Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/117/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: C.. R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., P. 3, zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 40, IČO: 51 721 554, proti žalovaným: 1. S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., R. 4, 2. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., R. 4, obaja zastúpení JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Nitra, Piaristická 2, IČO: 42 119 316, o uloženie povinnosti zdržať sa odčerpávania podzemnej vody a ďalšie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. júla 2021 č. k. -135 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , a . Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01. 07. 2020 domáhala, aby súd žalovaným uložil zákaz zdržať sa odčerpávania podzemnej vody zo studne na parcele reg. „C" č. 1300/40 v k. ú. B. v takom objeme, že v studni na parcele reg. „C" č. 1300/42 v k. ú. B. nezostane žiadna podzemná voda. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vytvárania jám a hnojísk vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov od parcely registra „C" č. 1300/42 v k. ú. B. s tým, že existujúce jamy a hnojiská sú žalovaní povinní odstrániť. Žalovaným mal súd uložiť i povinnosť zabrániť vnikaniu chovaných zvierat, najmä mačiek v ich vlastníctve na parcelu reg. „C" č. 1300/42 v k. ú. B.. Súčasne sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to parciel registra „C" parcely č. 1300/23, 1300/42 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. 1300/23. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností rovnako nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to parcely registra „C" č. 1300/18, 1300/40 a rodinný dom s. č. XXX na parcele registra „C" č. 1300/18. Parcela č. 1300/42 vo vlastníctve žalobkyne susedí s parcelou č. 1300/40 vo vlastníctve žalovaných a tieto parcely oddeľuje len sieťový plot s múrikom v dĺžke cca 25 m. Žalovaný v 1. rade od roku 1995 podniká v oblasti chovu a predaja akváriových rýb, zriadil si na svojich pozemkoch vodné nádrže, kde ryby chová. Tieto nádrže spotrebujú enormné množstvo vody, žalovaný v 1. rade takto odčerpáva vodu aj zo studne, ktorá sa nachádza na pozemku žalobkyne. Súčasťou uvedených nádrží je aj filtračné zariadenie, ktoré je neustále zapnuté a z pozemku žalobkyne odoberá vodu. V blízkostí

nádrží má žalovaný vyvŕtaný otvor ako alternatívnu studňu, ktorá je prikrytá mrežou. Z nej vychádza hadica, ktorá smeruje do prístavby s vodnými nádržami s objemom 200-300 l a touto vodou žalovaný v 1. rade zásobuje aj prírodné jazierka, ktoré má na pozemku. Žalobkyni studňa prvýkrát vyschla v roku 2005, jej prehĺbenie malo iba prechodný charakter do roku 2006 a následne žalobkyňa zostala bez vody. Od roku 2006 musí žalobkyňa pre svoju osobnú potrebu, ako aj na zavlažovanie využívať obecnú vodu z vodovodu. Za takúto neekologickú a chemicky upravovanú vodu musí žalobkyňa platiť. Z dôvodu nutnosti napojiť sa na obecný vodovod musela žalobkyňa sama vykopať 3m dlhú, 150 cm hlbokú a 45 cm širokú prípojku. Túto kopala v ťažkom kamenistom teréne, čo zanechalo na jej zdraví nepriaznivé následky. Žalobkyňa má intoleranciu na chlór a v dôsledku nutnosti používať obecnú vodu sa žalobkyni zhoršil lokálny nález, a preto musí na umývanie používať bylinné vody. Žalobkyni takto vzrástili finančné výdavky. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade má na pozemku vykopané jamy, do ktorých vylieva odpadovú vodu plnú výkalov a špín od rýb. Toto spôsobuje zápach, ktorý žalobkyni prekáža. Odpadové látky prenikajú aj do pôdy, kde má žalobkyňa nasadenú zeleninu a bylinky. Podmáčanie terénu spôsobuje eróziu pôdy. Týmto žalovaný v 1. rade vytvára živnú pôdu pre množenie hlodavcov a hmyzu, ktorí prenikajú aj na pozemky žalobkyne a poškodzujú jej úrodu a znepríjemňujú jej život. V záhrade žalobkyne sa začali nekontrolovateľne šíriť plazy, žaby a užovky. Žalovaný taktiež veľmi často kosí záhradu, čím všetci krtkovia v počte asi 100 kusov sa presúvajú na pozemky žalobkyne a toto jej spôsobuje ďalšie problémy. Vlhkosť z rozmočenej pôdy spôsobila rozpadávanie plotového múrika a jeho znehodnotenie, keďže sa uvoľnilo pletivo a pôda v tejto časti poklesla. Medzi múrom a plotom vznikol priestor a na pozemky žalobkyne začali chodiť mačky žalovaných. Žalovaný v 1. rade jej na zeleninu natriekal fytotoxické látky, čím jej zeleninu znehodnotil. Žalobkyňa vníma konanie žalovaného v 1. rade ako vedomé a systematické poškodzovanie jej vlastníctva a spôsobujúce jej dlhodobú traumatizáciu. Súd prvej inštancie spor prejednal za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. V rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, písomnými a ústnymi vyjadreniami právnych zástupcov strán, vykonal výsluch strán sporu a vykonal i ohliadku sporných nehnuteľností. Predmetom tejto žaloby je susedský spor, kde žalobkyňa žalovaných obviňuje z odčerpávania vody z jej pozemku, ďalej z toho, že vodu (znečistenú) žalovaní na jej pozemok vypúšťajú, že nechajú svoje mačky prenikať na jej pozemky, ako aj z toho, že žalovaný v 1. rade nadmerným kosením spôsobuje, že krtkovia (žalobkyňa uvádza v počte 100 kusov) sa premiestňujú z pozemku žalovaných na jej pozemok. V danej veci sa súd oboznámil s vyjadreniami strán, dňa 03. 06. 2021 vykonal i ohliadku na mieste samom, ktorej sa zúčastnili strany sporu a ich právni zástupcovia, pričom ani jedno zo žalobkyňou popisovaných konaní a správaní žalovaných však preukázané nebolo. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaní mali nadmerným odčerpávaním vody spôsobiť vyschnutie jej studne. Tieto tvrdenia nepotvrdila ani ohliadka nehnuteľností žalovaných. Na ohliadke súd žiadnu studňu, prípadne iné zariadenie, ktorým by malo k odčerpávaniu podzemnej vody dochádzať, nevidel. Žalobkyňa sa spolu s právnym zástupcom ohliadky nehnuteľností osobne zúčastnila a mala možnosť prejsť si celý pozemok žalovaných a súdu ukázať, kde majú podľa jej tvrdení žalovaní vodu odčerpávať. Žalobkyňa však takéto miesta neidentifikovala, jej tvrdenia tak považoval súd za ničím nepodložené, žalovanými popreté a ohliadkou na mieste samom vyvrátené. Naopak, práve ohliadka nehnuteľnosti žalovaných preukázala, že jednotlivé vodné nádrže žalovaných sú napojené na obecný vodovod a jazierka sa dopúšťajú i dažďovou vodou. Žalovaní v konaní predložili tiež faktúry za vodné a stočné, z ktorých je zrejmé, že spotreba ich trojčlennej domácnosti za vodu niekoľkonásobne prevyšuje priemernú spotrebu porovnateľných domácností. Hoci uvedené faktúry samy o sebe nepreukazujú, akým spôsobom sa voda do vodných nádrží napúšťa, v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to výpoveďami žalovaných, ďalej v kontexte so závermi ohliadky, pri ktorej bolo súdu jasne demonštrované, ako sa jednotlivé vodné nádrže napúšťajú a predovšetkým vzhľadom k tomu, že ani ohliadka nehnuteľností vôbec nepotvrdila, že na pozemku žalovaných sa má nachádzať akékoľvek miesto, kde malo k čerpaniu podzemnej vody dochádzať, si súd urobil jednoznačný záver o tom, že žalovaní podzemnú vodu neodčerpávanú a už vôbec nie v takom rozsahu, že práve toto by spôsobilo vyschnutie studne na pozemku žalobkyne. Žalobkyňa sa ďalej podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vytvárania jám a hnojísk. Ani takéto konanie žalovaných však preukázané nebolo. Ohliadkou nehnuteľností bolo zistené, že v blízkosti hranice pozemkov majú žalovaní vysadené plodiny, žiadne jamy, kompostoviská či hnojiská sa tu nenachádzali. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobkyne o prenikaní zvierat (mačiek vo vlastníctve žalovaných) na jej pozemok súd uviedol, že tieto tvrdenia žalobkyne boli žalovanými vyvrátené už v ich prvom vyjadrení v tomto spore. Žalovaní uviedli, že žiadne mačky nevlastnia. Žalobkyňa svoje tvrdenia v tomto smere ničím nepodložila, mačky, ktoré majú na jej pozemok prenikať ani nekonkretizovala a nepredložila nijaký dôkaz o tom, že žalovaní tieto mačky vlastnia, chovajú a tieto mačky majú na jej pozemok z pozemku žalovaných vchádzať. Nárok v tejto časti preto súd považoval rovnako za nedôvodný a nepreukázaný. Dožadovať

