Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-179-2013.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ mal. X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky v 2. rade, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach, Staničné nám. č. 9, a 2/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A. Q., t.č. v S., H. ul. č. XXX, proti odporcovi Y. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v C., V. 1, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. Určuje, že otcom mal. dieťaťa X. T., nar. XX.X.XXXX, z matky N. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, je Y. V., nar. X.X.XXXX.
II. Mal. X. T. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o neho osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 50,- eur mesačne odo dňa 23.9.2013 do budúcna, ktoré výživné je povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
III. Dlžné výživné zo strany otca voči mal. X. za obdobie od 23.9.2013 do 30.6.2016 vo výške spolu 1.662,- eur povoľuje otcovi splatiť v splátkach vo výške po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom 07/2016 až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
IV. Navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
V. Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Odporca je povinný nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 414,80 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Maloletý navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade návrhom na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, doručeným súdu dňa 23.9.2013 žiadali, aby súd rozsudkom určil, že odporca je otcom mal. X. T., navrhovateľa v 1. rade, maloletého aby zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky v 2. rade a otca - odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 50,- eur odo dňa podanie návrhu do budúcna, a uplatnili si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedli, že sa mal. X. narodil XX.X.XXXX. V čase podania návrhu býval so svojou matkou v krízovom centre Dorka n.o. v Košiciach. Uviedli, že sa navrhovateľka v 2. rade zoznámila s odporcom v Revúcej a počas štúdia na strednej škole s ním otehotnela. Netvorili pár. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala pohlavný styk iba s odporcom a iba on môže byť otcom mal. X.. Navrhovatelia uviedli, že sa odporca dozvedel, že je otcom mal. X. až po dvoch rokoch od jeho narodenia, pretože navrhovateľka v 2. rade
nevedela, kde odporca prebýva. Keď sa to odporca dozvedel, prišiel za navrhovateľkou a maloletým, ale nežili spolu. O maloletého sa navrhovateľka stará sama, odporca sa na výchove ani výžive nepodieľa. Odporca sa s navrhovateľkou a maloletým občas stretáva, ale nemá trpezlivosť s povahou mal. X., ktorý má diagnostikovanú ľahkú duševnú zaostalosť a hyperkinetickú poruchu správania. Uviedli, že mal. X. navštevuje 2. ročník Špeciálnej základnej školy na Inžinierskej ul. 24 v Košiciach. Navrhovateľka uviedla, že ona je vyučená v odbore cukrár, ale momentálne je nezamestnaná, príležitostne brigáduje a hľadá si prácu. Či je zamestnaný odporca, navrhovateľka nemala vedomosť. Uviedla, že inú vyživovaciu povinnosť než k mal. X. ani jeden z rodičov nemá. Navrhovateľka uviedla, že jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa a občas si privyrobí brigádou. Jej mesačné výdavky tvorí poplatok za ubytovanie v centre Dorka vo výške 77,- eur a mesačné výdavky mal. X. sú na stravu 40,- eur, na oblečenie 4,- eurá a na hygienu 3,- eurá, v súhrne 50,- eur mesačne. Uviedla, že predpísané lieky stoja 2,78 eura.
