Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX T.

- W. Š., o zaplatenie 78 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 73,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z tejto sumy od 11.02.2022 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 31.03.2022 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 78,00 € s prísl. V žalobe uviedol: „Žalovanému bola dňa 21.09.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, vo výške 78,00 Eur, splatná do 21.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 22.04.2020 do 28.04.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 04.12.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote určenej vo výzve, žalobca následne zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,00 EUR zo dňa 01.02.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 09.02.2022. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením , a , v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia vo výške 5,00 % ročne, a to:

- zo sumy 78,00 Eur od 22.10.2020 do zaplatenia.“

2. Voči súdom vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že:

- v 1. deň pobytu jej strava nebola vôbec poskytnutá,

- 3 dni držala hladovku a stravu neprijímala,

- posledný deň pobytu bol obed posledným jedlom,

- v izolácii nemala byť,

- nepáčili sa jej podmienky v izolácii.

3. Žalobca v podaní zo dňa 06.06.2022 k predmetu konania ďalej uviedol: Skutočnosť, že nárok žalobcu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,00 EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla na podklade faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 21.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie žalovaného v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 22.04.2020 do 28.04.2020 nie je sporný, vyplýva i zo samotného odporu žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza cit.: „počas pobytu v záchytnom centre v Gabčíkove som na protest držala 3 dni hladovku, takže som stravu neprijímala, takže ju nezaplatím...“ a následne žalovaný ďalej uvádza cit.: „posledný deň pobytu bola poskytnutá strava - obed - posledné jedlo“. Žalobca má za to, že vyššie uvedené tvrdenia žalovaného nespochybniteľne preukazujú, že žalobca poskytol žalovanému stravu, a teda že nárok žalobcu na úhradu nákladov za poskytnutú stravu je oprávnený. To že žalovaný poskytnutú stravu neprijímal (nekonzumoval), nebolo zapríčinené neposkytnutím stravy zo strany žalobcu, ale bolo osobným rozhodnutím žalovaného. V súvislosti s uloženou povinnosťou zo strany súdu, považuje žalobca za potrebné priblížiť súdu fungovanie karanténneho zariadenia v Gabčíkove, v ktorom bol žalovaný od 22.04.2020 do 28.04.2020 v izolácii. Na základe poverenia generálneho riaditeľa Sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v súvislosti s proti šíreniu ochorenia COVID-19 zabezpečovala Asociácia samaritánov Slovenskej republiky (ďalej ako „ASSR“), za účelom umiestnenia osôb (ďalej ako „repatrianti“), fungovanie karanténneho zariadenia v Gabčíkove. S cieľom eliminácie rizika nákazy vírusom SARS-CoV-2 bolo potrebné vyhnúť sa možnosti kontaktu s infikovanými osobami, preto registráciu prichádzajúcich repatriantov a vytváranie jednotnej databázy pre potreby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečovali členovia ASSR elektronickou formou. Pri príchode a odchode boli zaznamenávané údaje do systémového softvéru, výsledkom ktorého bola tabuľka s nasledovnými údajmi: 1. Id - 1861 2. Meno/priezvisko: U. U. 3. Nar.: XX.XX.XXXX 4. Telefónny kontakt: XXXXXXXXXX 5. Adresa: C. U. XXXX/X, XXX XX T.-W. Š. 6. Štát z ktorého prišiel: Rakúsko 7. Dátum príchodu do SR: 22.04.2020 8. Dátum príchodu do zariadenia: 22.04.2020 9. Teplota: 36,3 °C 10. Izba: C40 11. ID číslo: Q. 12. Dátum odchodu zo zariadenia: 28.04.2020 13. Poznámky: celá izba 14. Testovaný: áno 15. Spôsob dopravy: individuálne 16. Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Žalobca pri vyčíslení výšky stravného vychádzal zo všeobecne záväzného právneho predpisu platného v rozhodnom čase, a to o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách stravného (ďalej ako „“). Podľa ustanovenia je suma stravného za deň vo výške 11, eur, k čomu bola pripočítaná suma 1, eur za plastový obal. Súčtom uvedených súm vznikla paušálna suma za stravu vo výške 13,- eur za deň. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola dodaná strava počas nariadenej karanténny v zariadení Gabčíkovo v období od 22.04.2020 do 28.04.2020 (t. j. 6 dní po odrátaní času príchodu a odchodu), faktúra č. XXXXXXXXXX mu bola vystavená na sumu 78,00 Eur (13 eur x 6 dní = 78 Eur). Žalobca poznamenáva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je platiteľom DPH, čo je uvedené aj na vystavenej faktúre. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nebolo povinné vystavovať faktúru a v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov postačovalo vystaviť účtovný doklad. Napriek vyššie uvedenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vystavilo faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu poskytnutú žalovanému.

