Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/156/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: B. E., Š. S.: Q. U., H..: XX.XX.XXXX, C. F. S., M. XX, C. XX, XXX XXX Z., Ruská federácia, právne zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., zast. JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát a konateľ so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2019/039088-004 zo dňa 02.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Dňa 18.06.2018 účastník konania, t.j. žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania.

2. V zmysle dňa 29.06.2018 správny orgán pod Č. p.: PPZ-HCP- BA6-5088-005/2018-PPC prerušil konanie z dôvodu, že doklad v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý žalobca predložil pri podávaní žiadosti nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Na odstránenie nedostatkov určil správny orgán účastníkovi konania lehotu 30 dní.

3. Dňa 12.07.2018 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa za prítomnosti tlmočníka z jazyka ruského do jazyka slovenského.

4. Dňa 28.09.2018 správny orgán vyzval účastníka konania v zmysle , aby sa v lehote 5 dní odo dňa doručenia oznámenia vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia, nakoľko správny orgán po preskúmaní doložených dokladov a posúdením širších súvislostí, ktoré účastník konania uviedol v zápisnici o podaní vyjadrenia k svojej podnikateľskej činnosti, zastal názor,

že žiadosť účastníka konania v zmysle ustanovenia z dôvodu podľa smeruje k zamietnutiu.

5. Dňa 04.10.2018 správny orgán rozhodnutím podľa konanie zastavil, nakoľko účastník konania nedoložil doklad zo zahraničnej banky v stanovenej lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania. Rozhodnutie o zastavení konania prevzal účastník konania dňa 09.11.2018.

6. Dňa 31.10.2018 účastník na správny orgán doručil vyjadrenie, v ktorom požiadal o prehodnotenie názoru a vydanie rozhodnutia s vyhovením žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na základe jeho vyjadrenia a predloženého dokladu, ktorým bol diplom o ukončení magisterského štúdia zo dňa 19.06.2018.

7. Dňa 28.11.2018 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania (na poštovú preprave podané dňa 23.11.2018), v ktorom žiadal, aby správny orgán podľa § 57 ods. 1 zákona o správnom konaní sám o odvolaní rozhodol a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a v konaní pokračoval. Súčasťou odvolania bolo splnomocnenie účastníka konania pre advokátsku kanceláriu Felšöci & Partners s.r.o. a výpis z osobného účtu účastníka konania

8. Dňa 04.12.2018, 08.12.2018 a 14.12.2018 doložil účastník konania výpisy zo zahraničnej banky za obdobie od 20.08.2018 do 28.11.2018.

9. Po predložení požadovaných dokladov účastník konania splnil všetky formálne náležitosti potrebné pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a preto z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania vydal správny orgán dňa 14.12.2018 pod č. p.: PPZ- HCP-BA6-5088-18/2018-PPC rozhodnutie o autoremedúre, v ktorom podľa odvolaniu účastníka konania vyhovel a rozhodnutie o zastavení konania č.p.: PPZ-HCP- BA6-5088-011/2018-PPC-FED zo dňa 04.10.2018 zrušil v plnom rozsahu.

10. Dňa 18.04.2019 správny orgán vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-4718-021/2019-PPC, ktorým účastníkovi konania zamietol žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa s poukazom na ustanovenie (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti prevzal splnomocnený zástupca účastníka konania dňa 02.05.2019 a právoplatnosť nadobudlo dňa 17.05.2019.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podal žalobca odvolanie, doručené správnemu orgánu dňa 22.05.2019 a na poštovú prepravu podané dňa 20.05.2019.

12. Žalovaný listom č. PPZ-HCP-BA2-2019/039088-004 zo dňa 02.07.2019 označeným: „Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania - zaslanie“ oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie je podľa prípustné, avšak nebola dodržaná lehota na jeho podanie podľa a je teda oneskorené. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti prevzal splnomocnený zástupca účastníka konania dňa 02.05.2019 a dňom 03.05.2019 začala plynúť 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania ustanovená podľa Uplynutím tejto lehoty sa dňa 17.05.2019 stalo rozhodnutie právoplatným. Odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bolo na poštovú prepravu podané dňa 20.05.2019 a na správny orgán doručené dňa 22.05.2019 a odvolanie bolo teda podané oneskorene. V liste žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal oneskorené odvolanie podľa , či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Súčasne odvolací správny orgán žalobcovi oznámil, že nezistil dôvody na obnovu konania podľa ods. l , ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vychádzal z listinných dôkazov tvoriacich administratívny spis účastníka konania, ktorý bol predložený Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Súčasne mu oznámil, že odvolaciemu orgánu nie sú známe žiadne dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku.