Odporca sa k návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností vyjadril ústne na pojednávaní dňa 16.4.2014 do zápisnice z pojednávania a uviedol, že svoje otcovstvo k mal. X. neuznáva a preto odmieta mu aj platiť výživné. Poprel, resp. spochybnil svoje otcovstvo s odôvodnením, že v rozhodnom období navrhovateľka v 2. rade, matka maloletého, mala intímne vzťahy a súložila aj s inými mužmi, o čom uviedol, že má vedomosti.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako ustanovený opatrovník pre maloletého navrhovateľa v 1. rade, písomným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2014 podal správu o prešetrení pomerov v rodine maloletého. Uviedol, že mal. X. navštevuje 2. ročník Špeciálnej základnej školy na Inžinierskej ul. 24 v Košiciach. Je nepozorný a hyperaktívny, berie lieky, za ktoré matka mesačne uhrádza 3,- eurá. Matka
- navrhovateľka v 2. rade, uviedol kolízny opatrovník, že žije s maloletým v Krízovom centre Dorka na Hemerkovej ul. č. 28 v Košiciach, v ktorom stredisku obývajú 1-izbový byt, o ktorý sa delia s ďalšou rodinou. Navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 136,30 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. Privyrába si občasnými brigádami. K jej výdavkom patrí úhrada nájomného v krízovom centre vo výške 77,80 eura a splátka úveru vo výške 20,- eur mesačne. Kolízny opatrovník uviedol, že mu navrhovateľka - matka maloletého uviedla, že sa odporca o jeho existencii dozvedel v čase, keď mal maloletý dva roky, kedy ju a maloletého sám vyhľadal. Navrhovateľka odporcu sama nevyhľadala preto, lebo nemala vedomosť o tom, kde žije. Odporca sa od tohto obdobia s maloletým stretol viackrát, naposledy pred šiestimi mesiacmi. Kolízny opatrovník oznámil, že sa odporca v mieste pobytu udaného navrhovateľkou nezdržiava a navrhovateľka nevedela uviesť iný jeho možný pobyt, preto kolízny opatrovník stanovisko odporcu k predmetu konania nezistil.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, rodným listom mal. X. T., potvrdením o ubytovaní v krízovom centre Dorka, n.o., potvrdením Úradu sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 5.3.2013, znaleckým posudkom č. 18/2015 vyhotoveným znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA a Genetika človeka prof. RNDr. K. F., DrSc., oznámením ÚPSVaR Košice zo dňa 2.3.2016, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 10.3.2016, oznámením posledného zamestnávateľa odporcu spoločnosti Howe Slovensko s.r.o. zo dňa 17.6.2016 a predloženými opismi mzdových listov odporcu za obdobie od 08/2013 do 01/2016, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Rodným listom vydaným dňa 28.10.2008 matričným úradom Mesta Trebišov mal súd preukázané narodenie mal. X. T. dňa 20.1.2005 v Trebišove, ako matka ktorého v rodnom liste je zapísaná tunajšia navrhovateľka v 2. rade N. T. a otec ktorého v rodnom liste nie je uvedený. Zápis je uvedený v knihe narodení matričného úradu Trebišov vo zväzku XX ročníka XXXX na strane XXX por. č. XX.
Navrhovateľka ako účastníčka konania uviedla, že sa s odporcom spoznala asi v r. 2002, ktorý odporca bol kamarátom jej sestry N. T.. Navrhovateľka a jej rodina žili v tom čase v Revúcej. Potom, asi v r. 2004, sa odsťahovali do Zemplínskeho Hradišťa, kde uviedla, že ju v r. 2004 vyhľadal a došiel za ňou sám odporca. Vtedy došlo k ich prvému intímnemu styku, asi v júni 2004, pretože ešte chodila do školy. Jednalo o jediný intímny styk s odporcom pred narodením maloletého. V tom čase mala intímne vzťahy aj so svojím priateľom A. F., avšak uviedla, že jeho otcovstvo k mal. X. vylúčili krvné testy, ktorým sa podrobila ona, maloletý a jej priateľ vo veku asi troch mesiacov maloletého. Z tohto dôvodu sa so svojím vtedajším priateľom rozišli a potom, uviedla, že už žiadneho priateľa nemala. Po stretnutí, kedy ju odporca navštívil v Zemplínskom Hradišti, uviedla, že ich ďalší vzťah bol taký, že si posielali SMS správy, avšak tieto si vymieňali len do času, kedy ešte ona nevedela, že je tehotná. Potom sa
už kontaktovať prestali. To, že je tehotná, zistila navrhovateľka až vo 4. mesiaci tehotenstva. Bolo to v jeseni 2004 a v tom čase už žiadne kontakty s odporcom nemala. Vypovedala, že opätovne ju odporca vyhľadal v Zemplínskom Hradišti v čase, keď už mal mal. X. asi 2 roky. Uviedla, že za ňou prišiel a povedal, že má vedomosť o tom, že sa jej narodilo dieťa. Vtedy mu povedala, že on je otcom maloletého. Podľa navrhovateľky, odporca túto informáciu „celkom prijal“, správal sa tak, ako otec. Potom odišiel a znovu sa vrátil až v čase, keď už mal maloletý 6 rokov. V tom čase navrhovateľka žila v Trebišove v krízovom centre a odporca ju navštívil s ponukou aby spolu žili. Uviedla, že ona s týmto návrhom celkom nesúhlasila, pretože chcela, aby sa odporca a maloletý lepšie spoznali. Odporca, keď ju v Trebišove vyhľadal, robil v spoločnosti prevádzkujúcej kolotoče, v tom čase ich prevádzkovala (bola) v Trebišove a vtedy ona aj s maloletým za odporcom chodievali. Uviedla, že sa odporca k maloletému správal pekne. Mala za to, že odporca v tomto období súhlasil s tým, že je otcom maloletého. Otázku zápisu otcovstva odporcu k maloletému v jeho rodnom liste, uviedla, že neriešili. Uviedla, že po tomto ich odporca navštívil z času na čas.
