Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/716/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o. so sídlom T. Vansovej 24, Prievidza, IČO : 36 349 429, zast. JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1 proti odporcovi N. Q., naposledy bytom R., O. cesta XA/XXXX, toho času pobyt ktorého nie je známy, zastúpený opatrovníčkou Oľgou Briatkovou, tajomníčkou Okresného súdu v Prievidzi, o zaplatenie 97,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. júna 2015, č.k. -56, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 1.10.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia 97,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 97,80 eur od 18.1.2012 do zaplatenia s odôvodnením, že navrhovateľ s odporcom dňa 24.2.2011 uzavrel nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 43 na Ciglianskej ceste 9A v Prievidzi. Odporca byt riadne užíval do 26.9.2013. V mesiaci 9/2010 bol byt odpojený od elektrickej energie, kvôli neplateniu odporcu za odber elektrickej energie. V mesiaci 12/2011 požiadal odporca o vykonanie revízie, aby sa mohol znova prihlásiť na odber elektrickej energie. Počas vykonanej revízie boli na elektrických rozvodoch a zariadeniach v byte zistené poškodenia, ktoré boli spôsobené odporcom a to zničené svietidlá, zničené zásuvky, vytrhnuté káble a pod. Podľa článku V bod 5 nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal, že závady a poškodenia, ktoré v byte spôsobí sám alebo tí, ktorí s ním v byte bývajú, uhradí v plnej výške. Dňa 13.12.2011 vykonal navrhovateľ opravu elektroinštalácie nevyhnutnú na uvedenie bytu opäť do užívaniaschopného stavu, za ktoré požaduje od odporcov náhradu vo výške priloženej faktúry č. 20110211, t.j. 97,80 eur. Keďže faktúra bola splatná do 17.1.2012 žiadal priznať i zákonný úrok z omeškania, v zmysle § 517 Obč. zákonníka ako i náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia. Súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcu nepodarilo zistiť, preto mu súd uznesením -47 z 21.4.2015 ustanovil podľa § 29 ods. 2,6 O.s.p. opatrovníka, a to Oľgu Briatkovú, tajomníčku Okresného súdu v Prievidzi, ktorá ho zastupovala v konaní. Opatrovníčka odporcu na pojednávaní dňa 5.6.2015 vzniesla námietku premlčania. Z nájomnej zmluvy /z č.l. 6 spisu/ z 24.2.2011 a jej dodatkov zo dňa 17.1.2013, , uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, mal súd preukázané, že na základe uvedenej nájomnej zmluvy a dodatkov bol daný odporcovi do nájmu byt č. 43 na Ciglianskej ceste 9A v Prievidzi, zápis v LV č.1 okres Prievidza, nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.4.2013. Podľa článku V. bod 5 sa odporcovia zaviazali, že závady a poškodenia, ktoré v byte spôsobí sám alebo tí, ktorí s ním bývajú, uhradí v plnej výške. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu. Z pracovného listu zamestnanca k

