Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1 , 75009 Paríž, Francúzsko zapísaná pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2 Bratislava zast. Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti žalovanej: O. K., J.. XX.XX.XXXX, G. N. X. S. XX/X I. J. t.č. G. XXXX, I. J. o zaplatenie sumy 287,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 192,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 192,99 eur od 05.11.2014 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom august 2016 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 5,789 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške, 25,97 eur na účet právneho zástupcu AK VRBA & PARTNERS, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 287,29 eur spolu s úrokom vo výške 23,90% ročne zo sumy 282,92 eur od 04.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 287,29 eur od 05.11.2014 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (resp. klientom) bola dňa 18.7.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 450,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca v súlade s bodom 4.1. časti 3 Zmluvy vyhlásil ku dňu 4.11.2014 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 287,29 eur v nasledovnom členení: úverová istina vo výške 282,92 eur, úroky 2,03 eur, poplatky podľa Zmluvy a sadzobníka 0,- eur, poistné vo výške 2,34 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 0,- eur. Od 4.11.2014 úročí žalobca nesplatenú časť poskytnutého úveru v súlade s bodom 4.4 časti 3 Zmluvy aj naďalej dohodnutým úrokom za poskytnutie úveru vo výške 23,90% ročne. Od dňa mimoriadnej splatnosti úročí žalobca nesplatenú časť poskytnutého úveru v súlade s bodom 4.2 časti 3 Zmluvy aj zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne. Na základe výzvy žalobcu uhradil žalovaný na pohľadávku žalobcu sumu vo výške 0,- eur. Uhradená suma bola započítaná na úhradu

dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu, ktorá žalobcovi vznikla na základe Zmluvy neuhradil v celom rozsahu, domáha sa žalobca voči žalovanému týmto návrhom zaplatenia nasledovných súm: sumy vo výške 287,29 eur (uvedená suma pozostáva z nesplatenej sumy poskytnutého úveru, zmluvných úrokov z poskytnutého úveru, ktoré prirástli do dňa predchádzajúceho dňu 4.11.2014, poplatkov, poistného, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - všetko podľa špecifikácie uvedenej vyššie so zohľadnením čiastočnej úhrady dlžnej sumy žalovaným), 23,90% ročných zmluvných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 282,92 eur od dňa 4.11.2014 do zaplatenia (zmluvné úroky sú počítané zo sumy neplateného úveru a odo dňa 4.11.2014 do uvedeného dňa sú zmluvné úroky kapitalizované v istine), 5,05% ročných zákonných úrokov z omeškania zo sumy 287,29 eur od dňa 5.11.2014 (zákonné úroky z omeškania sú počítané z celej dlžnej sumy od dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vo výške určenej v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) do zaplatenia, náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 76,37 eur (trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie veci a príprava zastúpenia a podanie návrhu vo veci samej - úkon po 23,24 eur a režijného paušálu 2x vo výške 8,58 eur všetko + 20% DPH).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 18.07.2013, prehľadom na čl. 5, 6, sadzobníkom poplatkov na čl. 7, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu z 11.11.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.05.2016, výsluchom žalovanej zo dňa 03.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žiadosti - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.07.2013 č. XXXXXXXXXXXXXXX časť 1. súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 450 eur na kúpu tovaru, časť 1 . Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v 15 mesačných splátkach vo výške 36,17 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola stanovená k 15. Dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2013 a posledná dňa 15.10.2014. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 23,90% ročne. RPMN bola vo výške 26,70%. Priemerná RPMN bola 26,70 %.

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca oznámil žalovanému, že vyhlasuje splatnosť celého úveru v dôsledku omeškania s jeho splácaním. Záväzok sa stal splatným k 04.11.2014.

Podľa Časti II. ods. III. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty Dlžník je oprávnený čerpať Revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo iným dohodnutým spôsobom a to aj pri použití informačných technológií. V prípadoch použitia karty v prostredí internetu znáša dlžník všetky s tým spojené riziká. Cetelem eviduje čerpanie a splácanie Revolvingového úveru na úverovom účte dlžníka. Cetelem informuje klienta o všetkých pohyboch na úverovom účte formou výpisu z účtu zasielaného alebo sprístupneného klientovi raz za kalendárny mesiac. Výpis z úverového účtu je vyhotovený iba v prípade, že v danom období bol na účte zaznamenaný akýkoľvek pohyb, t.j. vrátane úhrady mesačných splátok alebo zúčtovania príslušných nákladov. Cetelem si vyhradzuje právo pozastaviť čerpanie Revolvingového úveru, ak dôjde k prekročeniu výšky aktuálneho úverového rámca bez predchádzajúceho súhlasu Cetelemu, ďalej ak považuje za vhodné overiť riadne splácanie Revolvingového úveru alebo ak sa vyskytnú okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť klienta plniť jeho finančné záväzky zo ZoRSÚ, alebo sa Cetelem dozvie o zneužití alebo odcudzení karty. Cetelem si vyhradzuje právo stanoviť limity pre jednotlivé spôsoby čerpania, čo do výšky čerpania a počtu čerpaní v časovom intervale. Pre jednotlivé spôsoby čerpania Revolvingového úveru môžu byť poplatky stanovené rozdielne. V súlade so svojou obchodnou politikou (rozširovanie možnosti použitia karty, zavedenie nových ochranných prvkov a pod.) je Cetelem oprávnený bez toho, aby to bolo považované za nevyžiadané zaslanie karty, kedykoľvek v priebehu trvania ZoRSÚ nahradiť vydanú kartu novou kartou. Dátum zániku platnosti pôvodnej karty Cetelem dlžníkovi oznámi.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.05.2016 okrem iného vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 349,56 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 788 ods. 1 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 450 eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanej a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 15 splátkach vo výške 36,17 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, ( v danom prípade vôbec) v zmysle obchodných podmienok zosplatnil celý úver listom z 11.11.2014 30.06.2010 ku dňu 04.11.2014. Dňom nasledujúcim po tomto dni, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho pohľadávky.