Na pojednávaní dňa 13.4.2016 navrhovateľka vypovedala, že v čase podania návrhu na určenie otcovstva bývala v Krízovom centre Dorka v Košiciach, aj s mal. X., a to bývali tam približne už tri roky. Uviedla, že 1. marca tohto roku, t.j. 2016, sa s krízového centra odsťahovali. V Dorke bývali s maloletým v 1-izbovom byte a to v kuchyni s tým, že ďalšiu izbu tohto bytu obývala ďalšia matka s dvomi mal. deťmi. Za ubytovanie v Dorke platila mesačne sumu vo výške 30 % z príjmu, ktorý mala. Jednalo sa o pravidlo. Stravu si zabezpečovala aj s maloletým sama. V čase, keď začala v Dorke bývať, bola nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa, spolu sumu 134,- eur. Z tejto sumy uhrádzala 30 % na bývanie. Počas bývania v Dorke, asi po roku, jej zabezpečila jej mama brigádu - prácu v bare I-klub na Mojmírovej ul. č. 7 v Košiciach, kde brigádovala 4 hodiny denne a to kým bol mal. X. v škole. Mesačne dostávala za brigádu sumu v čistom asi 120,- eru. Súčasne bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa. Jej brigáda trvala asi 5 mesiacov. Po tejto brigáde sa už nikde nezamestnala, pretože sa zamestnať nemohla kvôli mal. X., ktorý mal nariadené individuálne štúdium, pretože „s ním boli v škole problémy“. Prvýkrát mu individuálne štúdium bolo nariadené asi pred dvomi rokmi, t.j. v r. 2014 v priebehu školského roka. Po ukončení brigády jediným jej príjmom zostala dávka v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Počas posledných šiestich mesiacov bývania v Dorke, uviedla, že poberala príspevok na bývanie vo výške 90,- eur mesačne. T.j. spolu v tom čase mala príjem 237,- eur. Od 1. marca 2016 sa odsťahovala z Dorky do obce Čerhov, kde jej priateľ R. F. kúpil dom. V tomto dome začali bývať jej priateľ, mal. X. a navrhovateľka. Výlučným vlastníkom domu je jej priateľ. Navrhovateľka prispieva priateľovi na bývanie podľa toho, ako môže a ako jej to vychádza, dáva mu mesačne asi 20,- eur. Súčasne prispieva osobnou starostlivosťou o domácnosť. Pokiaľ sa týka nákladov na dom, uviedla, že jej priateľ mesačne spláca hypotéku vo výške asi 200,- eur a náklady na elektrinu, plyn a vodu mesačne vo výške necelých 60,- eur. T.j. mesačné náklady na bývanie sú vo výške asi 260,- eur a platí ich jej priateľ. Je zamestnaný v U.S.Steel Košice ako žeriavnik s priemerným čistým mesačných príjmom okolo 550 - 600 eur. V súčasnosti má mal. X. 11 rokov a navštevuje 4. ročník Základnej školy na Poľnej ul. v Trebišove, kde má určené tzv. individuálne učenie v trvaní 2 hodiny týždenne. Vo zvyšnom čase sa zdržiava doma. Uviedla, že individuálne štúdium má maloletý určené, resp. nariadené zo zdravotných dôvodov, pretože ho v škole pre poruchy správania nezvládajú. V súvislosti s návštevou školy uviedla, že má náklady na cestovanie autobusom z Čerhova do Trebišova a späť, pričom cestovný lístok jednosmerný stojí 1,70 eura, t.j. spolu platí za cestu tam a späť 2,40 eura. Navrhovateľka maloletého sprevádza, t.j. to isté cestovné platí aj ona. Túto cestu absolvujú štyrikrát