Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-113-2022.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/113/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hlavná 49/21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 048 595, právne zastúpeného: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, so sídlom H. XXX, XXX XX I., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Ul. Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov žalovaného Číslo 9500450/5/1398073/2012 zo dňa 29.06.2012, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.07.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia výkazu nedoplatkov Daňového úradu Žilina Číslo 9500450/5/1398073/2012 zo dňa 29.06.2012 (ďalej len „napadnutý výkaz nedoplatkov“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z. z.“), ktoré začal prevádzkovať od 01.01.2012. Za každý výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31.08.2011 a správne konanie sa začalo resp. bolo ukončené v tomto termíne, vykonal odvod do štátneho rozpočtu, osobitne za každý výherný prístroj, vo výške 750 Eur a za výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31.08.2011, vykonal odvod za každý výherný prístroj vo výške 950 Eur, reagujúc tak na novely zákona č. 171/2005 Z. z. zavedené zákonom č. 227/2011 Z. z. a č. 228/2011 Z.z. Poukázal na to, že daňové úrady zaujali k uvedeným novelizáciám iný výklad. Žalobca napadnutý výkaz nedoplatkov považoval za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, pretože sa z neho nedá zistiť, k akým daňovým nedoplatkom sa vzťahuje.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2013 o. i. uviedol, že je toho názoru, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na podanie žaloby v zmysle § 247 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 250b ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorých pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) a žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Predmetom podanej žaloby je výkaz nedoplatkov, ktorý nie je rozhodnutím, ktoré by bolo priznávalo právo alebo ukladalo povinnosti žalobcovi. Výkaz nedoplatkov predstavuje exekučný titul, voči výkazu nedoplatkov nie je možné uplatniť riadny opravný prostriedok, o zostavení výkazu nedoplatkov sa dlžník neupovedomuje a ani sa mu nezasiela.
3. Krajský súd v Žiline pri aplikácii § 244 ods.3 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. uznesením č. k. 21S/94/2013 - 19 zo dňa 25.09.2013 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Žiline mal za to, že zo žaloby zo dňa 23.07.2013 vyplýva, že výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by zakladalo práva a povinnosti žalobcu, ako právnickej osoby, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy V. časti O.s.p. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/94/2013 - 19 21S/94/2013 zo dňa 25.09.2013 podal žalobca odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) uznesením sp. zn. 8Sžf/123/2013 zo dňa 20.11.2014 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/94/2013
- 19 zo dňa 25. septembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že spôsob odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je ústavne a zákonne konformný, nakoľko krajský súd v odôvodnení opomenul uviesť dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že výkaz nedoplatkov je rozhodnutím vylúčeným zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/94/2013-31 zo dňa 04.03.2015 opätovne konanie zastavil a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v uvedenom uznesení dôvodil tým, že výkaz nedoplatkov v predmetnej veci nezakladá práva a povinnosti žalobcovi, je len administratívnym dokumentom - súhrnom odvodov, ktoré prevádzkovateľ výherných hracích prístrojov mal odviesť s poukazom na povinnosť stanovenú priamo zákonom a rekapitulovanú v rozhodnutí o udelení licencie. Povinnosť stanovená zákonom uhradiť odvod je jasná a presná, nie je potrebné vykonať zložité počítanie, ktoré by odôvodňovalo vydanie samotného rozhodnutia v daňovom vyrubovacom konaní. Výkaz nedoplatkov teda nestanovuje novú povinnosť, a teda nie je spôsobilý spôsobiť žalobcovi ujmu na právach, čiže nie sú splnené predpoklady na to, aby bol považovaný za spôsobilý predmet súdneho prieskumu podľa II. hlavy V. časti O.s.p.. Žalovaný proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/94/2013-31 zo dňa 04.03.2015 podal odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR uznesením sp. zn. 8Sžf/37/2015 zo dňa 23.02.2017 tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/94/2013-31 zo dňa 04.03.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O správnej žalobe podanej proti výkazu nedoplatkov Číslo 9500450/5/1398073/2012 zo dňa 29.06.2012 tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 21S/94/2013 zo dňa 07.06.2017 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca a žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby v tomto prípade bola skutočnosť, že odvod do štátneho rozpočtu podľa § 37 ods. 1 písm. j) zák. č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách je prevádzkovateľ povinný uhrádzať v lehotách stanovených v § 37 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z.z. V napádanom rozhodnutí resp. výkaze nie je uvedená výška odvodu, ale iba poukaz na § 37 ods. 1 písm. j) zákona č. 171//2005 Z. z. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/94/2013 zo dňa 07.06.2017 podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/61/2017 zo dňa 14.04.2022 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/94/2013 zo dňa 07.06.