II.

Žaloba

13. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2019 domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/039088-004 zo dňa 02.07.2019 označeným: „Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania - zaslanie“, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané oneskorene a že po jeho preskúmaní neboli zistené dôvody na obnovu konania a ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

14. Uviedol, že postup žalovaného pri preskúmaní jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu považuje za nezákonný, nakoľko žalovaný nedodržal zákonné podmienky § 60 správneho poriadku, podľa ktorého bol povinný preskúmať i oneskorené odvolanie. Z oznámenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa odvolaním vecne, obsahovo, skutkovo a ani argumentačne nezaoberal, len stroho skonštatoval nesplnenie dôvodov na použitie mimoriadnych opravných prostriedkov bez akéhokoľvek odôvodnenia. Aj keď uvedené oznámenie nie je rozhodnutím, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko ním dochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka správneho konania. Právo poznať dôvody zásahu do postavenia účastníka konania patrí k jeho základným právam, nestačí len konštatovanie o nenaplnení dôvodov mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože to nie je účelom zákonnej úpravy, dôsledkom čoho je nepreskúmateľnosť a zmätočnosť tohto aktu žalovaného. Účelom je posúdenie skutkového stavu, zhodnotenie dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s dôrazom na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a do čoho spadá aj riadne posúdenie obrany alebo argumentácie žalobcu. Odôvodnenie aktu žalovaného by tak malo byť v 1. rade existujúce a aj presvedčivé. V danom prípade žalovaný vecne argumentáciu žalobcu z jeho odôvodnenia ani len nespomenul. Podľa žalobcu takýmto postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé správne konanie a na účinný prostriedok nápravy ako mu garantuje čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. V ďalšom bode žaloby žalobca opätovne poukázal na vecné dôvody svojho nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím a jeho nesúhlasu s nedostatočne zisteným a svojvoľne vyhodnoteným skutkovým stavom.

16. V závere žaloby žalobca poukázal, že mal za to, že prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené dňa 03.05.2019, kedy sa mu fyzicky dostalo do jeho dispozície a nevie si vysvetliť, ako je možné, že na potvrdení o doručení je dátum 02.05.2019, keďže údaje na tomto potvrdení nevypisoval žiaden z dvoch konateľov advokátskej kancelárie, ktorá ho zastupovala. Advokátska kancelária sídli v administratívnej budove na Bajkalskej č. 31 v Bratislave a je možné, že napádané prvostupňové rozhodnutie prevzala neznáma osoba, aj keď to nevie preukázať. Aj z tohto dôvodu žalobca považoval za posledný deň lehoty na podanie odvolania deň 20.05.2019. Uvedené vyplýva zrejme aj z toho, že dňa 03.05.2019 bol žalobcovi doručený list prvostupňového orgánu zo dňa 26.04.2019 s označením „oprava formálnej chyby rozhodnutia“, ktorým bol opravený dátum vydania prvostupňového rozhodnutia z „18.04.2018“ na „18.04.2019“, preto zastáva názor, že až v spojení s touto opravou prvostupňového rozhodnutia mu začala plynúť lehota na odvolanie proti nemu, čím je odvolanie podané dňa 20.05.2019, podané včas.

17. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil list žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2019/039088-004 zo dňa 02.07.2019 označeným: „Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania - zaslanie“ spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.09.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v žalobou napadnutom oznámení zo dňa

02.07.2019 a dodal, že prvostupňové rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 02.05.2019, lehota na podanie odvolania uplynula dňa 17.05.2019 a odvolanie bolo žalobcom podané na poštovú prepravu dňa 20.05.2019, z ktorého dôvodu žalobcovi zaslal list, v ktorom je uvedené, že odvolanie podľa bolo podané oneskorene. Žalovaný súčasne preskúmal oneskorené odvolanie podľa a naďalej trvá na svojom rozhodnutí, že nezistil dôvody na obnovu konania podľa § , ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa .

19. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán priznal žalobcovi všetky procesné práva, poskytol mu všetky poučenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. K odôvodneniu správneho orgánu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme uviedol, že prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky by mal byť udelený, resp. obnovený len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán riadne odôvodnil skutočnosť, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa s poukazom na .

20. Zastáva názor, že zamietnutím žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je právom absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území Slovenskej republiky. Žalovaný musí konštatovať, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom žalobcu na uplatňovanie práva na podnikanie.

21. Podľa žalovaného pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky postupoval správny orgán v súlade so a . Správny orgán riadne zdôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo korešponduje aj s obsahom administratívneho spisu.

22. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca sa v rámci udeleného prechodného pobytu na účel podnikania zdržiaval na území Slovenskej republiky vyslovene sporadicky, a to najmä vo vzťahu skúmaného obdobia (od 20.12.2016 po deň podania žiadosti, t. j. 18.06.2018). Žalobca sa preukázateľne zdržiaval na území Slovenskej republiky len 30 dní, čo je vo výraznom nepomere k obdobiu udeleného pobytu - 18 mesiacov. Tieto skutočnosti má správny orgán preukázané z informačného systému Policajného zboru, cestovného dokladu žalobcu č. 724622091 a samotných tvrdení žalobcu uvedených počas vypočutia zo dňa 12.07.2018.

23. Vo vyjadrení doručenom na správny orgán dňa 31.10.2018 žalobca sám uvádza, cit: „Na Slovensko účastník konania síce prichádzal sporadicky, cca 2x ročne, ..., čas strávený na Slovensku bol jednak ovplyvnený dokončením jeho štúdia v Moskve, ale najmä tým, že jeho prínos v spoločnosti nevyhnutne nevyžaduje častý pobyt na Slovensku, resp. jeho osobnú prítomnosť. Zároveň kontroluje a sleduje vystavovanie faktúr, ich firemné účtovníctvo, sleduje pohyby na účte spoločnosti, analýzu vlastných investícií. “

24. Žalovaný zároveň poukazuje na nezrovnalosti vo vyjadrení žalobcu doručenom na správny orgán dňa 31.10.2018 a vo výpovediach žalobcu uvedených počas vypočutia zo dňa 12.07.2018. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že kontroluje a sleduje vystavovanie faktúr, ich firemné účtovníctvo, sleduje pohyby na účte spoločnosti, analýzu vlastných investícií, pričom počas vypočutia nevedel uviesť, či má spoločnosť firemný účet a v ktorej banke, nevedel uviesť kto vystavuje faktúry, dokonca uviedol, cit.: „Nevenujem sa finančným otázkam.“, na otázku kto dáva účtovníčke podklady k účtovaniu uviedol, cit.: „Ja sa toho nezúčastňujem, asi otec, ale neviem. Problémy, ktoré sa ma netýkajú neriešim.“, uviedol, že vo firme vykonáva ekonomickú analýzu a vypracováva podnikateľské plány.

25. Na základe uvedených zistení správny orgán nemal pochybnosť, či obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania žalobcovi je alebo nie je vo verejnom záujme, mal

za jednoznačne preukázané, že obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, a preto z uvedeného dôvodu ani neoslovil Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

26. K sporadickému zdržiavaniu sa žalobcu na území Slovenskej republiky a jeho tvrdeniu, že „jeho prínos v spoločnosti nevyhnutne nevyžaduje častý pobyt na Slovensku“, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia zákona podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Štátny príslušník tretej krajiny je preto v konaní o obnovení takéhoto prechodného pobytu povinný tvrdiť a dôkazmi doložiť, že aktívne a sústavne vykonáva činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku, a že táto činnosť je vykonávaná primárne na území Slovenskej republiky. Táto argumentácia, je podľa žalovaného potvrdená aj prijatím zo dňa 13.03.2018, ktorým sa mení a dopĺňa . Uvedenou novelou vzniklo nové ustanovenie , ktoré znie: „Štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte.“ Z dôvodovej správy k vyplýva, že navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Podľa žalovaného je aj z tohto nového ustanovenia zrejmý úmysel zákonodarcu upraviť podmienky prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tak, aby štátny príslušník tretej krajiny fakticky plnil účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

IV.