mesačne. Uviedla, že maloletý nemá zľavnené cestovné, pretože nemá vybavený preukaz. V čase podania návrhu, a to v septembri 2013, maloletý navštevoval Špeciálnu základnú školu na Inžinierskej ul. v Košiciach, bol vtedy druhák. Špeciálnu školu navštevoval pretože je neposedný a hyperaktívny. V tejto škole platila mu navrhovateľka za obedy sumu 1 euro, pretože bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Túto špeciálnu ZŠ navštevoval do toho času, kým ju navrhovateľka nezmenila na základnú školu v Trebišove na Poľnej ul.. Túto začal navštevovať počas školského roka, asi od polroka 3. ročníka. Jednalo sa o internátnu školu, kde chodil maloletý spočiatku na týždňové turnusy. Za internát, uviedla navrhovateľka, že neplatila nič, za stravovanie platila sumu približne 23,- eur mesačne v závislosti od počtu dní, kedy maloletý bol v škole. Cestovanie do školy z Košíc do Trebišova bolo bezplatné a to na základe vybavenej zľavy na vlak, pred zľavou uhrádzala navrhovateľka maloletému cestovné vo výške 1,23 eura za cestu z Košíc do Trebišova, t.j. pri týždennom turnuse tieto náklady boli týždenne vo výške 2 x 1,23 eura. Iné náklady v súvislosti s mal. X. a v súvislosti so školou, uviedla, že nemá, pretože jej na ne ani nevystačujú finančné prostriedky. Ďalšie náklady v súvislosti s mal. X. sú náklady na lieky, ktoré požíva v tej súvislosti, že je hyperaktívny a boli mu diagnostikované aj poruchy správania. Mesačne na lieky vynakladá sumu 4 - 5 eur. Žiadne
iné špeciálne náklady navrhovateľke nevznikajú. Ďalšie náklady navrhovateľky v súvislosti s mal. X. sú náklady bežného charakteru na zabezpečenie jeho stravovania, bývania, odievania, ... Navrhovateľka uviedla, že nevlastní žiadny ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani nemá žiadne úspory na účtoch. Z príjmu, ktorý poberá, prispieva na bývanie a súčasne spláca úver a to mesačne sumou 30,- eur, ktorý dlh bude splácať ešte asi 4 roky. Má len vyživovaciu povinnosť k mal. X., žiadne iné vyživovacie povinnosti nemá. Navrhovateľka nie je zamestnaná, pretože vzhľadom na potrebu zabezpečiť celodennú starostlivosť maloletému, sa zamestnať nevie. Maloletý X. má individuálny učebný plán a chodí do školy jedenkrát týždenne. V šk. r. 2015/2016 ukončí 4. ročník Špeciálnej základnej v Trebišove a od septembra 2016, uviedla navrhovateľka, mal by nastúpiť do Liečebno-výchovného sanatória v Poľnom Kešove v okrese Nitra. Uviedla, že sa jedná o celoročné zariadenie, do ktorého maloletého umiestňuje a to z dôvodu, že mal. X. má zdravotné problémy a to trpí hyperaktivitou ADHD, poruchami správania a takisto mentálnou zaostalosťou. Mesačný poplatok za umiestnenie maloletého v tomto zariadení, uviedla, že bude vo výške asi 100,- eur. O ďalších nákladoch sa vyjadriť nevedela. Pokiaľ sa jedná o odporcu, uviedla navrhovateľka, že on nikdy, ani v minulosti ani v súčasnej dobe, na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispel. O zdrojoch jeho príjmov a ani o jeho majetkových pomeroch nemá navrhovateľka žiadne vedomosti.
