Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-233-2014.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Y. N., W.. XX.X.XXXX, F. W. XX, XXX XX L., zastúpenej Mgr. Petrom Labancom, Nezábudova 31, 083 01 Sabinov, o zaplatenie 212,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 199,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 18.1.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 20.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 212,07 Eur z titulu ceny za neuhradené služby spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému mu jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 registrovanou na tunajšom súde. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v zmysle ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, a žalovaný sa zaviazal platiť za ne riadne a včas poplatky uvedené v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou: faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.1.2012, znejúcou na sumu 199,- Eur (pozn. súdu: podľa predloženej faktúry „Magio Sat pokutu“), a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 17.11.2011, znejúcou na sumu 13,07 Eur. Tvrdil, že žalovaný cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na odstúpenie od zmluvy právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 1.12.2011 a potvrdenie o vrátení koncového zariadenia. Uviedla, že v odstúpení od zmluvy ju veriteľ upozornil, že prenajaté KZ v rámci zanikajúcej zmluvy je potrebné odovzdať najneskôr do konca mesiaca, v ktorom bolo doručené toto oznáme. Uviedla, že zariadenie KZ bolo odovzdané 31.12.2011, čiže podmienka na udelenie pokuty nebola naplnená, a napriek tomu žalobca pokutu vyžaduje.
Písomným podaním zo dňa 22.1.2015 sa žalobca k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že právny predchodca žalobcu doposiaľ eviduje koncové zariadenie ako neodovzdané, ale na základe žalovanou predložených listín sa rozhodol, že si zmluvnú pokutu ďalej v tomto konaní uplatňovať nebude a zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 199,- Eur s príslušenstvom späť.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávania, na ktoré sa žalobca neustanovil, svoju neúčasť však ospravedlnil a navrhol, aby súd rozhodol aj bez jeho prítomnosti, a preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a nespochybnené listiny podľa § 129 ods. 1 O.s.p.).
Zástupca žalovanej na pojednávaní tvrdil, že žalovaná uhradila žalobcovi celú dlžnú pohľadávku. Poukázal na odstúpenie od zmluvy zo dňa 1.12.2011, na základe ktorého bola žalovanej oznámená aktuálna výška pohľadávky 54,66 Eur, ktorú v celom rozsahu uhradila, a to ešte pred podaním žaloby dňa 3.1.2012, k čomu poukázal na poštový podací poukaz a mal za to, že celá pohľadávka žalobcu bola žalovanou uhradená.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k tomu následne uviedol, že faktúra vo výške 13,07 Eur je za obdobie 11/2011 a žalovaná predložila doklad o úhrade faktúr v zmysle oznámenia o odstúpení od zmluvy za mesiace 08/2011, 09/2011, 10/2011. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 7.3.2016 doplnil, že nakoľko k odstúpeniu od zmluvy o pripojení došlo až 1.12.2011, žalovanej bola vystavená faktúra aj za obdobie 1.11.2011 do 30.11.2011, a že suma vo výške 13,07 Eur nebola súčasťou sumy 54,66 Eur, ktorú žalovaná uhradila 3.1.2012. Na výzvu súdu, aby predložil faktúry preukazujúce pohľadávku 54,66 Eur za obdobie vzniku aktuálnej pohľadávky 08/2011, 09/2011 a 10/2011 uvedené v oznámení o odstúpení od zmluvy uviedol, že faktúry za obdobie 08/2011, 09/2011, 10/2011 nie sú predmetom konania a nemá k daným faktúram prístup (pozn. súdu: hoci z jeho vyjadrenia o tom, že jeho právny predchodca doposiaľ eviduje koncové zariadenie ako neodovzdané vyplýva, že je s ním v kontakte a má prístup k jeho údajom).
Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.), a od nariadenia pojednávania už nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, súd vec s poukazom na zásadu hospodárnosti v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez ďalšieho nariadenia pojednávania.
Žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 199,- Eur s príslušenstvom späť, a preto súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti zastavil.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, predloženej zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ, faktúr právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, oznámenia o odstúpení od zmluvy a kópie podacieho lístka o poštovom poukaze na účet spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že žalovaná uzavrela dňa 10.11.2010 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ Magio Sat, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytoval služby podľa zvoleného programu služieb a žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť mu za to cenu. Listom označeným ako oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 1.12.2011 právny predchodca žalobcu od tejto zmluvy odstúpil. V tomto oznámení bolo okrem iného uvedené: výška aktuálnej pohľadávky: 54,66 Eur, obdobie vzniku aktuálnej pohľadávky: 08/2011, 09/2011, 10/2011. To, či sa tým rozumie pohľadávka za poskytovanie služieb v uvedených mesiacoch, alebo pohľadávka už vzniknutá (splatná) v týchto mesiacoch za služby poskytnuté dodatočne v mesiacoch 09/2011-11/2011 (keďže podľa zmluvy o poskytovaní služby, resp. cenového výmeru, časť B, bola cena splatná vopred), nie je zrejmé. Z tvrdení žalobcu a predložených príloh je však zrejmé, že predmetom tohto konania je úhrada faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola v čase tohto oznámenia zo dňa 1.12.2011 (o odstúpení od zmluvy) už splatná (17.11.2011), ako dátum dodania služby je na nej 31.10.2011, jej vyúčtovanie tvorí prehľad poplatkov 01.10.2011-31.10.2011, vyúčtovaná suma na úhradu je 13,07 Eur, a najmä v jej závere je uvedená ako „nedoplatky za predchádzajúce obdobia (uhraďte variabilným symbolom 1202940401)“ suma 41,59 Eur. Ďalšia žalobcom predložená faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorej úhradu si žalobca napokon v tomto konaní neuplatňuje, bola splatná až 17.1.2012. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že dlh žalovanej v čase splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorej úhrada je predmetom tohto konania, za vyúčtované a v tom čase ešte neuhradené služby, bol nanajvýš vo výške 54,66 Eur (13,07 Eur + 41,59 Eur nedoplatok za predchádzajúce obdobia). Ďalší dlh za služby, ak by jej aj vznikol, tak mohol byť splatný až po splatnosti tejto faktúry (teda táto pohľadávka bola skôr splatná). Podľa kópie podacieho lístka poštového poukazu zo dňa 3.1.2012 pritom žalovaná následne poukázala na účet právneho predchodcu žalobcu práve sumu vo výške 54,66 Eur. Ďalšie faktúry a neskoršie vyúčtovanie iných služieb v konaní predložené neboli.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZoEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka pritom treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda povinnosťou, a obvykle ani primeranou možnosťou účastníka preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). Napríklad od žalovaného nemožno požadovať, aby preukazoval, že úhrada, ktorú preukázateľne urobil, nebola a ani nemala byť započítaná na úhradu nejakej inej presne nešpecifikovanej pohľadávky, a teda že neuhrádzal iný konkrétny a skôr splatný dlh. V takomto alebo podobnom prípade je na žalobcovi, aby tvrdil a preukázal, že poskytnuté peniaze (z hľadiska zápočtu, ktorý dlžník de facto tvrdí) nemohli a nemali slúžiť, alebo nepostačovali na úhradu dlhu, ktorého sa domáha. V danom prípade tomu tak však nebolo. Súd mal za preukázané, že po vyúčtovaní služieb faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorej úhrada je predmetom tohto konania, zaplatila žalovaná v prospech právneho predchodcu žalobcu sumu 54,66 Eur, čo žalobca nijako nespochybnil a tvrdil len, že táto suma mala byť započítaná na úhradu iných skôr splatných služieb. Keďže však žalobca tieto služby ďalej nijako konkrétne nešpecifikoval a ani nepreukázal, a dokonca aj podľa faktúry (ktorej úhrady sa domáha) nedoplatky za predchádzajúce obdobia spolu so sumou v nej vyúčtovanou boli v tom čase spolu (iba) vo výške 54,66 Eur, ktorú žalovaná následne uhradila, a iná suma podľa žalobcom vymedzených skutočnosti predmetom konania nebola, posúdil súd žalobný návrh vo zvyšku (po čiastočnom späťvzatí) vzhľadom na úhradu žalovanej ako nedôvodný a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaná si ich náhradu neuplatnila a žiadne preukázané trovy konania jej ani nevznikli, a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.