Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/479/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: Y. X., W.. XX.X.XXXX, F. M.. Š. XXXX/XX, XXX XX T., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Šaca , o zaplatenie 1.057,31 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 156,47 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 16,69 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 77,03 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 62,75 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 28.10.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 4.12.2015, sa domáhal zaplatenia sumy 1.057,31 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5,75 % ročne zo sumy 16,69 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 115,02 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 95,75 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 829,85 Eur od 26.3.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 31.1.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a následne dňa 11.2.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmlúv poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluvách za podmienok stanovených v Zmluvách a vo Všeobecných podmienkach a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na súdom nariadené pojednávanie dňa 29.6.2016 sa neustanovil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 31.1.2013, ako aj ďalšou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.2.2013, Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 11.2.2013, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak telekom, a.s. a Cenníkom pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete, časť Cenník pre hlasové služby, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 22.9.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 31.1.2013 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, predmetom ktorej bolo telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb DATA SIM MI NEOB3. Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovaného, že sa zoznámil s obsahom tejto Zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako súčasť tejto Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom zároveň potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok a Cenníka, že si záväzne objednal v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku a že sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok a Cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služby. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/dátové zariadenie značky Samsung P3100 Galaxy Tab 2 za 1,00 Eur. V tabuľke č. 1 bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2, 3.

Bod 2. Dodatku uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať Službu alebo zrušiť Službu odstúpením od Zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Bod 3. Dodatku uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto Dodatku a následnej deaktivácie Služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1.

Následne dňa 11.2.2013 bola uzavretá ďalšia Zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Happy M (XL). Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovaného, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku, s Osobitnými podmienkami služieb, Cenníkom služieb, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom zároveň potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, Osobitných podmienok, Cenníka a že si záväzne objednal v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku a že sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, Dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému odpredaný mobilný telefón značky HTC One X 16GB za 1 Eur. V tabuľke č. 1 bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 497,91 Eur.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2 a 4.

Bod 2. Dodatku uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Bod 4. Dodatku uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b/ alebo bode 2 alebo bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej zmluvy nasledovné sumy:

- suma 16,69 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.2.2013 za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013,

- suma 115,02 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.3.2013 za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013, ktorej súčasťou bol aj 2 x poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, t.j. suma 33,00 Eur bez DPH a poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur,

- suma 95,75 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.4.2013 za obdobie od 8.2.2013 do 7.4.2013, ktorej obsahovala 2 x poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, teda 33,00 Eur bez DPH,

- suma 829,85 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.3.2014 za obdobie od 8.2.2014 do 7.3.2014 týkajúca sa len zmluvnej pokuty.

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623? ucinnost=23.01.2012> 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20150623?ucinnost=23.01.2012> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

V danom prípade uzavretými zmluvami sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 156,47 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 16,69 Eur, faktúru č. 7302465700 vystavenú na sumu 115,02 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 77,03 Eur a napokon faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 95,75 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 62,75 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, a to vo výške 5,75 % ročne zo sumy 16,69 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 77,03 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 62,75 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, resp. vo výške 33,00 Eur, ďalej poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, resp. 33,00 Eur, poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur a napokon sumu 829,85 Eur ako zmluvnú pokutu, teda celkovo vo výške 900,84 Eur, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby a suma 33,00 Eur ako poplatok za obmedzenie služby - neplatenie (2 x 16,50 Eur bez DPH) a vo faktúre č. XXXXXXXXXX bol zahrnutý poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 33,00 Eur (2 x 16,50 Eur bez DPH).

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku oneskorenej platby (v danom prípade 4,99 Eur), poplatku za obmedzenie služby - neplatenie (vo výške 16,50 Eur bez DPH) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie (vo výške 16,50 Eur bez DPH)

bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR z 11.11.2013).

Sporné poplatky za upomienky oneskorenej platby, obmedzenie služby či prerušenie služby v dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za upomienku oneskorenej platby, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a poplatok za prerušenie služby - neplatenie so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

Faktúrou č. 7402548328 bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 829,85 Eur.

Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca

už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

Právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 OZ.

Súd len pripomína ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. V takomto prípade, ak si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu napriek spomínanému zákonnému zákazu, nie je možné uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z toho dôvodu v tejto časti bola nedôvodná.

Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou pravdepodobnosti až na hranici istoty zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nedôvodný s poukázaním na jeho uplatnenie v rozpore so zákonom, keď dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. nakoľko súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.