Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-34-2022.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Subarea
36C/34/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: I. L., nar. XX.X.XXXX, H. XXX/XX, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, o nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi motorové vozidlo L. V. GT, Y.: KE XXX NL, H.: Z farba modrá, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Poučuje žalovaného, že m ô ž e podať žalobcu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 EUR, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložiť povinnosť žalovanému vydať mu motorové vozidlo L. V. GT, Y.: KE XXX NL, H.: Z farby modrej. Návrh odôvodňuje tým, že dňa 23.9.2021 vo večerných hodinách bol účastníkom nehody, kedy ako vodič motorového vozidla Y.: KE XXX NL viedol motorové vozidlo v ľavom jazdnom pruhu, keď mu následne vodič motorového vozidla Y.: KE XXX ED chaoticky a nečakane vošiel do jazdného pruhu, prudko zastavil, na čo on už nestihol zareagovať a narazil svojim motorovým vozidlo do motorového vozidla Y.: KE XXX ED. Vodič motorového vozidla Y.: KE XXX ED bol príslušníkmi policajného zboru, ktorí boli privolaní na miesto dopravnej nehody, ktorú vyhodnotili ako škodovú udalosť, označený za vinníka a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 50 EUR. S vinníkom poistnej udalosti vypísal správu o nehode, obidvaja ju vlastnoručne podpísali, v ktorej bol určený ako poškodený žalobca a rovnako bol identifikovaný aj vinník dopravnej nehody, ktorý svojim podpisom uznal svoju vinu. V deň poistnej udalosti medzi ním a žalovaným prebehla komunikácia o oprave jeho poškodeného motorového vozidla Y.: KE XXX NL, pričom bol žalovaným ubezpečený, že keďže zo strany vinníka došlo k uznaniu svojej viny, celá oprava bude hradená z povinného zmluvného poistenia vinníka. U žalovaného si následne objednal opravu poškodeného motorového vozidla. Začiatkom decembra 2021 mu bolo oznámené, že jeho motorové vozidlo je opravené a bola mu vystavená faktúra č. XXXXXXX za opravu vo výške 9.410,89 EUR. Motorové vozidlo mu zo strany žalovaného však vydané nebolo z dôvodu neuhradenia faktúry za opravu. Dôvodil, že takýto postup žalovaného bol v rozpore s vopred dohodnutými podmienkami opravy a hlavne hradením opravy jeho poškodeného motorového vozidla prostredníctvom povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody. Následne mu žalovaný písomne oznámil uplatnenie zádržného práva listom zo dňa 18.2.2022. Dôvodil, že faktúru vystavenú žalovaným za opravu neuhradil, listom
zo dňa 2.3.2022 ju žalovanému vrátil, pretože ju považoval za bezpredmetnú z dôvodu, že v zmysle správy o nehode a záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti bol v pozícii poškodeného, preto mal za to, že faktúra mu nemala byť vystavená. Následne bol vyzvaný advokátom žalovaného na úhradu predmetnej faktúry, na ktorú výzvu reagoval jeho advokát vyjadrením zo dňa 4.4.2022. Zo strany žalovaného bola podaná voči jeho osobe žaloba do upomínacieho konania; v súčasnosti je spor medzi stranami sporu (v opačnom procesnom postavení) vedený na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/33/2022. Dňa 6.5.2022 bol žalovaný vyzvaný na vydanie zadržanej veci, na ktorú výzvu reagoval žalovaný prostredníctvom svojho advokáta stanoviskom zo dňa 13.5.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný upustí od výkonu zádržného práva za predpokladu úhrady faktúry za opravu motorového vozidla. Medzi stranami sporu začala prebiehať komunikácia a následne po doručení kalkulácie opravy uhradil žalovanému faktúru č. 2021373 a tiež vyzval žalovaného na vrátenie zadržaného motorového vozidla, na čo žalovaný reagoval vyjadrením, že motorové vozidlo mu bude vydané až keď z jeho strany bude uhradená aj faktúra za nájom vozidla a trovy konania. Keďže žalovaný mu nevydal zadržanú vec a takto mal učiniť najneskôr v lehote do 1.8.2022, poukazujúc na skutočnosť, že dôvod, pre ktorý bolo motorové vozidlo zadržané, už odpadol, žalovaný motorové vozidlo zadržiava neoprávnene a vyvoláva tým protiprávny stav. Dôvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože tento už zadržiava jeho motorové vozidlo v rozpore so zákonom a ďalej mal za to, že hodnoverne preukázal skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
2. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručil dôkaz o vyplatení sumy 9.410,89 EUR a sumy 92,82 EUR v prospech účtu žalovaného dňa 28.7.2022, faktúru č. XXXXXXX vystavenú žalovaným žalobcovi na sumu 9.410,89 EUR, správu o nehode zo dňa 23.9.2021, záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 23.9.2021 spísanú Okresným dopravným inšpektorátom, oddelenie dopravných nehôd Košice, č. p.: O.-KE-O.-XX-XXXX/XXXX, oznámenie o uplatnení zádržného práva zo dňa 18.2.2022 adresované žalovaným žalobcovi, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.2.2022 adresovanú advokátskou kanceláriou žalovaného žalobcovi, vrátenie faktúry č. XXXXXXX zo dňa 2.3.2022 žalobcom žalovanému, výzvu o vydanie zadržanej veci zo dňa 6.5.2022 adresovanú advokátom žalobcu žalovanému, dôkaz o doručovaní predmetnej výzvy; žalovaným prevzatej dňa 11.5.2022, stanovisko žalovaného zo dňa 13.5.2022, mailovú komunikáciu medzi stranami sporu.
