Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/725/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: RNDr. K. F., r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. O. A. XXX, zast. JUDr. Ľuboš Vavrovič, advokát, so sídlom Bratislava

- Miletičova 21, proti odporcom: 1/ Ing. B. A., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom O. C. XXX, 2/ B. A., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom O. C. XXX, obaja zast. JUDr. Milan Anjel, bytom Šamorín - Hlavná 23, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1/rade a odporkyni v 2/rade náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2015 sa domáhal navrhovateľ určenia, že je podielovým spoluvlastníkom s podielom ? nehnuteľností : - pozemkov parcely registra "C", zapísaných na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra G., pre okres: G., obec: O. C., katastrálne územie: O. C. a to: pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 20953 m2, druh pozemku : lesné pozemky; pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 1810 m2, druh pozemku: orná pôda; pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 35433 m2, druh pozemku: orná pôda. Pozemkov parcely registra "E", zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálny úradom v G., Správou katastra G., pre Okres G., obec O. C.: pozemok parc. č. XXXX o výmere 2146 m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok parc. č. XXXX o výmere 78 m2 druh pozemku lesné pozemky, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 588 m2 druh pozemku orná pôda. Pozemku parcely registra "C", zapísaného na LV č. XXX, vedenom katastrálnym úradom v G., Správou katastra G., pre Okres G., Obec O. C., katastrálne územie O. C. a to parc. č. XX/X o výmere 116737 m2, druh pozemku orná pôda. V návrhu uviedol, že dňa 9.11.2012 ako podielový spoluvlastník nehnuteľností uzatvoril žalobca s JUDr. M. K. ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ako zálohu v prospech veriteľa na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, peňažnej sumy vo výške 20.000,- Eur, ktorú bol navrhovateľ povinný veriteľovi vrátiť najneskôr do 9.11.2013. Dňa 14.3.2014 bola navrhovateľovi doručená správa o výkone záložného práva zo dňa 11.3.2014. V správe veriteľ oznámil navrhovateľovi v zmysle § 151m ods. 9 výkon záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam priamym predajom nehnuteľností odporcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2014 za kúpnu cenu 20.000,- Eur. Navrhovateľovi však k dnešnému dňu nebol doručený znalecký posudok, podľa ktorého mala byť v zmysle uzatvorenej zmluvy kúpna cena určená. Tým, že veriteľ určil cenu iným spôsobom, ako spôsobom uvedeným v Zmluve, sa dopustil konania v rozpore so Zmluvou, a teda v rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a teda absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Veriteľ konal v rozpore s § 589 OZ, podľa ktorého je potrebné cenu, ako obligatórnu náležitosť kúpnej zmluvy, dojednať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Veriteľ dohodu, obsiahnutá v zmluve porušil tým, že kúpnu cenu učil inak, ako na základe znaleckého posudku, a tak konal v rozpore s § 589 a kúpna zmluva by tak bola celá neplatná.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v záložnej zmluve bola uvedená forma priameho predaja, kde boli dohodnuté konkrétne podmienky pri tvorbe ceny a to formou určenia ceny a s tým, že nehnuteľnosť môže byť predaná minimálne za cenu 70% z jej hodnoty. Záložný veriteľ však takto nepostupoval a predal nehnuteľnosti výrazne pod cenu, tým pádom bola porušená dohoda pri výkone záložného práva. Má za to, že tvorba ceny je jednou z podstatných náležitostí zmluvy a preto takáto zmluva je postihnutá absolútnou neplatnosťou aj s poukazom na § 589 OZ. Nestotožňuje sa s vyjadrením protistrany, v ktorom poukazujú na § 151 m a naznačujú, že záložný veriteľ sa môže odchýliť od tejto dohody ohľadom výkonu záložného práva a vykonať predaj aj iným spôsobom. V prípade takéhoto odchýlenia sa od dohody musí záložný veriteľ informovať záložcu. Navrhovateľovi nebol nikdy doručený ZP, preto má za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Záložný veriteľ jednoznačne postupoval podľa písmena a/ teda predaja tretej osobe podľa bodu 6 danej záložnej zmluvy, čo on sám potvrdil aj vo svojej správe o výkone záložného práva. Je teda nesporné že nepostupoval podľa dohody ohľadom vypracovania ZP. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu tento je daný pri žalobe na určenie vlastníckeho práva, nakoľko len rozhodnutím súdu môže dôjsť k zmene zápisu vlastníctva. Ďalej poukazoval na predloženú prílohu - územný plán Obce O. C., podľa ktorej tieto pozemky sú určené na výstavbu. Z tejto prílohy je vidno, že sú tam dve trafostanice ktoré by tam v prípade že by to nebolo určené na výstavbu nemali čo robiť.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s cenou, za ktorú boli tieto nehnuteľnosti predané, nakoľko tieto pozemky mali byť stavebnými pozemkami. Dojednávalo sa to už v čase, keď sa to kupovalo od Ing. E., vtedy to kupovala moja matka s Ing. M., každý mali 1/2. Potom mu matka darovala 1/4. Bolo zahrnuté aj do územného plánu obce, že na týchto pozemkoch bude môcť prebiehať výstavba, schválené to bolo poslancami v roku 2007. On preto dôvodne pochybuje, či to bolo vôbec predané za týchto 20 000 Eur. Aj ďalší spoluvlastník Ing. M. mu potvrdil, že to od neho chceli kúpiť za veľmi nízku cenu, on tento predaj odmietol. Pre dané územie bol vypracovaný len model a teda projekt, kde bolo navrhnutých 1200 nových obyvateľov, pričom však prišla kríza, mali už aj investora, ktorý tam mal uskutočniť výstavbu. Obec s tým súhlasila, bol to pre obec tiež benefit v rámci získania daní. Podmienkou potom z týchto rôznych inštitúcií bolo, že to malo byť zaradené do územného plánu obce, teda že nestačí iba urbanistická štúdia. Podľa nami predložených listín je jednoznačné, že v tejto oblasti sa v budúcnosti bude môcť stavať , lebo práve v dôsledku ich projektu tam boli umiestnené aj tieto dve trafostanice, preto neverí tvrdeniam odporcov o tom, že tam plánujú poľnohospodársku produkciu.

