Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-58-2015.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej E. C., trestne stíhanej pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 29. júna 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovanú E. C., nar. X. X. XXXX v Ž., okres Poprad, trvale bytom D. Ľ., B. XXXX/XX, prechodne bytom Ž. XXX, okres Poprad, vydatú, nezamestnanú,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 487/14 zo dňa 20. 5. 2015 podanej na Okresnom súde Poprad dňa 21. 5. 2015 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že
dňa 10. 7. 2013 v čase okolo 12.00 hod. postriekala červenou nezmývateľnou farbou medzi rodinnými domami č. XXX a č. XXX v obci Ž. kamenný múr postavený zo žiarskeho kameňa o rozlohe š/v/h 80 x 95 x 40 cm a 160 x 60 x 40 cm a dňa 20. 5. 2014 v čase od 13.35 hod. do 14.21 hod. opätovne postriekala červenou nezmývateľnou farbou medzi domami č. XXX S. Č.. XXX v obci Ž.K. totožný kamenný múr a oboma týmito konaniami spôsobila celkovú škodu poškodenému P. J., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom G., D., A.. Š. XXXX/XX, vo výške 468,- eur,
t e d a
poškodila cudziu vec tým, že ju postriekala,
č í m m a l a s p á c h a ť
pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
uvedený skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného P. J., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom G., D., A.. Š. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 21. 5. 2015 na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 487/14 zo dňa 20. 5. 2015 na obvinenú E. C. pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona , ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaná E. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba. K samotnému skutku ďalej vypovedala, že po oba dni, ktoré súvisia s jej trestným stíhaním bola doma a vykonávala úpravy okolo domu na mieste, ktoré je jej vlastníctvom. Maľovala plot a upravovala si svoje prostredie. Výlučne sa pohybovala iba po svojom pozemku, nikomu nič nepoškodila. Poukázala na to, že maľovala drevený plot, ktorý sa nachádza na jej pozemku, ktorý postavila ešte so svojimi rodičmi. Pod plotom je betónový múrik, ktorý je postavený tiež na jej pozemku. Pred týmto plotom je postavený murovaný múrik, nachádzajúci sa takisto na jej pozemku. G. J. žiaden jeho múrik nepomaľovala, pričom ona na svojom pozemku mala postavený svoj múrik, ktorý pán J. bez jej súhlasu odstránil a postavil vlastný múrik, ktorý stojí na jej pozemku. Upresnila, že sprejom maľovala drevený plot a luxorom rodinný dom. V ďalšej časti výpovede potvrdila, že dňa 10. 7. 2013 maľovala všetko, čo je znázornené vo fotodokumentácii na čl. 130 (foto č. 4), teda to, čo sa nachádza na jej pozemku, vrátane časti múrika, ktorý načierno postavil p. J. na základoch pôvodného múrika, ktorý je na jej pozemku. Dňa 20. 5. 2014 okolo betónového múrika iba prechádzala, tento nemaľovala, vtedy maľovala len rodinný dom. V ďalšej časti výpovede poukázala na to, že v minulosti spolu so svojimi rodičmi postavili múrik, ktorý mal zabraňovať odtekaniu dažďovej vody na susedov pozemok. Tento múrik bol postavený na pozemku, ktorý patril jej, pričom pán J. začal realizovať úpravy na svojom pozemku, a to takým spôsobom, že zasahoval do jej vlastníctva. Odstránil časť pôvodného múrika, ktorý stavala ešte s rodičmi a na mieste, kde tento múrik pôvodne stál, nadstavil nový múrik s tým, že pôvodný základ múrika ostal zachovaný, pričom celá táto stavba je na jej pozemku. Zdôraznila, že pán J. túto stavebnú činnosť vykonával bez stavebného povolenia a bez jej súhlasu. Následne sa snažil stavbu nejakým spôsobom zlegalizovať, táto stavba bola dodatočne neskôr povolená, ale len po hranicu pozemkov. Pán J. veľmi dobre vedel, kde končí jeho hranica pozemku a kde začína jej pozemok. Stavebnú činnosť pána J. namietala, upozornila ho, že stavia na jej pozemku, on to však nerešpektoval a stavba pokračovala ďalej. Viackrát v tomto smere podávala aj podania na obecný úrad, resp. Stavebný úrad v Ž., ktorý sa tým zaoberal a výsledkom jeho činnosti bolo rozhodnutie zo dňa 26. 10. 2015 o nariadení odstránenia stavby, ktorá nebola vyhotovená v súlade s dokumentáciou. Odvolací orgán však rozhodnutím zo dňa 16. 2. 