sa voči žalovaným, aby svoj pozemok zabezpečili tak, aby bol pre mačky úplne nepriechodný, resp. žiadať od žalovaných, aby zabránili mačkám vznikať na parcelu žalobkyne, nie je podľa názoru súdu spravodlivé od žalovaných požadovať. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená o tom, že existuje možnosť, ako týmto prechodom zvierat zabrániť, aj ona sama mohla vyvinúť iniciatívu a svoj pozemok zabezpečiť. Súd nemal preukázané ani tvrdenia žalobkyne o nadmernom kosení, úniku krtkov a postriekaní jej zeleniny fytotoxickými látkami. Pretože vo vzťahu k uvedeným údajným konaniam žalovaného v 1. rade žalobkyňa nežiadala uložiť žalovaným nejaké povinnosti a nežiadala, aby sa žalovaní takéhoto konania v budúcnosti zdržali, ohľadom uvedeného súd dokazovanie nevykonával a týmto sa viac nezaoberal. Pre posúdenie tohto sporu súd nepovažoval za potrebné vyhodnocovať vzájomné vzťahy žalobkyne s jej ďalšími susedmi, pretože uvedené na výsledok tohto sporu nemá nijaký vplyv. V prejednávanom spore síce žalobkyňa tvrdila skutkové okolnosti o neoprávnených zásahoch žalovaných do jej práv (odčerpávaním vody, vytváraním hnojísk, vnikaní chovaných zvierat...), žalovaní však tieto jej tvrdenia účinne popreli. Žalobkyňa, pokiaľ chcela byť v tomto konaní úspešná, mala procesnú povinnosť svoje tvrdenia preukázať dôkazmi. Žalobkyňa však svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázala, možno teda konštatovať, že neuniesla dôkazné bremeno, preto súd musel žalobu zamietnuť. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý považoval za zistený a preukázaný v čase vyhlásenia rozsudku. V danom prípade súd vychádzal zo zistení na ohliadke dňa 03. 06. 2021, pričom také konanie žalovaných, ako žalobkyňa uvádzala v podanej žalobe, preukázané nebolo. Právny zástupca žalobkyne v závere konania (na poslednom pojednávaní) poukazoval na skutočnosť, že žalovaní sa pripravili na ohliadku a svoje nehnuteľnosti „upratali", tiež tvrdil, že žaloba bola dôvodná minimálne v čase jej podania a poukazoval na fotografie vyhotovené v čase podania žaloby. Súčasťou súdneho spisu sú fotografie nehnuteľností žalovaných, ktoré boli súdu predložené ako príloha k žalobe. Na týchto fotografiách je mláka s vodou a v jej blízkosti je hadica, na ďalšej fotografii je veľká nádoba s neidentifikovateľným obsahom. Ďalej boli k žalobe priložené fotografie plota, na ktorých podľa popisov majú byť veľké diery pre prechod mačiek. Ani tieto fotografie podľa názoru súdu hodnoverne nepreukazujú tvrdenia žalobkyne o odčerpávaní vody z jej studne, prípadne vytváraní hnojísk, tiež vôbec nepreukazujú tvrdenia žalobkyne, že žalovaní majú umožniť ich mačkám, aby chodili na jej pozemok. Súd preto dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná ani v čase jej podania. K uvedenému súd ešte doplnil, že aj v prípade, ak by na základe týchto fotografií, prípadne iných dôkazov dospel k záveru, že žaloba bola v čase jej podania dôvodná, avšak skutkový stav sa v priebehu konania zmenil tak, že protiprávny stav bol po začatí konania žalovanými odstránený, ale žalujúca strana na túto zmenu stavu nijakým spôsobom nereagovala, musel by súd žalobu zamietnuť, pretože je pri posudzovaní sporu povinný vychádzať z objektívneho stavu (reality) v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Súd prvej inštancie záverom doplnil, že nepovažoval za hospodárne odročovať pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania tak, ako to navrhla žalobkyňa v podaní z 02. 07. 