3. Z týchto listinných dôkazov vyplynul nasledovný skutkový stav: žalobca bol účastníkom poistnej udalosti, resp. dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 23.9.2021 o 21.00 hod. na Južnej triede v Košiciach. Nepochybne vinníkom dopravnej nehody bol vodič motorového vozidla V., Y.: KE XXX ED, poškodený bol žalobca a vinníkovi dopravnej nehody bola uložená za spáchanie priestupku bloková pokuta vo výške 50 EUR. Je osvedčené a zároveň preukázané, t.j. nepochybné, že žalovaný vykonal opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu L. V. GT, Y.: KE XXX NL, vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX, č. zákazky Q na sumu 9.410,89 EUR so splatnosťou ku dňu 14.12.2021. Je žalobcom osvedčené, že žalovaný uplatnil listom zo dňa 18.2.2022 zádržné právo na motorové vozidlo žalobcu L. V. GT, Y.: KE XXX NL, H.: Z farba modrá z dôvodu, že žalobca neuhradil faktúru č. XXXXXXX za opravu predmetného motorového vozidla, pričom pohľadávka v čase uplatnenia zádržného práva sa stala splatnou, s tým, že uhradením tejto faktúry v plnej výške zádržné právo zanikne a motorové vozidlo žalovaný žalobcovi vydá. Je osvedčené a preukázané žalobcom, že faktúra na sumu 9.410,89 EUR bola žalobcom v prospech účtu žalovaného uhradená dňom 28.7.2022, zároveň žalobca uhradil aj príslušenstvo - úroky z omeškania od splatnosti faktúry, t.j. od 15.12.2021 do 25.2.2022 v zmysle výzvy žalovaného na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.2.2022.
4. Súd z úradnej činnosti zistil, že na Okresnom súde Košice II prebieha konanie medzi stranami sporu, v opačnom procesnom postavení, o zaplatenie sumy 9.41,89 EUR s prísl., v ktorom konaní zo strany žalovaného (v procesnom postavení žalobcu) došlo k späťvzatiu žaloby, čo do zaplatenia sumy 9.410,89 EUR z dôvodu, že žalobca ( v procesnom postavení žalovaného) pristúpil ku dňu 29.7.2022 k úhrade žalovanej sumy. Zároveň žalovaný sa v tomto konaní domáha ešte zaplatenia príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.410,89 EUR od 15.12.2021, t.j. od splatnosti faktúry do úhrady dlžnej sumy, t.j. do 29.7.2022, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh naradiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť istiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
17. Podľa ust. § 337 ods. 3 veta prvá CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
18. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania.
19. Navrhovateľ požadovaného neodkladného opatrenia sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Navrhovateľ je povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávneho nároku a z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Teda bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku nemôže prichádzať do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309), osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.
20. K potrebnosti okamžitého zásahu súdu do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (účelnosť, efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. 21. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie všetkých uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia (či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. I keď CSP upustil od pôvodnej koncepcie OSP bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotno-právnemu nároku. 22. Podľa ust. § 151s ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
23. Podľa ust. § 151v Občianskeho zákonníka, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.
24. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu spočívajúcu v uložení povinnosti žalovanému vydať mu zadržanú hnuteľnú vec - motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom, držiteľom.
25. Vo vzťahu k ust. § 330 ods. 2 CSP je potrebné uviesť, že ak to povaha veci pripúšťa, môže súd nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, t.j. rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej v prípade, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú.
26. Vychádzajúc z obsahu návrhu a listinných dôkazov zo strany žalobcu bolo osvedčené, že motorové vozidlo žalobcu sa nachádza v držbe žalovaného najskôr od prijatia na jeho opravu, najneskôr od uplatnenia zádržného práva žalovaným listom zo dňa 18.2.2022 až doposiaľ. Žalobca tiež osvedčil
a zároveň preukázal, že ku dňu 28.7.2022, resp. 29.7.2022 v prospech účtu žalovaného uhradil fakturovanú sumu v zmysle faktúry č. XXXXXXX vo výške 9.410,89 EUR; faktúra bola splatná ku dňu 14.12.2021. K vydaniu motorového vozidla zo strany žalovaného ani po úhrade celej sumy z vystavenej faktúry zo strany žalobcu nedošlo, nedošlo ani po jeho výzve, pričom nie je sporné a nepochybne bolo preukázané, že zo strany žalobcu fakturovaná suma bola v celosti žalovanému uhradená, o čom svedčí aj späťvzatie žaloby zo strany žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 20C/33/2022, predmetom ktorého je práve úhrada fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla, ktoré konanie je vedené proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného.
27. Je potrebné uviesť, že zádržné (retenčné) právo je vecno právnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie záväzku - splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Obsahom zádržného práva je oprávnenie veriteľa zadržiavať výlučne hnuteľnú vec, pokiaľ jeho splatnú peňažnú pohľadávku, bez ohľadu na právny dôvod jej vzniku, dlžník nesplní. Zadržanie je založené na jednostrannom právnom úkone oprávnenej osoby a plní len funkciu zabezpečovaciu, hoci v konečnom dôsledku má napomôcť k splneniu pohľadávky. Pod uspokojením zabezpečenej pohľadávky treba rozumieť akýkoľvek spôsob zániku pohľadávky, napr. aj splnením dlhu ( § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka).Vyplýva to z toho, že zádržné právo ako zabezpečovací inštitút má akcesorickú povahu, čoho dôsledkom je jeho zánik najneskôr so zánikom pohľadávky.
28. Tak ako súd vyššie konštatoval z listinných dôkazov je osvedčené, že žalobca je vlastníkom, držiteľom osobného motorového vozidla zn. L. V. GT, Y.: KE XXX NL, je osvedčené, že predmetné vozidlo je doposiaľ v držbe žalovaného, ktorý jeho vydanie podmieňuje zaplatením ceny za jeho opravu na základe ním vystavenej faktúry č. XXXXXXX so splatnosťou ku dňu 14.12.2021. Tiež bolo nepochybne osvedčené a zároveň preukázané, že žalobca cenu opravy v zmysle vystavenej faktúry žalovanému uhradil, ktorá skutočnosť sporná nie je.
29. Súd dospel k záveru, že žalovaný v súčasnosti motorové vozidlo žalobcu neoprávnene zadržiava a odmieta ho vydať žalobcovi aj napriek tomu, že žalobca uhradil faktúru za opravu motorového vozidla. Úhradou faktúry došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky a tým aj k zániku zádržného práva, teda tvrdená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi už netrvá. Za daného stavu, keďže žalobca nemôže motorové vozidlo užívať, vzniká potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný svojim konaním spôsobuje žalobcovi škodu tým, že mu znemožňuje užívať motorové vozidlo.
30. Je potrebné dodať, že žalovaný nie je vlastníkom motorového vozidla, toto v súčasnosti zadržiava neoprávnene a akékoľvek nároky týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s opravou vozidla si žalovaný už uplatňuje v zmysle príslušných ustanovení občianskeho práva voči žalobcovi na Okresnom súde Košice II v konaní sp. zn. 20C/33/2022, avšak toto si nemôže uplatňovať zadržiavaním vozidla, ktorého vlastníkom a držiteľom je žalobca, ktorý má právo s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať, t.j. mať ju vo svojej moci.
31. Keďže žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu je dôvodný (vydanie hnuteľnej veci neoprávnene zadržiavanej žalovaným po zániku zádržného práva) a tiež skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, súd návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu - žalovaného žiadnym spôsobom.
32. Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, súd majúc za to, že nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samú a samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, súd v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým toto neodkladné opatrenie smeruje, t.j. žalovanému s poukazom na ust. § 337 ods. 1, ods. 2 CSP poskytol kvalifikované poučenie o možnosti podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, pričom následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 337 ods. 3 CSP.
33. V tejto súvislosti súd uvádza, že takýto postup je súladný s ust. § 337 CSP, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu a na skutočnosť, že medzi stranami sporu prebieha konanie na Okresnom súde Košice II o zaplatenie ceny za opravu motorového vozidla v zmysle faktúry vystavenej žalovaným, ktorú nepochybne a preukázateľne žalobca už uhradil, ktorá skutočnosť viedla žalovaného v predmetnom konaní k späťvzatiu žaloby, nie je vylúčené, že v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže dôjsť k vzniku právneho nároku, ktorý sa môže týkať aj napr. kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.
34. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
35. Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia je 33 EUR.
36. Žalobcovi v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla poplatková povinnosť, súd ho preto zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 EUR.
37. Podľa ust.§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. V danom prípade ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, t.j. ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Preto súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému súd priznal právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I ( § 357 písm. d) CSP ). .
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučný poriadok ).