Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-20-2022.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Subarea
7CoCsp/20/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Inkasáreň, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, právne zast. advokátkou Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2, Bratislava, IČO: 30 849 837, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.01.2022, č.k. 4Csp/33/2021-117, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 70,70 eur (cestovné 0,70 eur a sankcia za porušenie Prepravného poriadku žalobcu 70 eur) spolu s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 07.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 3 eur, a zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 a § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 8 ods. 5 a 6, § 16 ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. c) a d), ods. 6 a 7 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doprave na dráhach“) a vecne tým, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Posúdením danosti vecnej legitimácie žalobcu dospel súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov v rozsahu, ako boli žalobcom predložené, k záveru (pri procesnej pasivite žalovaného), že žalovaný dňa 06.10.2020 pri použití dopravného prostriedku MHD v W. na linke č. XXX, na úseku O. - O. cestoval bez cestovného dokladu (lístka) a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky nevykonal a že žalobca (zrejme ako postupník) mal žalovanému listom zo dňa 27.01.2011 oznamovať postúpenie pohľadávky Dopravného podniku Bratislava a. s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nároku. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, a to buď účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa v danej veci nestalo. Žalobca nezhojil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ani ku dňu konania pojednávania, nakoľko len samotné tvrdenie v žalobe o postúpení pohľadávky s pripojením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 04/2019 nie je možné bez ďalšieho akceptovať (tým skôr, ak pohľadávka postupcu vznikla až 06.10.2021). Žalobca sa svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní sám zbavil možnosti reagovať na predbežný právny názor súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie (predložením listiny, preukazujúcej nad všetky pochybnosti
postupovanú pohľadávku voči žalovanému, uplatňovanú v tomto konaní, vzhľadom na časový odstup medzi uzavretím rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v roku 2019 a vznikom pohľadávky). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania vzhľadom na plný úspech žalovaného rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ale nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka uplatnená v konaní, vyplývajúca z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX voči žalovanému, postúpená na žalobcu. Svoj nárok žalobca preukázal prepravným poriadkom, výpisom z obchodného registra, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky a predžalobnou výzvou, hlásením zo dňa 6.10.2020 o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX. V zmysle čl. 8 CSP žalobca ako strana sporu označil skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprel svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. S poukazom na ust. § 150 CSP žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a to, že podľa písomného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku Bratislava a. s. žalovaný dňa 06.10.2020 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. XXX, vozeň č. XXXX, na úseku O. - O. bez cestovného dokladu (lístka) a na mieste kontroly úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur ani prirážky podľa Prepravného poriadku vo výške 70 eur nevykonal. Listom zo dňa 27.01.2021 žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur (v oznámení špecifikovanú ako: zn. XXXXXXXX, dátum 6.10.2020, čas 12:32, linka XXX, cestovné 0,70 eur, prirážka 70 eur, ostatné 0 eur) a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu postupníka (žalobcu), na ktorý má dlh uhradiť. S odkazom na ust. § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka doplnil, že z k návrhu predložených dôkazov vyplýva, že žalobca ako postupník si riadne splnil svoju povinnosť a oznámil písomne žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca si splnil svoje povinnosti v celom rozsahu, keď predložil písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky a zároveň priložil oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému listom zo dňa 27.01.2021. Ak súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu (účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa v danej veci nestalo), žalobca v konaní riadne preukázal postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 27.01.2021, právne účinky postúpenia nastali voči dlžníkovi (žalovanému) okamihom keď bol o tom upovedomený, pričom zákon nestanovuje formu ani obsah tohto oznámenia, a postačilo by aj oznámenie ústnou formou. Žalobca zastáva názor, že ak mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal všetky relevantné doklady, mohol v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, čo však neurobil a žalobu zamietol. V skutkovo rovnakej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/18/2020 konajúci súd na základe žalobcom predložených rovnakých dokladov a dôkazov rozhodol v prospech žalobcu, mal za preukázaný skutkový stav, zhodne s uvedeným v žalobe. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 391 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadal priznať úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
4. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
6. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
7. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď ex offo skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, ktorej nedostatok (aktívnej na strane žalobcu a pasívnej na strane žalovaného) vedie k zamietnutiu žaloby bez jej meritórneho prejednania. Záver súdu o tom, či strana je v konaní vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne) predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Ide o činnosť súdu, pri ktorej sa zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná (zahŕňa aj otázku vecnej legitimácie) (uznesenie NS SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 13/2016).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 29.01.2021 (hromadný Podací hárok) zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2021. Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalobca ako postupník oznamuje postúpenie pohľadávky vo výške žalovanej sumy za a v mene postupcu - Dopravného podniku Bratislava a. s., a to v súlade s čl. 3 bod 3.5 (Rámcovej) Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019. V zmysle čl. 3 bodu 3.11 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok má postupník (žalobca) povinnosť bez zbytočného odkladu po postúpení pohľadávok zaslať dlžníkom oznámenia o postúpení pohľadávok.
10. V nadväznosti na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola žalobcom preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2021 zaslaným dňa 29.01.2021 žalovanému žalobcom a Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, pričom správne namietal žalobca, že Občiansky zákonník neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi hoci aj ústne.
11. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia postupcom (doterajším veriteľom) zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení. Dlžník tak podľa citovaného ustanovenia nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená, a fortiori tak nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti (viď. Rozhodnutie NS SR R 119/2003); jeho závery boli síce neskôr čiastočne relativizované v R 46/2009 pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v rozpore s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, ale o taký prípad v prerokúvanej veci nejde. Vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému) je tak v týchto prípadoch postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu (zmene veriteľa) podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nerozhodné je, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať bezdôvodného obohatenia. Súd teda z takéhoto oznámenia o postúpení vychádza bez toho, aby skúmal tak existenciu ako aj platnosť zmluvy o postúpení ako prejudiciálnu otázku. Z obsahu oznámenia o postúpení zo dňa 27.01.2021 je zrejmé, že za a v mene postupcu splnil povinnosť podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupník v zmysle a v súlade s bodom 3.11 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa ktorého má postupník povinnosť bez zbytočného odkladu po postúpení pohľadávok zaslať dlžníkom oznámenia o postúpení pohľadávok.
12. Ak teda súd prvej inštancie dovodil, že nie je daná aktívna vecná legitimácia označeného žalobcu, a preto žalobu zamietol, vec nesprávne právne posúdil a táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť.
13. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a
ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti).
14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, ktorým je v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. Jeho úlohou bude nanovo posúdiť, či sú splnené procesné podmienky konania a následne sa zaoberať dôvodnosťou nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorý doposiaľ nebol predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 220 ods. 2 CSP, t. zn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku uplatnenom žalobcom, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).