2021. Uvedeným podaním žalobkyňa žiadala „aby súd ustanovil príslušného znalca, ktorý vyhotoví znalecký posudok za účelom preukázania toho, že žalovaní majú, resp. mali vodné nádrže napojené na ich studňu, a teda, že vodu z nej v neúmernom rozsahu spotrebovávali na úkor vody zo studne žalobkyne." Súd návrh na vykonanie navrhnutého znaleckého dokazovania zamietol z dôvodu, že tento návrh považoval za neurčitý. Žalobkyňa ani nekonkretizovala, akého znalca by mal súd ustanoviť a nie je zrejmé, čo by mal navrhnutý znalec zisťovať, keď súd nezistil nijaké prepojenia nádrží žalovaných na zdroj podzemnej vody. Tento návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol i s poukazom na hospodárnosť konania, pretože žalobkyňa podľa názoru súdu mohla uvedený návrh predniesť už oveľa skôr. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže v konaní boli procesne úspešní žalovaní, a zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (100%). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto strany sporu ani nepoukazovali.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k ohliadke vykonanej súdom uviedla, že žalovaní sa na obhliadku „riadne" pripravili, teda zakryli všetky „stopy", ktoré by mohli preukazovať danosť jej nároku uplatňovaného v žalobe. Ak by nedochádzalo v žalobe uvedenému konaniu, nemala by dôvod podávať predmetnú žalobu. Žalobkyňa považuje za nesprávny postup súdu aj v tom, že tento sa v odôvodnení rozsudku síce zaoberá aj predloženými dôkazmi - fotografiami, pričom aj napriek tomu súd uviedol, že toto nie je dostatočné na unesenie dôkazného bremena. Pričom však samotný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že na týchto fotografiách je mláka s vodou a v jej blízkosti je hadica, na ďalšej

fotografii je veľká nádoba s neidentifikovateľným obsahom. Takýto stav však v čase obhliadky už viditeľný nebol, teda je jasné, že žalovaní urobili opatrenia na zahladenie predošlého skutkového stavu. Súd sa tak evidentne dostatočne nezaoberal skutkovým stavom v čase podania žaloby, pričom mu muselo byť zjavné, že tento je, čo sa týka viditeľných úprav záhrady, iný v čase vykonania obhliadky, čo považuje za nezákonný postup súdu. Súd tak na základe nesprávneho procesného postupu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež nesúhlasí ani s názorom súdu, že by v tomto konaní nebolo účelne vykonať znalecké dokazovanie, keď v zmysle nebolo jej povinnosťou konkretizovať znalca, ktorý by mal byť v konaní ustanovený, pričom dostatočne odôvodnila účel takéhoto dokazovania a čo má byť jeho cieľom, teda objasnenie toho, že žalovaní majú, resp. mali vodné nádrže napojené na ich studňu, a teda, že vodu z nej v neúmernom rozsahu spotrebovávali na úkor vody v jej studni. Taktiež názor súdu, že ak on nezistil žiadne prepojenia, nie je dôvod na znalecké dokazovanie, nijako neobstojí, keďže tým úplne popiera účel znaleckého dokazovania ako dôkazného prostriedku a to o to viac, že je zrejmé, že práve v tomto prípade je nutné posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, ktorými strany sporu ani súd nedisponujú, keďže z obhliadky vyplynulo, že v budove pri dome žalovaných, kde aj podľa ich vyjadrení boli nádrže s vodou, ktoré boli už odstránené, sa nachádza pravdepodobne vývod na vodu, čo práve má byť predmetom znaleckého skúmania, teda, či sa takéto trubky nachádzajú pod zemou a či nimi mohla pritekať voda zo studne. Taktiež namieta postup súdu v tom, že jej návrh na zmenu žaloby jej rozšírením o povinnosť žalovaných zaplatiť jej 5 000 eur nepripustil, keďže je presvedčená, že toto by zjavne nepresiahlo rámec konania vymedzeného pôvodnou žalobou. Záverom uviedla, že v prípade ak by mal odvolací súd za to, že rozsudok je správny a zákonný, žiadala, aby z dôvodu, že tu zjavne existujú dôvody hodne osobitného zreteľa, v zmysle nepriznal žalovaným náhradu trov konania, resp. aby využil svoje moderačné právo a tieto pomerne znížil. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za nesprávny, keďže v tomto prípade sú dané všetky zákonné podmienky na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Súd sa tak v tejto prejednávanej veci evidentne nesprávne vysporiadal s okolnosťami potrebnými pre spravodlivé rozhodnutie, čím je rozsudok zjavne nezákonný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, udávajúc, že sa v celom rozsahu stotožňujú s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, pričom odvolanie žalobkyne považujú za nedôvodné. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by dôvodil jej uplatnený nárok. Vo vzťahu k odčerpávaniu podzemnej vody žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že odčerpávajú vodu, že by využívali studňu a ak by aj túto využívali, že by takéto využívanie malo vplyv na výšku hladiny vody v jej studni. Vo vzťahu k nároku s povinnosťou zdržať sa vytvorenia jám a hnojísk žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by existencia jám a hnojísk, resp. kompostoviska ju nad mieru primeranú pomerom obťažovala a vážne ohrozovala výkon jej práv. Existencia kompostoviska, ktoré ani nepopierali a sami pri ohliadke identifikovali miesto, kde sa nachádzalo, samo o sebe nezakladá nárok žalobkyne na jeho odstránenie, navyše, za situácie, kedy sama žalobkyňa má umiestnený kompostér blízko miesta (na protiľahlej strane bezprostredne za hranicou pozemkov žalobkyne a žalovaných), ktoré sama identifikovala pri ohliadke ako miesto, kde sa nachádzalo kompostovisko žalovaných. Vykonanou ohliadkou nehnuteľností súd zistil, že na ich pozemku sa nachádzajú jazierka, ku ktorým vedie dažďozvod. Hranicu medzi pozemkom žalobkyne a ich pozemkom oddeľuje plot z pletiva. Pozdĺž plota majú vysadené sezónne plodiny, a to zemiaky a rajčiaky. Na pozemku žalobkyne, hneď za týmto plotom, má žalobkyňa kompostér. Na ich pozemku sa kompostér v čase ohliadky nenachádzal. Súd vykonal i ohliadku prístavby ich rodinného domu, v ktorej bolo umiestnených niekoľko desiatok vodných nádrží, väčšina z nich bola prázdna. Za účelom zistenia, z akých zdrojov je voda do nádrží privádzaná, žalovaný v 1. rade súdu predviedol, že keď zapol prívod vody do týchto akvárií, vodomer v šachte k obecnému vodovodu sa točil, z čoho mal súd preukázané, že do akvárií je voda dopúšťaná z obecného vodovodu. Iný prívod vody do týchto akvárií súd nezistil. Nie je im zrejmé, aký znalecký odbor by mohol byť spôsobilý na preukázanie, že majú, resp. mali vodné nádrže napojené na ich studňu, a teda, že vodu z nej v neúmernom rozsahu spotrebovávali na úkor vody v studni žalobkyne, a to za skutkového stavu zisteného obhliadkou, že na ich pozemku sa žiadna funkčná studňa nenachádza a všetky prívody vody sú napojené na verejný vodovod, okrem prívodu vody do jazierka prostredníctvom dažďozvodu. Takéto znalecké dokazovanie považujú za úplne zbytočné a nehospodárne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ňou tvrdený skutkový stav a žiadnym produkovaným dôkazom nepreukázala, že by niesli zodpovednosť za ňou tvrdený stav. Nepreukázala, že by ju nad mieru primeranú pomerom obťažovali a vážne ohrozovali výkon jej práv v zmysle ustanovenia . V konaní nebolo preukázané, že by okrem zrušenia kompostoviska z dôvodu obecného

zberu bioodpadu, nejakým podstatným spôsobom zmenili stav nehnuteľností, ktorý existoval v čase podania žaloby. Už v čase podania žaloby bol nárok žalobkyne nedôvodný. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa je potrebné ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Žalobkyňa doručila dňa 30. 06. 2020 súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa odčerpávania podzemnej vody zo studne na parcele reg. „C" č. 1300/40 v k. ú. B. v takom objeme, že v studni na parcele reg. „C" č. 1300/42 v k.ú. B. nezostane žiadna podzemná voda. Ďalej sa domáhala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vytvárania jám a hnojísk vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov od parcely registra „C" č. 1300/42 v k. ú. B. s tým, že existujúce jamy a hnojiská sú žalovaní povinní odstrániť. Žalovaným mal súd uložiť i povinnosť zabrániť vnikaniu chovaných zvierat, najmä mačiek v ich vlastníctve na parcelu reg. „C" č. 1300/42 v k. ú. B.. Súčasne sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to parciel registra „C" parcely č. 1300/23, 1300/42 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. 