uvedenému bytu zo dňa 13.12.2011 mal súd preukázané, že počas revízie boli na elektrických rozvodoch a zariadeniach v byte zistené poškodenia, ktoré boli spôsobené odporcom a to zničené svietidlá, zničené zásuvky, vytrhnuté káble. Z podkladov na fakturáciu z 3.1.2012 /č.l. 25 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom byte bola vykonaná výmena a to: zničené svietidlá, zničené zásuvky, vytrhnuté káble, pričom cena s DPH predstavovala 97,80 eur, ktorá suma bola vyfakturovaná odporcovi faktúrou č. 20110211 z 3.1.2012, ktorá bola splatná 17.1.2012 /č.l. 25 spisu/, ktorá bola doručená odporcovi 18.1.2012, o čom svedčí doručenka na č.l. 26 spisu. Podľa čl. II bod 2.1. a čl. III bod 3.1.11 a 3.1.13 zmluvy o výkone správy hnuteľného a nehnuteľného majetku zo dňa 7.2.2006, uzatvorenej podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 zb. o majetku obcí medzi Mestom Prievidza a obchodnou spoločnosťou Správa majetku Mesta Prievidza, s.r.o., Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, IČO: 36 349 429 (ako správcom) správu zvereného majetku vykonáva správca vo svojom mene a na vlastný účet a v oblasti nájomných vzťahov a úhrad nájomného sa správca zaväzuje vykonávať vymáhanie pohľadávok, dlžných úhrad a nedoplatkov za prenájom bytov a nebytových priestorov. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že počas trvania vyššie uvedeného nájomného vzťahu bola na vyššie uvedenom prenajatom byte spôsobená škoda v rozsahu ako je uvedené vyššie, ktorú škodu sa odporca ako nájomca uvedeného bytu, v zmysle článku V bod 5 vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, zaviazal uhradiť prenajímateľovi v plnej výške. O tom, že vo vyššie uvedenom byte, počas doby nájmu bytu, bol odporcom spôsobené vyššie uvedené poškodenia svedčí pracovný list zamestnanca, pričom cenu za odstránenie vyššie uvedeného poškodenia si navrhovateľ vyfakturoval voči odporcovi vo vyššie uvedenej faktúre, ktorú odporca v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby na základe zmluvy uzavretej na diaľku, bol v článku VIII tohto zákona, novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pod bodom 12 bolo prijaté znenie ustanovenia § 5b tohto zákona, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, ktoré znenie uvedeného ustanovenia nadobudlo účinnosť v zmysle článku XIV dňa 1.5.2014 a v zmysle ktorého súd potom premlčanie musí skúmať v spotrebiteľských veciach s účinnosťou od 1.5.2014 ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie je premlčaný resp. nie. V tej súvislosti súd udáva, že v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom do 30.6.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danej veci je navrhovateľ podľa názoru súdu nesporne dodávateľom, keďže pri uzatváraní nájomnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, čo je súdu známe z rozhodovania iných obdobných sporov navrhovateľa na tunajšom súde a uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z obchodného registra navrhovateľa. Odporca pri uzatváraní nájomnej zmluvy mal postavenie spotrebiteľa, keďže v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a súd je v danom prípade teda povinný skúmať otázku premlčania ex offo, teda z úradnej moci, a to v zmysle vyššie uvedeného. V danom prípade sa nesporne jedná o nároky na náhradu škody, ktoré sa premlčujú v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade sa o škode, jej výške a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel navrhovateľ pri spisovaní pracovného listu zamestnanca z 13.12.2011 a odstraňovaní poškodení bytu z podkladov k fakturácii voči odporcovi /t.j. z faktúry splatnej 17.1.2012 - suma 97,80 eur/, na základe čoho dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 17.1.2014. Keďže v danom prípade žaloba bola podaná na tunajší súd až 1.10.2014, súd v zmysle vyššie uvedeného návrh navrhovateľa ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

Keďže bol odporca v konaní v celom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil, súd mu náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu nepriznal. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a jeho návrhu celom rozsahu vyhovel a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V odvolaní namietal, že s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu nesúhlasí, preto podáva voči nemu odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.. Nestotožňuje a nesúhlasí s právnym názorom súdu a to už v časti, kde súd uzavretú nájomnú zmluvu, z ktorej žalovaný nárok vychádza, považuje za spotrebiteľskú zmluvu a následne na uvedený nesprávny právny názor aplikoval ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z. z., týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého ex offo posudzoval premlčanie