Zástupca odporcov uviedol, že sa nestotožňujeme so žalobným petitom, nie je tu splnený ani naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP. Poukazuje na článok 4 zmluvy o zriadení záložného práva, kde sú určené štyri možné predaje nehnuteľnosti , pričom záložný veriteľ postupoval podľa písmena d/, kde neoblo potrebné vyhotovovať ZP. Čo sa týka predloženého odborného vyjadrenia, cena, ktorá bola určovaná v odbornom vyjadrení je neadekvátna a neakceptovateľná, keďže tam bola určovaná cena ako pre stavebný pozemok v porovnaní s cenou za m2 pre ornú pôdu ako sú charakterizované tieto pozemky t.j. pozemky ktoré nie sú určené na stavebné účely. Vie, že navrhovateľ mal snahu robiť na týchto pozemkoch biznis, vystavať tam priemyselnú obytnú zónu, avšak tento projekt mu nevyšiel, preto ani cena nehnuteľností nemôže byť v takých cenových reláciách ako je určené v odbornom stanovisku. Ďalej chce poukázať na rozsudok NS SR č. zo dňa 30.9.2013, kde sa tiež uvádza, že v prípade výrazne podhodnoteného predaja je možné žiadať rozdiel sumy od veriteľa s tým, že nejde o neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že chce poukázať na to, že bonitná kvalita týchto pozemkov patrila medzi stupeň 1, 2, čiže najvyššia kvalita. Najskôr bolo rozhodnuté, že to môžu byť stavebné pozemky, asi pred dvomi rokmi to však obec zrušila, a je to normálna orná pôda. Navyše na cenu má vplyv to, že je tu druhý podielový spoluvlastník p. M. a na akékoľvek úkony odporcov s týmito nehnuteľnosťami sa vždy vyžaduje aj jeho súhlas.