1300/23. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností rovnako nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to parcely registra „C" č. 1300/18, 1300/40 a rodinný dom s.č. XXX na parcele registra „C" č. 1300/18. Parcela č. 1300/42 vo vlastníctve žalobkyne susedí s parcelou č. 1300/40 vo vlastníctve žalovaných a tieto parcely oddeľuje len sieťový plot s múrikom v dĺžke cca 25 m. Žalovaný v 1. rade od roku 1995 podniká v oblasti chovu a predaja akváriových rýb, zriadil si na svojich pozemkoch vodné nádrže, kde ryby chová. Tieto nádrže spotrebujú enormné množstvo vody, žalovaný v 1. rade takto odčerpáva vodu aj zo studne, ktorá sa nachádza na pozemku žalobkyne. Súčasťou uvedených nádrží je aj filtračné zariadenie, ktoré je neustále zapnuté a z pozemku žalobkyne odoberá vodu. V blízkostí nádrží má žalovaný vyvŕtaný otvor ako alternatívnu studňu, ktorá je prikrytá mrežou. Z nej vychádza hadica, ktorá smeruje do prístavby s vodnými nádržami s objemom 200-300 l a touto vodou žalovaný v 1. rade zásobuje aj prírodné jazierka, ktoré má na pozemku. Žalobkyni studňa prvýkrát vyschla v roku 2005, jej prehĺbenie malo iba prechodný charakter do roku 2006 a následne žalobkyňa zostala bez vody. Od roku 2006 musí žalobkyňa pre svoju osobnú potrebu, ako aj na zavlažovanie využívať obecnú vodu z vodovodu. Za takúto neekologickú a chemicky upravovanú vodu musí žalobkyňa platiť. Z dôvodu nutnosti napojiť sa na obecný vodovod musela žalobkyňa sama vykopať 3 m dlhú, 150 cm hlbokú a 45 cm širokú prípojku, čo zanechalo na jej zdraví nepriaznivé následky. Žalobkyňa má intoleranciu na chlór a v dôsledku nutnosti používať obecnú vodu sa jej zhoršil lokálny nález, a preto musí na umývanie používať bylinné vody. Žalobkyni takto vzrástli finančné výdavky. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade má na pozemku vykopané jamy, do ktorých vylieva odpadovú vodu plnú výkalov a špín od rýb. Toto spôsobuje zápach, ktorý žalobkyni prekáža. Odpadové látky prenikajú aj do pôdy, kde má žalobkyňa nasadenú zeleninu a bylinky. Podmáčanie terénu spôsobuje eróziu pôdy. Týmto žalovaný v 1. rade vytvára živnú pôdu pre množenie hlodavcov a hmyzu, ktorí prenikajú aj na pozemky žalobkyne a poškodzujú jej úrodu a znepríjemňujú jej život. V záhrade žalobkyne sa začali nekontrolovateľne šíriť plazy, žaby a užovky. Žalovaný taktiež veľmi často kosí záhradu, čím všetci krtkovia v počte asi 100 kusov sa presúvajú na pozemky žalobkyne a toto jej spôsobuje ďalšie problémy. Vlhkosť z rozmočenej pôdy spôsobila rozpadávanie plotového múrika a jeho znehodnotenie, keďže sa uvoľnilo pletivo a pôda v tejto časti poklesla. Medzi múrom a plotom vznikol priestor a na pozemky žalobkyne začali chodiť mačky žalovaných. Žalovaný v 1. rade jej na zeleninu natriekal fytotoxické látky, čím jej zeleninu znehodnotil. Žalobkyňa vníma konanie žalovaného v 1. rade ako vedomé a systematické poškodzovanie jej vlastníctva a spôsobujúce jej dlhodobú traumatizáciu.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a svoje rozhodnutie správne a vyčerpávajúco odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobkyne a ustálil správny právny záver o nedôvodnosti tohto nároku.