Z vyššie uvedeného vyplýva že ku dňu údajnej okamžitej splatnosti dlhu boli splatné všetky splátky pretože posledná bola splatná dňa 15.10.2014 a zosplatnenie bolo zo dňa 11.11.2014. Zosplatnenie je v tomto smere preto bezpredmetné pretože už boli splatné všetky splátky. Z toho teda vyplýva, že žalovaná mala uhradiť sumu 542,55 eur, t.j. 15 x po 36,17. Keďže uhradila sumu 349,56 eur, jej dlh je tak len 192,99 eur.

Zvyšok nároku nad sumu 192,99 eur do žiadanej sumy 287,29 eur považoval súd za nedôvodný a nepreukázaný.

Žalobca uviedol, že táto suma 287,29 eur má pozostávať zo sumy 282,92 eur, dlžná istina a sumy 4,37 eur -dlžné úroky a poistné. Nárok žalobcu na istinu a úroky je taký ako ho súd vyššie vyčíslil. Žalobca v tomto smere aj napriek svojmu vyjadreniu neuniesol dôkazné bremeno.

Čo sa týka poistného, súd v tomto smere poukazuje, že pokiaľ sa jedná o tomto nároku súd má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj v tejto časti, pretože ohľadom poistenia súd takúto dohodou vyhodnotil za neplatnú. Žiadna osobitná poistná zmluva predložená nebola. Ak táto dohoda je zakomponovaná do textu samotnej úverovej zmluvy je to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Je preto otázne či žalovaný ako spotrebiteľ mal takúto vôľu uzavrieť nejakú poistnú zmluvu a či vedel , že súbežné uzatvára aj nejakú zmluvu o poistení a či ju vôbec chcel uzavrieť. Ide o vopred pripravený formulár zmluvy kde je časť označená ako poistenia bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Je nanajvýš pravdepodobné, že chcel uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcel požičať peniaze.

Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou právneho úkony je aj danosť - existencia vôle. Ak niet vôle, niet ani právneho úkonu.

Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Vážnosť vôle je ďalšou náležitosťou právneho úkonu. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, t.j. ak bol právny úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Ďalšou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba aj táto náležitosť a to určitosť prejavu.

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.

V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení, mala byť zmluva o poistení uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený ani predpoklad určitosti prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poistení. Žalovaná o tomto nemusela byť ani oboznámená. Zároveň je možné aj skonštatovať, že ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienok a zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navyše žalobca nijakým spôsobom, ohľadom výšky poistného svoj nárok nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

Dohodnutý úrok medzi účastníkmi z úveru bol 23,90 % ročne, ako to vyplýva z obsahu zmluvy.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere s obdobnou splatnosťou v rozhodnom období činil úrok 11,27 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade primeraný a v súlade so zákonom.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Čo sa týka uplatneného úroku z úveru 23% ročne zo sumy 287,29 eur od 04.11.2014 do zaplatenia, tento nárok súd považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky súd žalobcovi priznal. Ak sa dostal do omeškania vzniká mu podľa zákona len nárok na úroky z omeškania. Na tomto nič nemení to, že vzťah bol uzavretý podľa obchodného zákonníka pretože v danom prípade ide spotrebiteľskú zmluvu.

Zo strany žalovanej z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností sa žalovaná dostala do omeškania. V konaní žalobca žiadal úroky z omeškania od 05.11.2014, k tomu dňu bol v omeškaní s úhradou všetkých splátok.

Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú. Zvyšok nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo zamietnutej časti istiny ako nedôvodný zamietol.

Súd zároveň na žiadosť žalovanej po prehodnotení jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov povolil jej uhradiť dlh v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci mal žalobca úspech vo výške 67% a žalovaná vo výške 33%. Na základe uvedeného má teda žalobca nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 34%.

Trovy konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 17 eur a z trov právneho zastúpenia. 34% zo súdneho poplatku je tak 5,78 eur.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené podľa hodnoty sporu takto:

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia ........... 23,24 eur + RP 8,58 eur – písomné podanie na súd žaloba ............................ 23,24 eur + RP 8,58 eur

Spolu............................................................................................................63,64 eur

20 % DPH z odmeny je zo sumy 63,64 eur 12,73 eur.

Trovy právneho zastúpenia u žalobcu sú tak spolu vo výške 76,37 eur a boli vyčíslené podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods.3 , § 19 ods.3 vyhlášky č. 644/2004 Z.z.. Keďže žalobca má nárok len pomerne trovy vo výške 34% 34% zo sumy 63,64 eur je 25,97 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.