Odporca vypovedal, že sa spoznal s navrhovateľkou prostredníctvom jej sestry, ktorú navštevoval v byte ich rodičov. Označil navrhovateľku, už v tom období, za „dosť prelietavú“. Vypovedal, že v kontakte bol nie s navrhovateľkou, ale s jej sestrou N., s ktorou sa telefonicky dohovoril, že ju príde navštíviť do Hradišťa. V Hradišti, uviedol, že bol presne 7. apríla, rok si nepamätal. Dátum si pamätal pretože v ten deň oslavoval svoje narodeniny. V Hradišti sa stretol s navrhovateľkou aj s jej sestrou N.. Vypovedal, že vtedy spolu prespali, on a navrhovateľka, v byte jej sesternice v Trebišove, kedy medzi nimi došlo k intímnemu styku, ktorý bol nechránený. Do času narodenia maloletého k žiadnym ďalším pohlavným stykom medzi nimi nedošlo. Spochybnil svoje otcovstvo k maloletému z dôvodov úsudkov jeho známych, bývajúcich v Hradišti, o tom, že navrhovateľka v tom čase mala intímne vzťahy aj s ďalšími mužmi. Uviedol, že potom bol zamestnaný v Čechách a pri jednom svojom dovolenkovom pobyte na Slovensku sa dozvedel, že je navrhovateľka tehotná a vtedy ju telefonicky kontaktoval a chcel zistiť, či je otcom dieťaťa, ktoré čaká. Dozvedel sa od navrhovateľky, že nie je otec a nemá sa o to zaujímať. Následne odporca uviedol, že k tomuto telefonátu medzi ním a navrhovateľkou došlo už v čase, keď bol maloletý narodený. Tvrdil, že mu navrhovateľka vtedy povedala, že to nie je jeho syn. K výpovedi navrhovateľky, že počas pobytu v Trebišove, keď robil pri kolotočoch, chcel s ňou žiť, uviedol, že to tak nebolo. Strávil vtedy v Trebišove takmer dva mesiace, býval na ubytovni a hľadali spoločne s navrhovateľkou zamestnanie pre neho. Navrhovateľka mu poskytovala informácie o možných zamestnávateľoch, ukazovala mu, kde sú aké fabriky.
Podľa potvrdenia zo dňa 12.9.2013 vydaného spoločnosťou Dorka, n.o., Centrum pre obnovu rodiny, Hemerkova 28, Košice bola navrhovateľka klientkou centra a bolo jej poskytované ubytovanie aj ostatné sociálne služby v Centre pre obnovu rodiny - Dorka, n.o. na Hemerkovej ul. č. 28 v Košiciach. Do zariadenia núdzového bývania bola prijatá spolu so synom X. T., t.j. navrhovateľom v 1. rade.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove zo dňa 5.3.2013 navrhovateľka v 2. rade poberala v tom čase dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle zák. č. 599/2003 Z.z. spolu s mal. X. T. ako so spoluposudzovanou osobou.
Na zodpovedanie otázky určenia, resp. vylúčenia otcovstva odporcu k mal. navrhovateľovi v 1. rade, na čo boli potrebné odborné znalosti, nariadil súd znalecké dokazovanie. Podľa záverov znaleckého posudku č. 18/2015 vyhotoveného znalcom prof. RNDr. K. F., DrSc., z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA a Genetika človeka, zo dňa 14.12.2015 na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo Y. V.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v populácii má číselnú hodnotu w = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 21 957 997 009,17. Otcovstvo Y. V., nar. X.X.XXXX, k mal. X. T., nar. XX.X.XXXX matke N. T., nar. XX.XX.XXXX možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pre zdôvodnenie svojho záveru znalec uviedol, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa X. T., matky N. T. a pravdepodobného otca Y. V., bola zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. X. T. potvrdené.
Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.3.2016, ktoré si súd vyžiadal, navrhovateľka v 2. rade poberá dávky v hmotnej núdzi od 1.4.2008, aktuálne mesačne v sume 223,60 eura, vyplácané z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove. Nepoberá rodičovský príspevok. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov od 11.3.2015 a jej evidencia ku dňu vyhotovenia oznámenia trvala.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, listom zo dňa 10.3.2016, ktoré si súd vyžiadal, navrhovateľka v 2. rade nepoberá dávky v nezamestnanosti ani jej nie je vyplácané nemocenské.