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobkyne odvolací súd zvýrazňuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaní dopustili vo vzťahu k nej ňou tvrdeného konania, v dôsledku ktorého jej, podľa jej tvrdenia, mali odčerpávať vodu z jej pozemku, odpadovou vodou znečisťovať jej pozemok, ako i umožniť prenikať mačky na jej pozemok a v dôsledku nadmerného kosenia spôsobiť premiestňovanie krtkov na jej pozemok. Všetky tieto tvrdenia žalobkyne, i podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne so súdom prvej inštancie, zostali na úrovni nepreukázaných dohadov žalobkyne, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu. Tvrdenia žalobkyne, že ak by zo strany žalovaných nedochádzalo k uvedenému konaniu, nemala by dôvod podať predmetnú žalobu, sú v tomto ohľade bez akejkoľvek relevancie. Úlohou žalobkyne v snahe docieliť úspech v tomto konaní bolo preukázať, že žalovaní sa vo vzťahu k nej dopúšťajú ňou tvrdeného konania vyvolávajúceho ňou opísané následky, čo sa však v tomto prípade nestalo. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že by žalovaní nadmerným odčerpávaním vody spôsobili vyschnutie jej studne, naopak, tvrdenia žalovaných o využívaní obecného vodovodu mal súd prvej inštancie preukázané i vykonanou ohliadkou na mieste samom. V tomto ohľade je tiež potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti znaleckého dokazovania, ktoré žalobkyňa navrhovala, keď úlohou znaleckého dokazovania je zodpovedanie odborných otázok na posúdenie prejednávaných skutočností, ktoré sú skutkovo vymedzené tak, aby poskytovali spoľahlivý skutkový základ pre vyhotovenie znaleckého posudku. Zo skutkového stavu v tejto veci nebolo preukázané ani to, že by žalovaní využívali studňu, a potom ani nariadenie znaleckého dokazovania na zodpovedanie otázky, či sa využívaním studne mala nimi neúmerne spotrebovávať voda na úkor žalobkyne nie je opodstatnené. Tiež je potrebné uviesť, že úlohou súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia bolo vychádzať zo skutkového stavu zisteného ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia, čo súd prvej inštancie i urobil a správne vyhodnotiť nedôvodnosť žaloby i vo vzťahu k žalobkyňou namietanému vytváraniu jám a hnojísk zo strany žalovaných, keď ani takéto konanie žalovaných v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaní sa na ohliadku súdu pripravili a zakryli všetky stopy, a teda urobili opatrenia na zahladenie predošlého skutkového stavu, takáto jej argumentácia, i v kontexte ustanovenia je bez právnej relevancie, pretože i keď by v minulosti žalovaní konali žalobkyňou tvrdeným spôsobom, takýto skutkový stav veci nebol preukázaný ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, tak ako súd prvej inštancie i správne uviedol. Pokiaľ žalobkyňa namietala postup súdu, ktorý zamietol jej návrh na zmenu žaloby, je potrebné uviesť, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby odvolanie prípustné nie je, a teda nie je dôvod na jeho odvolací prieskum. Na doplnenie odvolací súd súčasne udáva, že toto uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne s ohľadom na ňou vymedzené odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti ňou podaného odvolania a súčasne o vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorý tak v zmysle ustanovenia potvrdil.

13. Súčasťou potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu je i potvrdenie výroku o trovách konania (výrok II. napadnutého rozhodnutia), keď súd prvej inštancie správne na rozhodovanie o nároku na trovy konania aplikoval princíp úspechu v spore, vychádzajúc z ustanovenia a súčasne udávajúc, že v prejednávanom spore nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia , pre ktoré by trovy konania úspešnej strane konania nemal priznať. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní žiadala aplikovať na rozhodovanie o trovách konania ustanovenie a v zmysle jeho aplikácie žalovaným nepriznať trovy konania, takáto jej požiadavka nie je dôvodná, keď sama žalobkyňa existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa, teda takých výnimočných a mimoriadnych okolností, ktoré by odôvodňovali aplikáciu uvedeného ustanovenia na daný prípad, nepreukázala a ani v konkrétnosti netvrdila, pričom súčasne ani odvolací súd žiadne takého dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci nevzhliadol.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).