Odporca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že sa v tejto veci cíti byť nevinne, nakoľko on kúpil tieto nehnuteľnosti v dobrej viere od predávajúceho. Pridržiava sa stanoviska jeho zástupcu o tom, že táto žaloba nemá byť nasmerovaná voči nim, nakoľko všade vystupuje M. K., ktorý im tieto nehnuteľnosti predával. Čo sa týka odborného stanoviska, nie je to a navyše sa opiera o rozhodnutie obce ktoré bolo zrušené, lebo bolo protiprávne, v tom období tam tá obytná zóna fungovať nemohla. Obec potom tento

územný plán neodsúhlasila. Ak bola navrhovateľovi spôsobená nejaká škoda, mal by si to uplatňovať najmä na obecnom zastupiteľstve. Vyjadrenia navrhovateľa sú vytrhnuté z kontextu, nakoľko odborné stanovisko ktoré predložili a určovalo cenu za m2 ako stavebného pozemku vychádzalo zo starého rozhodnutia Obce O. C. o tom, že ide o stavebné pozemky. Krajský stavebný úrad v G. v marci 2010 toto rozhodnutie Obce O. C. potvrdil, avšak potom cez mimoriadny opravný prostriedok MV SR im dalo za pravdu a zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v G., nakoľko boli tiež toho názoru že pre takéto rozhodnutie Obce je potrebný územný plán. Následne potom Krajský stavebný úrad v G. definitívne rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie obce O. C. z 11.12.2009 a vec mu vrátil na nové prejednanie. Preto posledné rozhodnutie Obce O. C. bolo také, že na uvedených pozemkoch nie je možné uskutočniť výstavbu. Tieto rozhodnutia vychádzajú z toho, že občania O. C. spísali petíciu, nakoľko boli proti tomu, aby Obec ktorá má 600 obyvateľov, mala o 1200 obyvateľov viac na malom území plus tam boli iné nedostatky týkajúce sa rozhodnutia Obce o využití tohto územia na bytovú výstavbu a to napr. zo strany ochrany životného prostredia, kde tiež bolo súdne rozhodnutie v prospech ich tvrdenia, že obec pochybila a nie je možné na tomto území povoliť výstavbu. Čo sa týka kúpy týchto nehnuteľností, kupovali ich na jar 2014 a m2 vychádzal 0,45 eur. On si to vtedy zisťoval a priemerne sa cena za m2 pohybovala od 0,40 do 0,50 eur za m2. Druhú kúpu, ktorú sme zrealizovali priamo od fyzickej osoby K. M. tam vychádzala cena za m2 na 0,67 eur. Túto cenu akceptovali, keďže sa chceli stať podielovými spoluvlastníkmi v 1/2. Potom ešte v septembri 2014 kupovali ďalšiu časť nehnuteľnosti od firmy Pegar s.r.o. a tam vychádzal m2 na sumu 0,35 eur. Oni tam teraz už 3 roky pestujú poľnohospodárske plodiny.

Odporkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s tým, čo povedal manžel

- odporca v prvom rade a ich zástupca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 9.11.2012 na čl. 5-11, správa o výkone záložného práva zo dňa 11.3.2014na čl. 12, kúpna zmluva zo dňa 14.2.2014 na čl. 16-19, výpis z LV č. XXX kat. úz. O. C., LV č. XXX, vyjadrenie odporcov k návrhu zo dňa 12.2.2016 na čl. 31-37, odpoveď Obce O. C. na čl. 64, urbanistický návrh Obce O. C. na čl. 65, informatívna kopia katastrálnej mapy na čl. 66,výkres urbanistického návrhu na čl. 70, odborné stanovisko č. 1/2016, vyjadrenie odporcov zo dňa 7.6.2016 na čl. 72-73, uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 21.10.2014 na čl. 74-75, všeobecne záväzné nariadenie č. 8/2014 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ ako záložca uzavrel s JUDr. M. K. ako záložným veriteľom dňa 9.11.2012 zmluvu o zriadení záložného práva, podľa ktorej bol zálohom vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré vlastnil navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele ?. Záložné právo k zálohu sa zriadilo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v súlade so zmluvou o pôžičke , na základe ktorej poskytol záložný veriteľ dlžníkovi dočasne finančné prostriedky vo výške 20 000 eur a to do 9.11.2013. V článku IV. ( výkon záložného práva ) bod 1 bolo uvedené : Pokiaľ nebude zabezpečovaná pohľadávka alebo jej časť riadne a včas splnená je záložný veriteľ oprávnený realizovať záložné právo k nehnuteľnosti v súlade s platnými právnymi predpismi, a to aj v prípade ak by bola zabezpečovaná pohľadávka premlčaná. Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva k nehnuteľnosti a uspokojiť pohľadávku z výťažku z predaja nehnuteľnosti, a to buď: a) priamym predajom tretej osobe podľa bodu 6. tohto článku, alebo b) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie kúpnej zmluvy podľa bodu 7. tohto článku, alebo c) predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo d) akýmkoľvek iným spôsobom právne možným v čase začatia výkonu záložného práva V bode 6 bolo uvedené: Priamy predaj. Priamym predajom sa pre účely výkonu záložného práva rozumie predaj nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá zaplatí za nehnuteľnosť minimálne cenu vo výške 70% z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej súdnym znalcom z príslušného odboru podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oceňovanie nehnuteľností (stavby, byty, nebytové priestory, pozemky t.č. vyhl. č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov) a spôsobom určeným v tomto všeobecne záväznom právnom predpise. Príslušného súdneho znalca je oprávnený ručiť Záložný veriteľ. Podmienkou priameho predaja poľa tohto bodu je, že kúpna cena bude kupujúcim zaplatená ku dňu účinnosti takto uzatváranej kúpnej zmluvy. O predaji predmetu záložného práva v tomto prípade bude Záložný veriteľ Záložcu vopred informovať.

JUDr. M. K. záložný veriteľ zaslal navrhovateľovi Správu o výkone záložného práva zo dňa 11.3.2014 , v ktorom liste mu oznámil v zmysle § 151 m ods. 9 OZ, že bol výkon záložného práva vykonaný priamym predajom zálohu tretej osobe, záloh bol prevedený na tretiu osobu za kúpnu cenu 20 000 eur. Výťažok z predaja bol v plnej výške použitý na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky - istiny vo výške 20 000 eur. Zároveň ho žiadal o úhradu zmluvnej pokuty a úrokov ako príslušenstva pohľadávky.

Odporcovia ako kupujúci a navrhovateľ ako predávajúci zastúpený záložným veriteľom JUDr. M. K. uzavreli dňa 14.2.2014 kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX kat.úz. O. C.. Kúpna cena bola 20 000 eur.

Podľa výpisu z LV č. XXX, kat.úz. O. C., sú odporcovia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v ňom zapísaných v podiely ?. Podľa výpisu z LV č. XXX, kat.úz. O. C., sú odporcovia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v ňom zapísaných v podiely 7/10.

Z odborného stanoviska č. 1/2016 znalca -Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX kat.úz. O. C. majú minimálnu hodnotu ku dňu 14.2.2014 vo výške 356 473 eur. Ďalej z neho vyplýva, že pri ohodnocovaníé nehnuteľností vychádzali z Rozhodnutia obce O. C. č. 189/2008-27/2009 zo dňa 11.12.2008, v ktorom je toto územie označené ako: lokality individuálnej bytovej výstavby, rozdelená na 2 časti - individuálnu bytovú výstavbu v samostatne stojacich rodinných domoch a na radovú zástavbu.

Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva v O. C. zo dňa 21.10.2014 bolo okrem iného schválené uznesenie č. 253/2014, ktorým obecné zastupiteľstvo prerokovalo a schválilo VZN č. 8/2014 . Podľa VZN č. 8/2014 o vyhlásení záväzných častí Územného plánu obce Poľný Kesov účinný odo dňa 5.11.2014, bol vypracovaný a schválený uznesením č. 252/2014 územný plán obce O. C.. Podľa čl. 2 je záväznou časťou územného plánu príloha , mimo územno priestorového celku - lokality S,T, O, P, F1 a H1.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Obč.zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 40 a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Ustanovenie § 40a upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právnych úkonov. Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú v ustanovení § 40a taxatívne vypočítané a tento výpočet nemožno ani analogicky rozširovať ešte na ďalšie prípady. V prípade, že sa relatívna neplatnosť týka len časti právneho úkonu (prevažne zmluvy), je za podmienok stanovených v § 41 postihnutá neplatnosťou len táto časť. To sa týka najmä prípadu, ak dohodnutá kúpna cena pri kúpnej zmluve (§ 589 alebo odmena sprostredkovateľa (§ 775 bola dohodnutá v rozpore s cenou uvedenou vo všeobecne záväznom právnom predpise o cenách. V takom prípade sa po dovolaní relatívnej neplatnosti bude na zmluvu vzťahovať cena určená v právnom predpise. Z ustanovenia § 40a štvrtej vety vyplýva, že ak dohodnutá kúpna cena je vyššia ako cena stanovená cenovým predpisom, kúpna zmluva je v rozsahu, v akom odporuje tomuto predpisu, relatívne neplatná. Pravda, podmienkou uplatnenia tejto neplatnosti je, že dotknutá strana sa mimosúdne alebo na súde dovolá neplatnosti kúpnej ceny z dôvodu rozporu s právnym predpisom o cenách. Ak k tomu dôjde,