4. Žalovaná sa už k podaniu žalobcu uvedenému v bode 3. odôvodnenia nevyjadrila.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa - Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

6. Z listín tvoriacich súdny spis súd zistil, že v súvislosti s pandémiou COVID - u bola žalovanej nariadená a vykonaná izolácia v karanténnom zariadení v Gabčíkove v čase od 22.04.2020 do 28.04.2020. 6.1. Súd považuje za nesporné, že v tomto období bola žalovanej poskytovaná 3x denne strava podľa nižšie uvedených predpisov a na tom nič nemení žalovanou tvrdená hladovka. Zároveň súd považuje za nesporné (žalobca to nepoprel), že dňa 22.04.2020 žalovanej strava poskytnutá nebola a dňa 28.04.2020 žalovanej boli poskytnuté raňajky a obed. V dňoch 23.04. - 27.04.2020 bola teda žalovanej 5 x poskytnutá strava v plnom rozsahu (raňajky, obed, večera).

7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych noriem Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia - Úrad verejného zdravotníctva vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva, Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia - na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne . Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia - Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje , ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené podľa <https://www.beck- online.sk/bo/chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr>. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia - Fyzické osoby sú povinné plniť na predchádzanie ochoreniam podľa <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview- document.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr>, d) až h) <https://www.beck- online.sk/bo/chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr> a pri ohrozeniach verejného zdravia podľa až d) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr>, f) až i) <https://www.beck-online.sk/bo/ chapterview-document.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr> a n) <https:// www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqga3v6mzvguwtembsgaydcmbr> nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia - Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva - Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzhe2f6nbsfuzdamjyga4tamjoobqxeylhojqwmljs>, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja. Podľa NV SR č. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 - Financovanie karanténnych zariadení sa riadi usmernením generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1-2020/000496-006 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania zverejnenom na stránke www.korona.gov.sk <http:// www.korona.gov.sk/>.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. zo dňa 15.03.2020 - D) Všetkým osobám, ktoré sa od 16. marca 2020 od 6:00

hod. skupinovo vracajú z postihnutých oblastí zahraničia, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a to na dobu 14 dní. Podľa Čl. 3 ods.4 Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania č. SKR-COKP1-2020/000496-006 zo dňa 11.11.2020 - Stravnou jednotkou je denná strava v odporúčanej celkovej výške 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu, ak ubytovanému bola dodaná celodenná strava (raňajky, obed, večera). Ak ubytovanému nebola dodaná celodenná strava, hodnota stravnej jednotky sa pomerne kráti podľa dodanej stravy vo výške 3 eur za raňajky, 5,- eur za obed a 5,- eur za večeru. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. - 157. Niet pochýb o tom, že namietané ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia je ustanovením svojou povahou zákonným, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi uložených tejto osobe tým, že tieto náklady je povinná znášať. Z tohto ustanovenia je zároveň zrejmé, že uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. 158. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen povinnosti podrobiť sa opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu - patrí sem napríklad aj povinnosť znášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie atď. 159. Na tomto závere nemení nič ani okolnosť (ktorú naznačuje navrhovateľka), že môže ísť aj o náklady plnenia povinností ustanovených nie priamo zákonom (o ochrane verejného zdravia), ale prípadne aj inými právnymi predpismi, ktoré sú všeobecne záväzné, no upravujú ochranu verejného zdravia, pretože samotná povinnosť znášať tieto náklady je stanovená priamo zákonom. Pokiaľ by totiž malo ísť o povinnosť uloženú takýmito ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s ňou spojené náklady, zaoberať sa touto otázkou z hľadiska jej ústavnej akceptovateľnosti by bolo možné iba vo vzťahu k takto konkrétne uloženej povinnosti. Pokiaľ by táto otázka bola vznesená, jej negatívnym riešením by bola zároveň vyriešená i otázka uloženia povinnosti znášať náklady s ňou spojené (tak ako v súvislosti s námietkou neústavnosti ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia pre ich neurčitosť v tomto konaní). Ústavný súd tak nenachádza oporu v napadnutej právnej úprave ani pre argument nedostatku procesnej dimenzie legality. 160. Vzhľadom na kvantitatívnu limitáciu zásahu uložená povinnosť znášať náklady v ich skutočnej výške vyhovuje požiadavke dostatočnej určitosti, a teda aj požiadavke na dostatočnú kvalitu zákonnej úpravy povinnosti z hľadiska jej predvídateľnosti a ochrany pred svojvôľou. 164. (A) Zásah do práva na vlastníctvo v podobe znášania nákladov na plnenie povinnosti stanovených v záujme ochrany verejného zdravia smeruje k dostatočne dôležitému cieľu, ktorý ho ospravedlňuje; nie je ani nevhodný, pretože reálne napomáha a prispieva dosiahnutiu legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane zdravia obyvateľov, resp. v ochrane obyvateľstva pred vznikom a šírením prenosných smrteľných ochorení. Ukladané povinnosti sledujúce ochranu verejného zdravia a s nimi spojená povinnosť znášať nimi vyvolané náklady pôsobia i preventívne. Pritom plnenie množstva z týchto povinností nepresahuje bežné náklady jednotlivca spojené s preventívnou ochranou jeho zdravia a zdravia iných osôb (napr. izolácia v domácom prostredí, nosenie ochranných pomôcok a pod.), v dôsledku čoho nejde o prípad príliš širokej vecnej pôsobnosti normy (predmetu regulácie) ukladajúcej túto povinnosť nad bežný (a nepochybne akceptovateľný) rozsah. Navyše, pri riešení tejto otázky štát disponuje širokou mierou diskrécie a takýto zásah do práva na vlastníctvo nemožno považovať za nevhodný. (B) Uvedený zásah do základného práva vlastniť majetok je nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany verejného zdravia, pretože je v súlade s technickými a praktickými možnosťami (vrátane možností ekonomických) reálneho zvládnutia pandémie. Pri úvahe o tom, či nebolo možné použiť šetrnejší zásah, teda v tomto prípade uložiť povinnosť znášať náklady týchto opatrení štátu vo väčšom alebo prípadne v celom rozsahu, považuje ústavný súd za významné najmä to, že na ochranu verejného zdravia sú prejavom celospoločenského úsilia (štátu i jednotlivca) o zvládnutie ochrany verejného zdravia i v krízových situáciách či v situáciách jeho ohrozenia. V situácii ohrozenia verejného zdravia pandémiou ide navyše o prostriedok na obnovu normality, t. j. obnovu stavu bez ohrozenia verejného zdravia, resp. prevenciu potreby predlžovania iných opatrení zasahujúcich do základných práv. Okrem toho právna úprava pamätá na prípady povinností, náklady splnenia ktorých by prípadne mohli významne presiahnuť bežné náklady jednotlivca spojené s preventívnou ochranou

