z mu bola priznaná aj úrazová renta 93,50 Eur a od januára 2016 vo výške 94 Eur mesačne. Navrhovateľ dostal aj nemocenské dávky a to aj čiastočne v období, v ktorom žiada o zníženie výživného. Po zohľadnení všetkých týchto jeho príjmov možno dospieť k záveru, že finančná situácia navrhovateľa bola horšia v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia z roku 2013 ako v relevantnom období od 1.10.2015 doposiaľ. Nedošlo teda u navrhovateľa k žiadnej zmene pomerov jeho neprospech, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, práve naopak jeho príjmy vrátane či už nemocenských dávok alebo úrazovej renty sú porovnateľné s príjmami v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ale navyše celkové majetkové pomery navrhovateľa sa oproti predošlej úprave zlepšili, keďže boli mu vyplatené ďalšie úrazové dávky úhrnne vo výške okolo 23.000 Eur. Na druhej strane pomery odporkyne aj jej matky oproti predošlej úprave sa nezmenili a preto návrh na zníženie výživného je nedôvodný.

Úspešnej odporkyni súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal aj náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p., ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Odporkyňa mala výdavky na cestovné v súvislosti s jej účasťou na dve pojednávania, ktoré preukázala potvrdením o vyplatení cestovného, navrhovateľ podal návrh neoprávnene, aj keď jeho celková situácia bola v porovnaní s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím výhodnejšia, návrh podal po krátkom čase od predchádzajúcej úpravy výživného, a keďže odporkyňa nemá žiadny svoj vlastný príjem, súd považoval za dôvodné zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.