Obchodná spoločnosť Howe Slovensko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 10 ako posledný známy zamestnávateľ odporcu, na základe vyžiadania súdu oznámila, že odporca ukončil pracovný pomer v spoločnosti dňa 22.1.2016. Pracovný pomer bol ukončený na žiadosť zamestnanca, t.j. odporcu, ktorý ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol zmenu bydliska. Zároveň posledný zamestnávateľ odporcu, na základe vyžiadania súdom predložil listinu o skončení pracovného pomeru a to predložil Žiadosť o skončenie pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, ktorú adresoval odporca svojmu zamestnávateľovi a žiadal o skočenie pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 22.1.2016. Podpisom na tejto žiadosti zamestnávateľ dal súhlas s takýmto ukončením pracovného pomeru.
Predloženými opismi mdzových listom odporcu, u jeho posledného zamestnávateľa Howe Slovensko s.r.o., súd mal preukázaný priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od 08/2013 do 12/2013, t.j. za 5 mesiacov vo výške 1.919,36 eura, t.j. priemerná čistá mesačná mzda odporcu bola vo výške 383,87 eura, v r. 2014 bola odporcovi vyplatená jeho zamestnávateľom čistá mzda za 12 mesiacov spolu vo výške 4.483,31 eura, t.j. priemerná čistá mesačná mzda dosiahla výšku 383,61 eura, v r. 2015 žalobcovi bola vyplatená za 11 mesiacov (v júli 2015 bolo odporcovi vyplatené len nemocenské) čistá mzda vo výške 4.907,62 eura, t.j priemerná čistá mzda vyplatená odporcovi dosiahla 446,15 eura a pokiaľ sa jedná o r. 2016, ukončil odporca dňa 22.1.2016 pracovný pomer a za obdobie od 1.4.2017 do 22.1.2016 bola mu vyplatená čistá mesačná mzda vo výške 204,75eura.
Podľa ust. § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (v ďalšom len „ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 94 ods. ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
V ust. § 94 ods. 2 ZoR je zakotvená tretia domnienka určenia otcovstva. Jej aplikácia v praxi sa označuje ako „zistenie otcovstva“. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa a to nasledujúcimi postupmi:
- zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka,
- zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300 - 180 dní pred jeho narodením),
- zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.
Predloženým rodným listom mal. X. T., nar. XX.X.XXXX mal súd preukázané, že doposiaľ v rozpore s ustanovením čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý dieťaťu priznáva právo poznať svoj biologický pôvod, poznať svojich rodičov, nie je v jeho rodnom liste zapísaný žiaden jeho otec.
Keďže nebolo doposiaľ otcovstvo voči mal. X. určené na základe prvých dvoch zákonných domnienok určenia otcovstva, na základe návrhu ním navrhovateľkou v 2. rade podaného na určenie otcovstva odporcu, súd aplikáciou tretej domnienky otcovstva, podľa ust. § 94 ods. 2 ZoR, zaoberal sa tým a teda zisťoval, či zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi. Zo zhodných výpovedí navrhovateľky v 2. rade a odporcu vyplynulo, že odporca s navrhovateľkou v 2. rade - matkou maloletého súložil dňa 7.4.2004, t.j. v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300
dní. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý bol v tomto konaní vyhotovený, nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu k maloletému, naopak znalec uviedol, že ho možno pokladať za prakticky dokázané a na základe porovnania genetických znakov mal. X. T., jeho matky N. T. a pravdepodobného otca
- odporcu, pri ktorom bola zistená zhoda vo všetkých 16 testovaných genetických systémoch, bolo otcovstvo odporcu k mal. X. potvrdené. Na základe uvedených skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dokazovania, súd určil, že odporca je otcom mal. X., nar. XX.X.XXXX.
Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe návrhu navrhovateľky v 2. rade, ku ktorému sa v plnom rozsahu pripojil kolízny opatrovník, súd zveril mal. Erika do osobnej starostlivosti jeho matky, ktorá od jeho narodenia nepretržite mu osobnú starostlivosť poskytuje a zabezpečuje a táto je poskytovaná na potrebnej úrovni, čo bolo zistené a potvrdené kolíznym opatrovníkom a žiadne námietky voči tomu neboli vznesené ani zo strany odporcu.