zdravia. Národná rada v tejto súvislosti poukázala na pravidlá uhrádzania nákladov spojených s pobytom v karanténnych zariadeniach majúcich základ v <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgeyv6mjxhe> o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazf6mzyg4> o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Napokon ústavný súd dodáva, že derogácia povinnosti podrobiť sa karanténnym opatreniam a izolácii mimo domáceho prostredia plynúca z vyhovujúcej časti tohto nálezu účinne eliminuje riziko vzniku prípadných neprimeraných nákladov. (C) Vychádzajúc z podstaty oboch chránených záujmov (základné právo vlastniť majetok c/a verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva predchádzaním vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení), nie je objektívne možné zachovať obidva chránené záujmy popri sebe bez akéhokoľvek obmedzenia jedného z nich, resp. zachovať absolútne maximum z obidvoch. Intenzita zásahu do základného práva vlastniť majetok je na prvý pohľad podstatná, hoci nie vždy nevyhnutne; nejde o excesívny zásah z hľadiska závažnosti. Zákon ukladá množstvo svojou povahou rôznych povinností, plnenie ktorých vyžaduje vynaloženie nákladov, no s väčšinou z nich nie sú spojené náklady podstatne prevyšujúce bežné náklady jednotlivca v danej životnej situácii. Navyše, zo samotného ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia pritom nevyplýva, že súčasťou nákladov, ktoré je osoba povinná znášať, sú i náklady zdravotnej starostlivosti, na ktoré tak toto ustanovenie nedopadá. Intenzita zásahu do základného práva vlastniť majetok je tak stredná až podstatná. V kombinácii s obmedzením rozsahu povinnosti jednotlivca znášať náklady ich skutočnou výškou nie je narušená požiadavka zachovania maxima z oboch práv. Ide tak o obmedzenie základného práva vlastniť majetok, ktoré je skutočne potrebné a nevedie k podstatne väčšej ujme, ale, naopak, k naplneniu sledovaného podstatného cieľa, a to ochrany verejného zdravia, ktorá zahŕňa aj jeho vlastnú ochranu.

8. V zmysle vyššie citovaných noriem a pri potvrdení ústavnosti žiadať úhradu stravy osobou, ktorá vykonala izoláciu, tak súd priznal žalobcovi sumu 73 € (5 x 13 € /23.04. - 27.04.2020/ = 65 € + 8 € /28.04.2020/). V prevyšujúcej časti považoval súd žalobu za nedôvodnú (v sume 5 €).

9. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB ku dňom omeškania bola 0,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne. 9.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania od 22.10.2020, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry. Doručenie faktúry ako výzvy na plnenie podľa (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.) žalovanej však preukázané nebolo. Žalobca preukázal až doručenie výzvy na zaplatenie dňa 09.02.2022. žalovaná tak mala plniť 10.02.2022 a 11.02.2022 sa dostala do omeškania a je povinná platiť úroky z omeškania.

10. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobca v konaní úspešný náhradu trov konania nepožadoval, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.