2016 zrušil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie, viac- menej kvôli formálnym chybám. Zdôraznila, že s prihliadnutím na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou spisového materiálu na čl. 130 - 131 (predovšetkým foto č. 4 a č. 5), je možné veľmi dobre vidieť vytýčenú hranicu medzi jej pozemkom a pozemkom pána J.. V minulosti si opakovane dávala vytyčovať hranice, avšak pán J. tento stav nerešpektoval. Z fotodokumentácie je zreteľne vidieť priebeh hranice pozemkov, pričom murovaná nadstavba plotu, ktorá mala byť postriekaná farbou, sa nachádza na jej pozemku, na betónovom základe, ktorý stavala ešte s rodičmi, ktorý pán J. odstránil. Takto označené hranice, ako sú zakreslené vo fotodokumentácii boli vyznačené aj v roku 2013, aj v roku 2014. Aj pán J. si nechával hranice pozemkov vymerať geodetmi, keď pri vymeriavaní boli obaja prítomní a keď ona zistený stav rešpektuje, avšak pán J. nie. V priebehu vykonávania jednotlivých dôkazov na tieto reagovala. V súvislosti s výpoveďou svedka I. J. - splnomocnenca poškodeného nesúhlasila s jeho tvrdeniami, že došlo k postriekaniu farbou aj časti múrika, ktorý sa nachádza na pozemku poškodeného, pretože na fotodokumentácii je možné jednoznačne vidieť tyč, ktorá označuje hranice pozemkov, pričom časť múrika postriekaného farbou zodpovedá práve takto určenej hranici. Doplnila, že v súvislosti so vzniknutou situáciou bola ústretová a mala záujem s poškodeným uzatvoriť zámennú zmluvu, k uzavretiu ktorej však napokon nedošlo, a to z dôvodu že ona mala prísť o 21 m2 a zo strany poškodeného by to bolo 11 m2, pričom poškodený nesúhlasil s doplatením ceny s odôvodnením, že by mu tým vznikli ďalšie výdavky.
Svedok I. J. - splnomocnenec poškodeného P. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je otcom vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu, súpisné číslo XXX v obci Ž., ktorý uvedenú nehnuteľnosť a súvisiace pozemky nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 10. 2011 od predchádzajúceho vlastníka O. U. - občana Veľkej Británie. Dňa 10. 7. 2013 časť oporného múrika, ktorý patrí jeho synovi, bol postriekaný červenou farbou zo strany susedy - obžalovanej. Samotný múrik bol postavený ešte v roku 2007 z dôvodu zabezpečenia časti hospodárskej budovy vo vlastníctve obžalovanej po asanácii hospodárskej budovy vo vlastníctve O. U. na základe posudku znalca. Keďže vec bolo potrebné riešiť pomerne rýchlo, výstavba nebola realizovaná na základe stavebného povolenia, aj keď hneď na to ešte v roku 2007 bol stavebný úrad požiadaný o vydanie takéhoto povolenia. Povolenie však napokon na základe obštrukcií a výhrad zo strany obžalovanej bolo vydané až v roku 2009. V roku 2010, resp. 2011 nastali problémy, keď obžalovaná nerešpektovala vzniknutý stav v súvislosti s realizáciou múrika, a preto sa rozhodli, že dajú zamerať kompletne hranice medzi ich pozemkom a pozemkom obžalovanej. Výsledkom zamerania bolo zistenie, že medzi hranicami pozemkov tak, ako sú evidované v katastri nehnuteľností v nadväznosti na reálny stav, sú určité posuny, o ktorých tak obžalovaná, ani oni nevedeli. Tie posuny sa týka zhruba 9 -11 m2. Obžalovanej navrhli situáciu riešiť zámennou zmluvou (podobne ako v minulosti v inom prípade to s obžalovanou riešil pôvodný vlastník), avšak obžalovaná s tým nesúhlasila. Takouto zámennou zmluvou by sa vyriešila situácia ohľadom sporného múrika, vo vzťahu ku ktorému bolo zistené, že tento určitou časťou presahuje do pozemku obžalovanej, pričom má ísť práve o časť múrika, ktorá bola postriekaná farbou zo strany obžalovanej. V ďalšej časti výpovede svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 130 - 131, najmä foto č. 4 a 5, uviedol, že vyznačená hranica pozemkov tak, ako je uvedená vo fotodokumentácii, zodpovedá zameraniu geodetom, a teda že predmetný múrik zasahuje svojou časťou do pozemku obžalovanej, čo však v čase jeho výstavby nevedeli. Na druhej strane však časť múrika postriekaného farbou sa nachádza na pozemku, ktorý je už v ich vlastníctve, a to po dĺžke asi 40 cm. Uviedol, že pri výstavbe samotného múrika nebol, ale vie, že bol najprv postavený betónový základ, na ktorom bol postavený múrik. Na fotografii je možné vidieť, že pod tým betónovým základom sa nachádza aj určitá betónová platňa z predchádzajúceho obdobia, ktorá nebola výsledkom ich stavebnej činnosti. Či samotná stavba múrika bola vyhotovená v súlade s dokumentáciou, to on nevie posúdiť, pretože pri stavbe nebol, stavebníkom bol v tom čase p. U., ktorý bol však zastúpený jeho manželkou. Vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že svoj majetok majú chránený kamerovým systémom, pričom po vzhliadnutí záznamu z kamery zo dňa 20. 