nastáva čiastočná neplatnosť kúpnej zmluvy, ale len v časti dotýkajúcej sa kúpnej ceny. To znamená, že kúpna zmluva sa bude považovať za platne uzavretú od začiatku, avšak v časti o kúpnej cene je zmenená tak, ako keby bola uzavretá v súlade so zákonom o cenách. Z toho vyplýva, že zmluvné ustanovenie o kúpnej cene sa stane neplatným len v rozsahu, v akom prevyšuje regulovanú kúpnu cenu. Ak pre cenu neplatí žiadny všeobecne záväzný právny predpis, je jej dojednanie celkom voľné. Napriek tomu, že v súčasnom právnom poriadku neplatí zásada laesio enormis (t. j. princíp skrátenia cez polovicu), to však neznamená, že by sa kupujúci nemohol domáhať neplatnosti kúpnej ceny, ak by táto bola neprimerane vysoká vzhľadom na hodnotu predmetu kúpy. Kupujúci by sa mohol domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu zmluvného dojednania o cene s dobrými mravmi (pozri § 3 a § 39 . Zákon neupravuje ani prípad, keby sa vec predala za príliš nízku cenu (napr. špekulačný predaj za účelom obídenia daňových predpisov). Neplatná by v takom prípade bola zmluva, ktorá by s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bola dojednaná, určením príliš nízkej ceny odporovala dobrým mravom (pozri § 39 .

Podľa § 151m ods. 8, 9, 10 OZ, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

V ustanovení § 151m ods. 8 sú záložnému veriteľovi uložené povinnosti v prípade, že oprávnený predáva záloh iným spôsobom ako predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Záložnému veriteľovi je konkrétne uložená povinnosť, aby postupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby sa záloh nepredal za nižšiu cenu, ako je všeobecná cena zálohu, t. j. cena, za akú sa porovnateľná vec predáva v danom mieste a v čase. Pod "náležitou starostlivosťou" zákon rozumie získanie všetkých dostupných informácií a vynaloženie všetkého potrebného úsilia, aby sa predajom zálohu nezískala cena, ktorá je podstatne nižšia ako všeobecná cena zálohu. V ustanovení § 151m ods. 8 ide o zákonnú ochranu záložcu (resp. záložného dlžníka), aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú (trhovú) cenu. Ak by išlo o zjavne nevýhodný predaj zálohu za cenu, ktorá sa podstatne líši od ceny, za ktorú sa bežne predáva porovnateľná vec v danom mieste a v čase (ide o prípad, ak je predajná cena nižšia o viac ako 20 % ako všeobecná cena zálohu), pričom by došlo len k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, záložca môže od záložného veriteľa požadovať náhradu škody, ktorú mu tým spôsobil (§ 420 a nasl. . Protiprávnosť konania záložného veriteľa tu spočívala v porušení jeho povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že právnym následkom protiprávnosti nie je v tomto prípade neplatnosť dohody medzi záložcom a záložným veriteľom o spôsobe výkonu záložného práva. Pri úvahe, aké právne následky má porušenie povinnosti uloženej v zmysle § 151m ods. 8 záložným veriteľom, nemožno opomenúť skutočnosť, že úkony (činy) ním vykonávané sú naplnením oprávnení, ktoré preňho vyplývajú z inštitútu záložného práva - domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Výkon oprávnenia - domáhať sa uspokojenia z predmetu zálohu - v sebe zahŕňa tiež činnosť záložného veriteľa pri predaji zálohu v zmysle § 151m OZ. Ak v rámci výkonu takéhoto oprávnenia záložný veriteľ vykoná právny úkon týkajúci sa zálohu spôsobom, ktorý odporuje § 151m ods. 8 - t. j. právny úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch znižuje (zmenšuje) majetok záložcu - zhoršuje zabezpečenie pohľadávky na ujmu záložného veriteľa - zhoršuje právne postavenie záložného dlžníka

- nemožno vzhľadom na účel a funkciu záložného práva úspešne argumentovať, že by takýto právny úkon odporoval zákonu alebo zákon obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom (§ 39 .

