Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1407-2018.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1407/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: JADOP, s. r. o., so sídlom Nitrianska cesta 99, 958 01 Partizánske, IČO: 44 816 448, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Roman Rybák s.r.o., so sídlom Štúrova 76/11, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 50723031, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1190,92 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená u súdneho exekutora JUDr. Vladimír Kliniec, so sídlom Exekútorského úradu Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, IČO: 35993863, pod sp. zn. 431EX 334/18, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.09.2018 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1190,92 Eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu sp. zn. 6Up/459/2018 zo dňa 25.07.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 11.09.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.10.2018 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimír Kliniec, so sídlom Exekútorského úradu Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, IČO: 35993863, ktorý ju vedie pod sp. zn. 431EX 334/18.
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 08.10.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej. Povinnej bolo dvakrát doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Prvé upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené poštou podľa poštovej návratky dňa 10.01.2019. Druhé prevzatie Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 07.09.2021 bolo povinnej doručené osobne na jej žiadosť spolu s ďalšími procesnými listinami týkajúce sa zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť. Povinná podala dňa 01.12.2023 súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky návrh na zastavenie exekúcie. V tomto bode súd konštatuje, že návrh povinnej bol podaný po zákonom stanovenej lehote 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie od doručenia prvého aj druhého upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 10.01.2019 a dňa 07.09.2021.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla: „Povinný nebol informovaný o vzniku exekučného titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného. Spornú pohľadávku neuznávam čo do dôvodu aj do výšky. Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu. Exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neúmernú čiastku. Dôrazne žiadam o zrušenie exekučného záložného práva zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom
Partizánske, katastrálne územie A. vedeného na vlastníka A. C., dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto trvalého pobytu B. XXX/XX, XXX XX A. v spoluvlastníckom pomere 1/1. Konanie exekútora takýmto zásahom do práv maloletej považujem za neoprávnené a v rozpore s právom. Zdôrazňujem súdu, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak mám záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR. Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiadam, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa §57 Exekučného poriadku. Žiadam súd aj preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasne posúdenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Konanie dodávateľa/ oprávneného bolo účelové. Dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Podávam námietky aj proti trovám exekúcie a príslušenstva, pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Žiadame súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil exekúciu ako nedôvodnú a pre rozpor so zákonom s Ústavou SR a unijným právom, žiadame, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, Oprávnený je povinný nahradiť trovy konania v tejto právnej veci.“
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 20.02.2024. Oprávnený poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf 65/2011, v ktorom je rozobratá zásada „vigilanibus iura scripta sunt“ t.j. že práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva. Oprávnený ma zato, že na základe uvedeného a s prihliadnutím na postoj povinnej v predmetnom exekučnom konaní, že dôvody uvádzané v námietkach sú účelové a tendenčné spočívajúce v úmysle povinnej mariť exekučné konanie a tým uspokojenie oprávnených nárokov povinného. Oprávnený ďalej poukazujú nato, že námietky sú podané po lehote kedy je možné námietky uplatniť. Námietky sú všeobecné, nedôvodné, účelné a manipulatívne teda právne irelevantné. Oprávnený má zato, že povinná nevyvíja žiadnu snahu o uhradenie dlhu. Oprávnený ďalej trvá na dôvodoch a trvaní exekučného konania .
6. Dňa 27.02.2024 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie s prílohami. Súdny exekútor uviedol nasledovné: „Dňa 15.06.2021 sa pani A. osobne dostavila na môj úrad. Čestne prehlásila, že dlh v tomto exekučnom konaní uhradí do 31.08.2021. V prípade, že sa tak nestane bude vykaný súpis hnuteľného a nehnuteľného majetku povinnej. Celková výška pohľadávky aj s trovami exekúcie ku dňu 31.08.2021 je vo výške 2258,45 eur.“
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
15. Súd po oboznámení sa s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinná v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinná môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinnej. Povinná musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinnej na
zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
17. Súd v tomto bode dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument povinnej uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jej návrhu na zastavenie exekúcie.
18. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
19. Keďže súd vyhodnotil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinnej boli limitované tým, ž v nich mohla uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinná v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že nebola informovaná o vzniku exekučného titulu, ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, a taktiež nebola informovaná ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Taktiež namietala, že exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom. K uvedenému súd konštatuje, že v danom prípade nejde o skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale museli tu byť bez akýchkoľvek pochýb ešte pred samotným začatím exekučného konania. Z uvedeného dôvodu považoval súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
20. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že aj keby povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinná si skutočnosti ohľadom tvrdenia, že exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, mohla namietať už v základnom konaní, a to konkrétne podaním odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/459/2018 zo dňa 25.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.09.2018, pričom toto procesné právo povinná nevyužila. K uvedenému exekučný súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Súd záverom opätovne poukazuje na skutočnosť, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou a v rámci návrhu na zastavenie exekúcie môže povinná namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Tým, že povinná nevyužila svoje právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, zapríčinila, že rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Súd teda konštatuje, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Čo sa týka námietok povinnej, že nebola informovaná o vzniku exekučného titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, má súd za preukázané, že povinná dňa 15.06.2021 sa osobne dostavila na úrad exekútora JUDr. Vladimíra Klinieca, kde čestne prehlásila, že dlh uhradí do 31.08.2021. V prípade ak tak neurobí, bude vykonaný súpis hnuteľného a nehnuteľného majetku. Čestné prehlásenie bolo povinnou vlastnoručne podpísané. Dôvody, ktoré uvádza povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať
25. Podľa § 199e ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinná v tomto konaní nebola úspešná, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému jej tak nevznikli nároky na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinná má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platila, ak jej súd na jej návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinná voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
27. Nakoľko si oprávnený neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku nerozhodoval
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.