5. 2014 zistil, že obžalovaná opätovne postriekala predmetný múrik, tento krát sivým sprejom, z čoho vyhotovil aj fotografie. Upresnil, že kamerový systém bol inštalovaný z dôvodu ochrany majetku jeho syna, keďže už v minulosti dochádzalo k poškodeniu tohto majetku. Kamerový systém bol inštalovaný firmou, ktorá ho označila. Označenie kamerového systému sa nachádza pred vstupom na elektrickej rozvodnej skrini a je viditeľné aj na dome. Po ostatných stranách kamerový systém označený nie je. Obžalovanú, ani jej rodinu nesleduje, pričom nastavenie uhla záberu mal na starosti technik, ktorý kameru inštaloval. Nevie však posúdiť, ako z technického hľadiska je možné nastaviť zorný uhol kamery presne na hranicu pozemku. Doplnil, že v súvislosti s konaním obžalovanej si uplatňuje nárok na náhradu škody tak, ako je táto vyčíslená v obžalobe.
Svedok I. C. - manžel obžalovanej, využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä žiadosť o vydanie stavebného povolenia, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, protokolmi o vytýčení hraníc pozemkov a fotodokumentáciou k vytýčeniu hraníc pozemkov, podnetu na začatie konania o odstránenie stavby a rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby a rozhodnutia odvolacieho orgánu, odborného vyjadrenia k škode, registra trestov a charakteristík obžalovanej, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal a bol spáchaný E. C.. Uvedené zistenia však je možné aplikovať len vo vzťahu k časti konania, ktoré je kladené obžalovanej za vinu a ktoré súvisí s jej konaním zo dňa 10. 7. 2013. Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že uvedeného dňa postriekala červenou nezmývateľnou farbou časť kamenného múra nachádzajúceho sa medzi rodinnými domami súpisné číslo XXX S. XXX v obci Ž. o rozlohe tak, ako to uvádza obžaloba. Vo vzťahu k svojmu konaniu poukázala na skutočnosť, že z jej strany nemalo sa jednať o činnosť, ktorou mala záujem poškodiť cudziu vec, v danom prípade časť múrika,
pretože takúto aktivitu vykonávala iba vo vzťahu k tej časti veci, ktorá sa nachádza na jej pozemku, pričom predmetná časť múrika predstavuje nelegálnu stavbu na mieste, kde sa nachádzal múrik, ktorý ona spolu so svojimi rodičmi postavila a ktorý poškodený odstránil bez príslušných povolení a bez jej súhlasu. Z vykonaných dôkazov, tak z výsluchu obžalovanej, ako aj splnomocnenca poškodeného na hlavnom pojednávaní, ale aj listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené v rámci dokazovania, je nepochybne zrejmé, že poškodená časť veci spojená s konaním, ktoré je kladené za vinu obžalovanej, je predmetom viac rokov trvajúcich sporov medzi obžalovanou a poškodeným. Z vykonaných dôkazov takisto nepochybne vyplýva, že v rámci takto existujúcich sporov obžalovaná opakovane viacerými svojimi postupmi a aktivitami smerujúcimi vo vzťahu k orgánom verejnej správy sa domáhala a domáha nápravy súvisiacej s ochranou jej vlastníckych práv v spojení s realizáciou výstavby predmetného múrika spôsobom, ktorým tento v časti zasahuje bez zákonného dôvodu do jej pozemku. Uvedené tvrdenie vo svojej výpovedi napokon potvrdzuje aj splnomocnenec poškodeného, keď tento potvrdil tvrdenie obžalovanej, že časť múrika naozaj zasahuje do pozemku vo vlastníctve obžalovanej, o čom však v čase jeho výstavby vedomosť nemala. Rovnako aj zabezpečené listinné materiály, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, svedčia o tom, že samotný základ konania obžalovanej má nepochybne súvis s viacročnými spormi ohľadom rešpektovania právnej hranice pozemkov obžalovanej a poškodeného a výsledkom reálnej aktivity na strane poškodeného zasahujúcej do vlastníckych práv obžalovanej.