Pri určení výživného súd zohľadnil majetkové pomery povinného odporcu, a to predovšetkým vychádzal z jeho zistenej čistej mesačnej mzdy ako zdroja jeho príjmov zo zamestnania, ktorý príjem odporcu v období, za ktoré si maloletý navrhovateľ od podania návrhu dňa 23.9.2013 výživné uplatnil, bol v r. 2013 vo výške 383,87 eura, v r. 2014 bola čistá mzda odporcu vo výške 383,61 eura a v r. 2015 vo výške 446,15 eura. Keďže sa odporca na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný bez ospravedlnenia nedostavil, nemal súd síce preukázané žiadne jeho náklady, ale ani nemal žiaden dôvod uvažovať o tom, že by sa náklady odporcu na živobytie vymykali z bežných nákladov a vyššieuvedené zistené príjmy odporcu mal súd za také, ktoré umožňujú, aby z nich popri zabezpečení vlastného živobytia, plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. X. a to v určenej výške 50,- eur mesačne. Súd mal túto výšku určeného výživného za dôvodnú a potrebnú zohľadniac odôvodnené potreby výživou oprávneného mal. X., ktorého potreby sa odrážajú v zabezpečení jeho veku primeraného stravovania, bývania, odievania a v zabezpečení jeho ďalšieho vzdelávania ako aj osobnostného rozvoja. Súd zohľadnil, že diagnostikovaná hyperaktivita ADHD maloletého, poruchy správania a mentálna zaostalosť sú dôvodmi, pre ktoré maloletý neplní povinnú školskú dochádzku bežným spôsobom, ale má nariadené tzv. individuálne štúdium, ktoré doposiaľ vyžadovalo zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky a pri prípadnom jeho umiestnení do špecializovaného zariadenia pre také deti, bude znamenať zvýšené finančné výdavky v spojitosti s platením úhrad za umiestnenie. Okrem zabezpečenia základných životných potrieb, navrhovateľka maloletému zakupuje aj lieky mesačne v sume 4 - 5 eur. Súd podotýka, že odporca doposiaľ maloletému dobrovoľne žiadnym výživným neprispel. V celom rozsahu náklady na jeho výživu a výchovu znášala len matka maloletého. V súvislosti s dobrovoľným ukončením pracovného
pomeru odporcu v januári 2016 súd uvádza, že toto nezohľadnil ako zmenu majetkových pomerov odporcu, pretože vykonaným dokazovaním, z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa odporcu vyplynulo, že pracovný pomer skončil odporca sám na základe vlastného podnetu bez uvedenia takého dôležitého dôvodu, ktorý by bolo možné zohľadniť. Pritom musel si byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému X., keďže sa podrobil testom na určenie otcovstva. Súd toto konanie odporcu vyhodnotil v zmysle ust. § 62 ods. 5 zák. o rodine ako nezodpovedný prístup výživou povinného odporcu, ktorý nie je možné zohľadniť v neprospech maloletého, a teda na skončenie pracovného pomeru odporcu súd nevzal do úvahy.
Dlžné výživné vypočítané za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t.j. odo dňa 23.9.2013 do 30.6.2016 vo výške spolu 1.662,- eur (r. 2013 - 162 eur, r. 2014 - 600 eur, r. 2015 - 600 eur a r. 2016 - 300 eur) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešným navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli, resp. vznik trov nepreukázali. Neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov konania.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- eur súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa výsledku konania uložil vo veci neúspešnému odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania a to vo výške podľa pol. 9 sadzobníka súdnych poplatkov, pretože maloletý navrhovateľ, ktorého návrhu súd vyhovel, bol v konaní od platenia súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 pís. h/ zák. č. 17/1992 Zb. oslobodený.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd priznal štátu podľa výsledkov konania proti odporcovi právo na náhradu trov konania, ktoré v konaní štát platil a to vo výške 414,80 eura a to na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 17.12.2015, č.k. 13C/179/2013-88, bolo vyplatené v uvedenej výške znalečné znalcovi prof. RNDr. K. F., DrSc., za vyhotovený znalecký posudok z finančných prostriedkov štátu. Podľa výsledkov konania, keďže odporca bol v konaní neúspešný, je povinný tieto trovy štátu zaplatiť.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.