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd sa zaoberal najmä otázkou, či napadnutý výkaz nedoplatkov predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu, a teda či správny súd má právomoc ho meritórne preskúmavať, a to vo svetle záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 18/2018-40 zo dňa 08.09.2021 ohľadne právnych účinkov výkazu daňových nedoplatkov. Kasačný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého výkaz nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie ukladajúce daňovému subjektu novú daňovú povinnosť. Výkaz nedoplatkov má len deklaratórny charakter reflektujúci údaje správcu dane z evidencie daní, nemá konštitutívny charakter a nespôsobuje vznik novej daňovej povinnosti a ani nemá vplyv na splatnosť dane. Je len administratívnym evidenčným úkonom správcu dane, pričom v uvedenom prípade daňová povinnosť žalobcu vznikla priamo na základe zákona o hazardných hrách, ktorý ustanovoval výšku odvodu i jeho splatnosť. Možno preto konštatovať, že napadnutý výkaz nedoplatkov nepredstavuje rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, pretože nemá za následok ujmu na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, tzn. nedochádza ním k vzniku, zmene alebo zániku práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Tvrdenie žalobcu, že výkazom nedoplatkov došlo k porušeniu jeho práv, preto nezodpovedá skutočnosti. K ujme na jeho právach by mohlo dôjsť až v následnom exekučnom konaní, pričom Najvyšší správny súd SR poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého v prípade formálnych vád výkazu nedoplatkov má daňový subjekt možnosť podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve či návrh na zastavenie daňového exekučného konania. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca sa v daňovom exekučnom konaní aj bránil dostupnými právnymi prostriedkami spadajúcimi mimo rámca správneho súdneho konania, ktorého predmetom je samotný
napadnutý výkaz nedoplatkov. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj predchádzajúceho konania a rešpektujúc závery Ústavného súdu SR konštatoval, že napadnutý výkaz nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 SSP písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právny m názorom kasačného súdu.
5. Predtým, ako správny súd pristúpi k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia (opatrenia), je povinný z úradnej moci v zmysle § 97 SSP skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Medzi takéto podmienky (okrem iného) patrí skúmanie, či napadnuté rozhodnutie (opatrenie) je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania.
6. Správny súdny poriadok v ustanovení § 7 vymenúva veci, ktoré sú z prieskumu zákonnosti správnych súdov vylúčené (tzv. negatívna enumerácia). Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti sú predovšetkým procesného charakteru; ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach účastníkov konania alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
7. Čo sa týka vyňatia správnych aktov zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. b) SSP, pod rozhodnutím (opatrením), ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, je potrebné rozumieť také rozhodnutie (opatrenie), ktoré sa síce môže sa týkať výkonu pôsobnosti orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy, avšak absentuje u neho priamy dotyk na subjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby. Podstata vyňatia správnych aktov uvedených v § 7 písm. b) SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti je teda založená na tom, že tieto sa neprejavujú v právnej sfére fyzickej alebo právnickej osoby.
8. Podľa názoru správneho súdu, vychádzajúc jednak zo záverov vyššie cit. nálezu Ústavného súdu SR ako aj rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým právnym názorom je správny súd podľa § 469 SSP viazaný, napadnutý výkaz nedoplatkov nemožno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže ide len o deklaratórny správny akt žalovaného, ktorým nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto ním žalobca zjavne nemohol byť ukrátený/dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá ust. § 3 písm. c) SSP.
9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
10. Pre úplnosť je nutné uviesť, že samotná žaloba bola podaná ešte dňa 23.07.2013, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ak by právna úprava Občianskeho súdneho poriadku garantovala žalobcovi právo na súdny prieskum napadnutého výkazu nedoplatkov (hypoteticky na rozdiel od SSP), správny súd by pri prieskume napadnutého výkazu prihliadol na úpravu Občianskeho súdneho poriadku v záujme zachovať právne účinky podanej správnej žaloby tak, aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odopretia spravodlivosti). Občiansky súdny poriadok vymedzoval právomoc súdu v správnom súdnictve v ustanoveniach § 244 a § 247 ods. 1 až 3. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2016 zo dňa 16. decembra 2021 (týkajúceho sa totožného žalobcu v obdobnej veci) podľa ktorých: „Predmetom konania bol návrh na preskúmanie správneho aktu, ktorý nespĺňal kritériá pre uznanie za rozhodnutie alebo postup správneho orgánu podliehajúci súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku“, s ktorými závermi sa správny súd stotožňuje. Správny súd teda záverom konštatuje, že ani pri aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku by nebola daná právomoc správneho súdu preskúmavať napadnutý výkaz nedoplatkov.
11. Žalobca sa podanou žalobou teda domáhal preskúmania zákonnosti takého správneho aktu, ktorý vzhľadom na jeho povahu je vylúčený zo súdneho prieskumu zákonnosti podľa ust. § 7 písm. b) SSP. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP.
12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.