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, poukazujúc pri tom na vyššie ustálené skutkové zistenia potom súd mal za to, že súkromno-právny základ sporu medzi obžalovanou a poškodeným, ktorý vyústil do konania obžalovanej, ktoré je jej kladené za vinu, je potrebné zohľadniť predovšetkým v nadväznosti na princíp ultima ratio, a to vo sfére materiálnej protiprávnosti trestného činu - prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba z hľadiska jeho závažnosti v nadväznosti na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého pri trestných činoch klasifikovaných ako prečin ostal v hmotnoprávnej úprave zachovaný tzv. materiálny korektív, pri ktorom sa vyžaduje nielen naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, ale aj naplnenie určitej závažnosti spáchaného prečinu. Jedným zo základných východísk princípu ultima ratio je, že trestné právo v žiadnom prípade by nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo suplovať alebo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov, či hodnôt, v danom prípade spojených s ochranou vlastníckeho práva, keď ochrana majetku je typickou doménou občianskeho práva. Je potrebné poukázať na to, že dotknutá pomaľovaná časť stavby bola postavená bez stavebného povolenia a nevzťahuje sa ani na ňu dodatočné stavebné povolenie. Zároveň stavba bola postavená na pozemku, ktorý je vo vlastníctve obžalovanej a na mieste, kde sa nachádzal pôvodný múrik, ktorý bol vybudovaný obžalovanou, resp. jej predchodcami a ktorý bol odstránený bez jej súhlasu. Za danej situácie mal súd za to, že takáto stavba zasahujúca do vlastníckych práv iného subjektu nemôže požívať trestnoprávnu ochranu a nemožno v danej trestnej veci ani mať za to, že takáto stavba jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb spĺňa zákonom požadovanú definíciu cudzej veci, keďže práve pomaľovaná časť stavby mala byť postavená nezákonne a na úkor vlastníckych práv obžalovanej, aj keď táto časť stavby je vlastne súčasťou celej veci, ktorá je vo vlastníctve poškodeného. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade zároveň existujú aj pochybnosti o subjektívnej stránke konania obžalovanej, teda v úmysle, keďže obžalovaná, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nemala záujem úmyselne poškodiť cudziu vec jej pomaľovaním, resp. postriekaním - celý múrik poškodeného, ale svoje konanie zamerala iba na tú časť veci, ktorá podľa jej názoru predstavuje časť nezákonnej stavby zasahujúcej do jej vlastníckych práv. Za takejto situácie s prihliadnutím na vyššie uvádzaný princíp ultima ratio mal súd za to, že konaním obžalovanej nebol naplnený požadovaný materiálny korektív prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, a teda skutok nie je trestným činom. Rovnako tak ako na to súd už vyššie poukázal, princíp ultima ratio v danom prípade pôsobí aj čo vo vzťahu k subjektívnej stránke konania obžalovanej, keď táto mala konať v presvedčení, že koná v súlade s právom, pričom z jej konania je nepochybné, že táto nemala svojím konaním úmysel poškodiť poškodenému tú časť stavby, vo vzťahu ktorej jeho právo je nepochybné.
Vo vzťahu k časti konania obžalovanej, ktoré súvisí s dňom 20. 5. 2014 je potrebné poukázať na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaná aj uvedeného dňa sa dopustila obdobného protiprávneho konania vo vzťahu k tej istej časti stavby tak, ako to uvádza obžaloba, keďže žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný zákonným spôsobom v tomto smere produkovaný nebol, pričom za takýto dôkaz nie je možné považovať kamerové záznamy, ktoré zasahujú do súkromia iného jednotlivca, na vyhotovenie ktorých tento súhlas nedal.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd mal za to, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a ktorý súvisí s dátumom zo dňa 10. 7. 2013, sa stal tak, ako to uvádza skutková veta obžaloby, mal za to, že uvedený skutok spáchala obžalovaná, avšak uvedený skutok nie je trestným činom, a preto súd túto v súlade s ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Obligatórne potom súd vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie, pretože aj keď súd ustálil, že poškodenému ochrana spojená s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní neprináleží, uvedená skutočnosť ešte nevylučuje zodpovednosť obžalovanej za prípadne vzniknutú škodu podľa občiansko-právnych predpisov. poškodila cudziu vec tým, že ju postriekala,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.