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z

ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Tomu, že či je právny záujem na určení, že sa prihliada z úradnej povinnosti. Je nesporné, že odporcovia sú zapísaní na LV č. XXX a LV č. XXX kat.úz. O. C. ako podieloví spoluvlastníci a že tieto nehnuteľnosti im boli predané. Pôvodne bol podielovým spoluvlastníkom v podiely ? týchto nehnuteľností navrhovateľ. Navrhovateľ určovacím výrokom chce dosiahnuť, aby bol opätovne zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností pre neplatnosť kúpnej zmluvy, preto je zrejmé, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a s poukazom na to, že kúpna zmluva, ktorú uzatvorili odporcovia s JUDr. M. K. ako záložným veriteľom je absolútne neplatná z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti v zmysle ním predloženého odborného vyjadrenia majú podstatne vyššiu hodnotu. Tiež poukazoval na to, že záložný veriteľ predal nehnuteľnosti bez toho, aby bol vyhotovený znalecký posudok na určenie hodnoty daných nehnuteľností tak, ako vyžadovala zmluva o zriadení záložného práva čl. IV. Súd dospel k záveru, že žaloba podaná voči odporcom ako kupujúcim nie je dôvodná. Súd v konaní neskúmal, či dané nehnuteľnosti boli predané za cenu blízkej trhovej hodnote nehnuteľností, nakoľko mal za to, že odporcovia v danej veci neboli pasívne legitimovaní. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 151m ods. 8 OZ, mal navrhovateľ v danom prípade žalobu smerovať voči záložnému veriteľovi JUDr. M. K., ktorý vykonával záložné právo a bol to práve on, ktorý uskutočnil predaj daných nehnuteľností odporcom za danú cenu. Ak je navrhovateľ ako záložca presvedčený, že išlo o zjavne nevýhodný predaj zálohu za cenu, ktorá sa podstatne líši od ceny, za ktorú sa bežne predáva porovnateľná vec v danom mieste a v čase, pričom došlo len k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, záložca - navrhovateľ môže od záložného veriteľa požadovať náhradu škody, ktorú mu tým spôsobil (§ 420 a nasl. . Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 (t. j. "postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu") nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle § 39 , ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu preňho z ustanovenia § 151m ods. 8 a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. (Ro NS SR z 30. 9. 2013, sp. zn. ). Z uvedeného je zrejmé, že v právnom vzťahu medzi záložným veriteľom a záložcom sa záložca nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám - kupujúcim, ktorí navyše aj v prípade relatívnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa ceny, by naďalej zostali vlastníkmi daných nehnuteľností a kúpna zmluva by bola neplatná len v časti určenia kúpnej ceny. Rovnako preto aj námietka navrhovateľa, že záložný veriteľ JUDr. K. nevyhotovil znalecký posudok na zistenie hodnoty nehnuteľností nie je v tomto konaní dôvodná, keďže túto by bolo možné uplatniť práve v konaní proti záložnému veriteľovi. Tiež zistenie, či kúpna cena bola určená správne, súd vzhľadom na vyššie uvedené nemal dôvod skúmať, i keď účastníci sa v konaní vyjadrili k výške kúpnej ceny, ktorá podľa navrhovateľa mala byť podstatne vyššia, nakoľko podľa neho ide o stavebné pozemky a v zmysle toho bolo vypracované aj odborné vyjadrenie. Naopak odporcovia preukázali, že v súčasnosti predmetné nehnuteľnosti nie sú v rámci územného plánu obce O. C. určené na výstavbu, a preto ich aj kupovali ako ornú pôdu.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal zabezpečiť z Okresného úradu G., katastrálny odbor fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2014 týkajúce sa LV XXX a XXX medzi JUDr. M. K. a odporcami a tiež vyjadrenie OU G., kat. odbor, či sa v dokumentácii LV XXX a XXX kat. úz. O. C. nachádza znalecký posudok z roku 2014. S poukazom na vyššie uvedené, keď otázka výšky kúpnej ceny v tomto konaní bola irelevantná, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je dôvodná, preto ju súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom, ktorý mali v konaní plný úspech priznal súd náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.