uplatneného návrhu, bez uplatnenia námietky premlčania odporcom. Nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom, nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, tak ako aj odporcu nemožno považovať za spotrebiteľa v tomto konaní. Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená ako štandardná zmluva medzi právnickou a fyzickou osobou, ktorá bola daná nájomcovi k dispozícii na preštudovanie a na prípadné pripomienkovanie. Nejde o ,, predtlačenú" zmluvu do ktorej je možné vpísať len údaje o nájomcovi. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ nepoužíva v praxi len jednu nájomnú zmluvu pre všetkých nájomcov a podmienky nájmu sú dojednávané individuálne s každým nájomcom. Odporca ako nájomca tak mal možnosť ovplyvniť obsah nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nájomná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom nevykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy už z logického výkladu zákonného ustanovenia a z dôvodovej správy k zák. č. 250/2007 Z. z. z ktorého vyplýva, že účelom tohto zákona je ,, chrániť spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými podmienkami zo strany dodávateľa služby." Súd prihliadol na premlčanie uplatneného návrhu ex offo, čo navrhovateľ považuje za prekročenie jeho právomoci. Uvedené dôvodí navrhovateľ tým, že v zmysle ust. §-ul ods. l Zákona o ochrane spotrebiteľa : ,, Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami.", teda ustanovenie §-u 5b zák. č. 250/2007 Z. z. sa podľa názoru navrhovateľa nevzťahuje na pôsobnosť súdov, keďže tieto nie sú orgánmi verejnej správy. Navyše §-5b zák. č. 250/2007 Z. z. sa javí ako ustanovenie v rozpore s ustanovením § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ,,na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka." Uvedené konanie súdu považuje za neprimerané zvýhodnenie jednej zo zmluvných strán - nájomcu a odporuje princípu rovnosti účastníkov civilného konania. Javí sa ako nespravodlivé, aby súd poskytoval ex- offo ochranu tomu účastníkovi konania, ktorý porušil svoju povinnosť a spôsobil tým druhému účastníkovi škodu. Nakoľko nepovažuje odporcu za spotrebiteľa v tomto konaní, nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu, na základe ktorého ex offo prihliadol a skúmal otázku premlčania. Odporca, ktorého pobyt je neznámy, nereagoval ani na výzvy navrhovateľa ani na predvolanie na pojednávanie, nezúčastnil sa pojednávania bez ospravedlnenia a napriek týmto okolnostiam súd prihliadol na neho ako spotrebiteľa v tomto konaní, tým že namietol otázku premlčania nároku. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v prejednávanej veci uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, a preto uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nebol dôvodný.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania práva.

V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že zmluva od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje právo je spotrebiteľskou zmluvou, a v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na ňu aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa teda správne posúdil vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako občianskoprávny, spotrebiteľský a vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa pri posudzovaní nároku navrhovateľa z tejto spotrebiteľskej zmluvy správne prihliadal a to aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu jeho premlčania a správne konštatoval, že premlčacia doba je dvojročná.

V danej veci je teda aj podľa odvolacieho súdu navrhovateľ nesporne dodávateľom, keďže pri uzatváraní nájomnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, čo je súdu známe z rozhodovania iných obdobných sporov navrhovateľa na súde a uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z obchodného registra navrhovateľa. Odporca pri uzatváraní nájomnej zmluvy mal postavenie spotrebiteľa, keďže v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného teda odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a súd je v danom prípade teda povinný skúmať otázku premlčania ex offo, teda z úradnej moci, a to v zmysle vyššie uvedeného.

V danom prípade sa nesporne jedná o nároky na náhradu škody, ktoré sa premlčujú v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prejednávanej veci mal odvolací súd z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa za preukázané, že v danom prípade sa o škode, jej výške a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel navrhovateľ pri spisovaní pracovného listu zamestnanca z 13.12.2011 a odstraňovaní poškodení bytu z podkladov k fakturácii voči odporcovi /t.j. z faktúry splatnej 17.1.2012

- suma 97,80 eur/, na základe čoho dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 17.1.2014. Keďže v danom prípade žaloba bola podaná na súd až 1.10.2014, súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného správne návrh navrhovateľa ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa ohľadne použitia § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.5.2014, odvolací súd uvádza, že jeho použitie prvostupňovým súdom bolo správne. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter /ustanovenie zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy/ a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 1.5.2014.

Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvého stupňa by musel prihliadnuť na námietku premlčania i keď by tak nekonal ex offo, nakoľko námietku premlčania vzniesla aj opatrovníčka odporcu na pojednávaní dňa 05.06.2015.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, patrila by mu náhrada trov podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu právo na náhradu trov konania nemohol odvolací súd priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .