Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cpr-3-2016.pdf
PDF · 89.37 KB
No categories available
16Cpr/3/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, G. G., zastúpená JUDr. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie nasledovného znenia: „Súd z a k a z u j e Múzeu Slovenského národného povstania, so sídlom Kapitulská 23, 975 59 Banská Bystrica, IČO: 35 986 077, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v zmluve o úvere č. 9286347489, zo dňa 13.04.2010, uzavretej medzi žalobkyňou ako vlastníčkou nehnuteľnosti a Poštovou bankou, a. s. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 06.06.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v zmluve o úvere č. 9286347489 zo dňa 13.04.2010, uzavretej medzi navrhovateľkou ako vlastníkom nehnuteľnosti a Poštovou bankou, a.s. IČO 31 340 890, so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a „Zmluva o úvere“) a náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že je zamestnancom Múzea Slovenského národného povstania, so sídlom Kapitulská 23, 975 59 Banská Bystrica, IČO: 35 986 077 a od 01.08.2014 vykonáva prácu na pozícii konzervátor. Pri vyplácaní mzdy za mesiac apríl 2016 jej zamestnávateľ oznámil, že mu bola od žalovaného doručená Dohoda o zrážkach zo mzdy, spolu s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy a súčasne oznámenie, že ku dňu spísania výzvy, tzn. k 03.03.2016, eviduje voči žalobkyni pohľadávku vo výške 13.155,20 Euro, ktorá je aj naďalej úročená. Žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne Zmluvu o úvere, ktorú uzatvoril S. H. s Poštovou bankou, a.s., z dôvodu, že mal záujem o kúpu nehnuteľnosti žalobkyne a na ktorej je žalovaná uvedená ako vlastník nehnuteľnosti a s takýmto označením sa aj pod zmluvu podpísala. Žalobkyňa poukázala na to, že nebola z uvedenej Zmluvy o úvere dlžníčkou, spoludlžníčkou ani ručiteľkou. Až na základe výziev od odporcu sa dozvedela, že v predmetnej Zmluve o úvere je malým písmom uvedené, že povinnosť zaplatiť požičané finančné prostriedky má vzniknúť aj vlastníkovi nehnuteľnosti a Zmluva o úvere obsahuje v odseku 4.8 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy.
Na základe popísaných skutkových okolností potom žalobkyňa namietala platnosť tejto Dohody o zrážka zo mzdy, obsiahnutej v odseku 4.8 Zmluvy o úvere a to z nasledovných dôvodov: ad a/ Dohoda o zrážkach zo mzdy, nespĺňa ani základné náležitosti podľa § 551 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahuje ani výšku mesačných zrážok, ani celkovú sumu, ktorá je predmetom zrážok zo mzdy a je v rozpore s ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o slobode, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu;
ad b/ Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o úvere, uzatvorenej ako spotrebiteľskej zmluve podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou podmienkou, keď spôsobuje takú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, že sa nemá možnosť efektívne brániť proti nedôvodným nárokom žalovaného, ktorý síce podal návrh na rozhodcovskom súde na zaplatenie dlžnej sumy, avšak nebude v konaní úspešný, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, pričom žalovaný nečakal na úspech či neúspech v rozhodcovskom konaní a bez ohľadu na výsledok v rozhodcovskom konaní, sa pokúsil získať neoprávnený majetkový prospech prostredníctvom neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy; ad c/ pri uzatváraní Zmluvy o úvere neboli dodržané aj ďalšie zákonné ustanovenia, najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvárania zmluvy, a to najmä riadne označenie zmluvných strán, veľkosť písma, atď, z ktorého dôvodu neexistuje ani žiadny záväzok žalobkyne zaplatiť z tejto zmluvy žalovanému požadovanú sumu.
Žalobkyňa napokon uviedla, že je aktívne legitimovaná na podanie žaloby a má naliehavý právny záujem na rozhodnutí, ktorým súd vysloví neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko len rozhodnutie súdu zabráni žalovanému požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľovi tieto zrážky vykonávať. Žalovanému ani jeho prípadný neúspech v rozhodcovskom konaní, v ktorom uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy nezabráni, kedykoľvek v budúcnosti pokúsiť sa získať majetkový prospech požadovaním zrážok zo mzdy alebo iného príjmu žalobkyne. Tiež poukázala na skutočnosť, že podľa verejne dostupných informácií bola tzv. dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú používala Poštová banka, a.s. vo svojich zmluvách a ktorá je obsahovo totožná so spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy v predloženej Zmluve o úvere, opakovane právoplatne judikovaná ako absolútne neplatná, z vyššie uvedených dôvodov. Zároveň v nadväznosti na popísané skutkové okolnosti a z dôvodu, že žalobkyňa nemá možnosť zastaviť vykonávanie zrážok z jej mzdy inak, ako dosiahnutím vydania predbežného opatrenia spolu s podaním žaloby vo veci samej sa domáhala, aby súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 102 ods. 1 v nadväznosti na § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici ako zamestnávateľovi žalobkyne, vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe spornej Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve o úvere č. 9286347489, zo dňa 13.04.2010, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako vlastníčkou nehnuteľnosti a Poštová banka, a. s. Uviedla, že treba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko suma, ktorú žalovaný požaduje je pre ňu likvidačná a v prípade vykonávania zrážok zo mzdy, nebude schopná uspokojiť ani svoje základné životné potreby a hrozí obava, že bude závažným spôsobom poškodená na svojich právach a bude ohrozené hospodárenie rodiny žalobkyne. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu: - Zmluvu o úvere č. 9286347489 obsahujúcu Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.04.2010 a Predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy a Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 03.03.2016. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods.1 veta prvá O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde. Podľa § 76 ods. 3 veta druhá O.s.p., môže tiež (súd) určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak a/ navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b/ sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c/ sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d/ uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Predbežné opatrenie ako procesný prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania s ohľadom na konečné rozhodnutie vo veci samej, predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, príp. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré doposiaľ neboli právoplatne priznané a to za predpokladu, že je aspoň osvedčená danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy, alebo je nevyhnutné poskytnúť predbežne ochranu uplatňovanému právu účastníka konania, pretože existuje dôvodná obava, že prípadný budúci výkon rozhodnutia súdu je ohrozený, a toto nebezpečenstvo jeho zmarenia je reálne dané a hrozí bezprostredne. Predbežné opatrenie má zabezpečovací aj preventívny charakter.
Pred jeho nariadením, nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak to neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a zároveň osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť navrhovateľ, na ktorom aj spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.) v záujme dosiahnutia účelu predbežného opatrenia a to rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Táto dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia a unesenie dôkazného bremena predpokladá, aby navrhovateľ súdu predložil dôkazy pre osvedčenie nároku, ktorého ochrany sa predbežným opatrením domáha, ako aj dôkazy osvedčujúce naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť navrhovaného dočasného opatrenia.
Zároveň súd musí uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov konania, ak aj sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený. Predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi Uloženie zákazu nakladať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti zdržať sa výkonu týchto práv, resp. strpieť ich obmedzenie, má svoje ústavné a zákonné limity a vychádza sa z toho, že zákaz disponovania nimi je nesporne zásahom do vlastníckeho práva (ako aj do iných ústavne zaručených
práv) a nútené obmedzenie práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a tieto ústavne zaručené práva sa musia rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p..
V danom prípade bolo predbežné opatrenie navrhované súčasne s návrhom vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje voči žalovanému, ktorý uplatňuje svoje práva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej s inou osobou - S. H., ktorému mal byť na základe nej poskytnutý úver vo výške 8.000 Euro a v rámci nej, okrem iného, uzatvorenej aj Dohody o zrážkach zo mzdy z 12.04.2010 voči žalobkyni, v tomto právnom vzťahu vystupujúcej výlučne ako „vlastník nehnuteľnosti“ a osoba iná, ako dlžník, resp, spoludlžník. Naproti tomu žalobkyňa považuje povinnosť uhrádzať úver formou zrážok zo mzdy za spornú, pre absolútnu neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy a pre neexistenciu iného právneho dôvodu, nakoľko nie je dlžníkom, spoludlžníkom a ani ručiteľom v danom právnom vzťahu, avšak sú jej vykonávané zrážky zo mzdy. Preto žalobkyňa, ktorá nevie vykonávanie uvedených zrážok zastaviť inak ako súdnou cestou a tiež hrozí, že prípadnú pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor bude musieť vymáhať súdnou cestou, žiada zakázať inému ako účastníkovi konania a to svojmu zamestnávateľovi, ktorý zrážky z jeho mesačnej mzdy realizuje, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha ochrany svojho práva a zároveň na základe popísaného skutkového a právneho stavu je žalobkyňa nútená sa domáhať aj urgentne súdnej ochrany a dočasnej úpravy pomerov formou navrhovaného predbežného opatrenia, v záujme dočasného zastabilizovania práv, zabránenia ďalšej ujmy a bezprostredného ohrozenia práv žalobkyne do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Uvedené mal súd dostatočne osvedčené z popísaných skutkových okolností a predložených listinných dôkazov. Súd je toho názoru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila podstatné skutočnosti, potrebné pre záver súdu o potrebe navrhovanej predbežnej ochrany, ktorej sa domáha voči žalovanému a s tým súvisiaceho uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi a ktorá sa súdu javila ako odôvodnená a v súlade s účelom predbežného opatrenia, v zmysle zákonnej úpravy podľa § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., keď osvedčila základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana - neexistencia práva žalovaného na úhradu splátok realizovanú prostredníctvom zamestnávateľa na základe predloženej spornej Dohody o zrážkach zo mzdy, osvedčila bezprostredné ohrozenie základného práva žalobkyne (na mzdu za výkon práce) tak konaním žalovaného a s tým súvisiacim konaním zamestnávateľa žalobkyne (Múzeum SNP v Banskej Bystrici), a tým osvedčila aj potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov (vzťahov) účastníkov. V prípade žalobkyne bezprostredne hrozí, že v dôsledku vykonávaných zrážok môže prísť každý mesiac o podstatnú časť svojej čistej mzdy, ako základného zdroja príjmov potrebných pre uspokojovania nevyhnutných životných potrieb žalobkyne, príp. jej rodiny. Zachovanie tohto stavu, v prípade pokračovania zrážok, môže bezprostredne ohroziť schopnosť žalobkyne uhrádzať nevyhnutných mesačné náklady a plniť svoje záväzky v súvislosti s bývaním a pod., čím jej môže vzniknúť aj ďalšia, následná ujma napr. v podobe sankcií za neplnenie záväzkov voči iným svojím veriteľom (rôzne pravidelné mesačné platby, súvisiace s uspokojovaním základných životných potrieb...). Naproti tomu žalovanému, ako podnikateľskému subjektu, v dôsledku nariadenia takého predbežného opatrenia, žiadna výrazná ujma nevznikne a zastavenie mesačných zrážok, žalovaný nemôže pocítiť na rozdiel od žalobkyne, zásadným (likvidačným) spôsobom. Zároveň je zrejmé, že splnenie uvedenej povinnosti, resp. uloženie vo výroku uvedeného zákazu, možno od zamestnávateľa žalobkyne spravodlivo žiadať. Preto niet pochýb, že popísané skutočnosti a priložené dôkazy dostatočne odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodňujú jednak nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziace j žalobkyni a jednak potrebu dočasne j úpravy pomerov účastníkov.
Preto súd návrhu vyhovel a predbežne zakázal zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo jej mzdy tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v ňom uvedenými, ktoré považuje za správne (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Týmto predbežným opatrením sa ukladá právna povinnosť iba dočasne do času, pokým súd rozhodne vo veci samej. O náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nerozhodoval, a to v zmysle zákonnej úpravy podľa § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov,
nakoľko ide iba o dočasnú úpravu na základe nie preukázaných, ale iba osvedčených skutočností a sa predpokladá, že pomery účastníkov budú s konečnou platnosťou upravené až rozhodnutím vo veci samej. Preto o náhrade trov v súvislosti s predbežným opatrením sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí, a to na základe výsledku konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a/ navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b/ sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c/ sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d/ uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa ust. § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.