Právne posúdenie veci

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. v spojení s ust. .

28. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

29. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

33. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku, do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

34. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

35. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.

36. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

37. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

38. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

39. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

40. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

41. Úlohou súdu bolo v tomto prípade v prvom rade vysporiadať sa s otázkou spôsobilosti žalobou napadnutého listu žalovaného zo dňa 02.07.2019 byť predmetom súdneho prieskumu. Ide o akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým bol žalobca upovedomený o vybavení jeho oneskoreného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu postupom podľa § 60 Správneho poriadku. Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu v záujme ochrany práv účastníkov konania, ale aj iných osôb, preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, a to z hľadiska existencie dôvodov

na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov (nariadenie obnovy konania alebo preskúmanie rozhodnutia v tzv. mimoodvolacom konaní). Ak odvolací správny orgán zistí, že v konkrétnom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nevydáva o tom rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, ale neformálnym spôsobom (listom) o tom upovedomí účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Žalobca v žalobe okrem hmotnoprávnych námietok týkajúcich sa dôvodov, na ktorých stojí prvostupňové rozhodnutie namietal aj absenciu riadneho odôvodnenia žalovaného pri vyvodení záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

42. V súvislosti s oneskoreným odvolaním je potrebné konštatovať, že ide o procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie, preto nezabráni tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Napriek tomu, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku, to znamená vydať rozhodnutie o takom odvolaní, prípadný list, ktorým odvolací správny orgán upovedomí účastníka konania o vybavení jeho oneskoreného odvolania v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku, je potrebné považovať za akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že prípadným nesprávnym posúdením včasnosti odvolania by účastník konania bol ukrátený na svojom práve podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže by o jeho odvolaní nebolo vôbec rozhodnuté.

43. Súd na tomto mieste poukazuje na rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve, ktorý je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení . Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2017)

44. I keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva žalobcu je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o žalobcových právach. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného, avšak len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcu proti prvostupňového rozhodnutiu správne. Súd neskúmal hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa prvostupňového rozhodnutia a jeho posúdenia žalovaným v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku. Týmto postupom totiž žalovaný nepreskúmava prvostupňové správne rozhodnutie tak, ako v riadnom odvolacom konaní, ale toto rozhodnutie len posudzuje z hľadiska existencie dôvodov na postup v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, ktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok. Preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy.

45. Súd zistil, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 56 správneho poriadku a potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene postupom podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil spis odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59 správneho

poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas, to je v zákonnej lehote a bolo podané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v citovanom ustanovení § 59 a nasledujúce správneho poriadku. Z ustanovenia § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací orgán, teda pre žalovaného povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však ustanovenie § 60 Správneho poriadku v znení účinnom pre toto konanie, ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v prípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol odvolanie ako to namieta žalobca. Súd pre úplnosť poukazuje na znenie ustanovenia § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustného odvolania z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne po novele Správneho poriadku účinnej od 01.01.2004 však bola časť textu citovaného ustanovenia § 60 správneho poriadku - veta za bodkočiarkou: „inak odvolanie zamietne “ vypustená, to znamená že od 01.01.2004 odvolací správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný ) vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom, napríklad listom tak ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak z ustanovení citovaného správneho poriadku, ako aj z judikatúry všeobecných súdov SR. V tejto súvislosti nie je potom dôvodná ani námietka žalobcu, podľa ktorého nezákonnosť napadnutého oznámenia mala spočívať v tom, že toto oznámenie neobsahovalo odôvodnenie. Následne ani námietka žalobcu, že nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nespôsobuje preto nezákonnosť napadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol povinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť, potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje žiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéhoto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmavania oneskoreného odvolania v rozsahu ustanovenom v § 60 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že napadnuté oznámenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti.

46. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.05.2019. Svedčí o tom pripojená poštová doručenka podpísaná splnomocnencom advokátskej kancelárie, ktorá žalobcu v konaní zastupovala.

47. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe namietal, že podpis na doručenke nepatrí žiadnemu z konateľov jeho právneho zástupcu, no z administratívneho spisu súd zistil, že podpis na doručenke vykazuje znaky zhody s inými podpismi osoby, ktorá preberala listiny doručované advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala v predmetnom správnom konaní žalobcu. Naviac sám žalobca dodal, že uvedenú skutočnosť nevie preukázať a to, že doručenku podpísala iná osoba za jeho právneho zástupcu. Súd jeho obranu preto vyhodnotil ako účelovú a nespôsobilú preukázať nesprávnosť doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi dňa 02.05.2019.

48. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 20.05.2018 a doručené Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava dňa 22.05.2019. Zákonná lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu ustanovená v § 54 ods. 2 Správneho poriadku je lehotou procesnou. To znamená, že lehota je zachovaná a odvolanie je podané včas aj vtedy, ak odvolanie je síce doručené správnemu orgánu po jej márnom uplynutí, ale na poštovú prepravu bolo podane v lehote. V tomto prípade 15-dňová lehota na odvolanie začala v súlade s § 27 ods. 2 veta prvá plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené žalobcovi, t.j. od 03.05.2019 (vrátane) a uplynula dňa 17.05.2019, ktorý bol posledným dňom lehoty a uplynutím ktorého zákonná lehota na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu márne uplynula. Tento deň bol normálnym pracovným dňom (piatok), čo znamená, že na prípad žalobcu nie je možné aplikovať ani ustanovenie poslednej vety § 27 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca teda podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry oneskorene, a preto žalovaný na základe oneskoreného odvolania žalobcu nebol povinný prvostupňové rozhodnutie

platobnej agentúry podrobiť preskúmaniu v odvolacom konaní podľa § 59 Správneho poriadku, ale len v zmysle § 60 tohto zákona.

49. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že na posúdenie včasnosti odvolania žalobcu nemá žiaden vplyv ani jeho námietka týkajúca sa doručenia listu prvostupňového orgánu verejnej správy z 26.04.2019, ktorým bola žalobcovi oznámená oprava formálnej chyby prvostup-ňového rozhodnutia, a to dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia z 18.04.2018 na 18.04.2019, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie aj skutočne vydané. Týmto listom bola žalobcovi v zmysle ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku oznámená len zrejmá nesprávnosť, pisárska chyba v dátume vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorá nemá žiaden vplyv na nadobudnutie právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia dňa 17.05.2019 a ani na začiatok plynutia odvolacej lehoty voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorá začala plynúť dňa 03.05.2019. Išlo len o technickú chybu formálneho charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah rozhodnutia a táto nesprávnosť nemá vplyv na meritum veci. Pri oprave tejto chyby nedošlo k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 3 Sž-o-KS 157/2006), podľa ktorého: „Vykonanie opravy rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a to aj prípadným vyhotovením úplného znenia opraveného rozhodnutia, je bez právnych dôsledkov na právoplatnosť pôvodného rozhodnutia a jeho doručenie nemá konštitutívny význam pre právne vzťahy účastníkov konania, a nezakladá ani plynutie nových lehôt na podanie opravných prostriedkov proti opravenému rozhodnutiu.“

50. Rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému sa nemožno odvolať, prípadne podať rozklad, je právoplatné (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa § 54 ods. 2 Správneho orgánu je odvolanie potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia (doručenia) rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu nadobúda v zmysle § 52 ods. 1 Správneho poriadku právoplatnosť po márnom uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, alebo dňom doručenia rozhodnutia účastníkovi konania (v prípade rozhodnutia, proti ktorému zákon odvolanie, resp. rozklad nepripúšťa), alebo dňom oznámenia správnemu orgánu o vzdaní sa práva na odvolanie, alebo dňom, kedy bolo späťvzatie odvolania správnemu orgánu doručené. Právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu nemá vplyv na plynutie odvolacej lehoty z pohľadu posúdenia včasnosti odvolania účastníka správneho konania. Podstatné v tomto prípade je preukázateľné zmeškanie zákonnej 15-dňovej lehoty na odvolanie zo strany žalobcu.

51. Najvyšší súd v rozsudku sp.zn. z 05.05.2020 konštatoval, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. z 25.01.2018 sa vyjadril, že „Rozhodnutie správneho orgánu podľa Správneho poriadku je rozhodnutím v zmysle len z toho hľadiska, či išlo skutočne o oneskorené alebo o neprístupné odvolanie, a či bol žalobca ukrátený na svojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v správnom konaní“.

52. Správny súd sa preto nemohol zaoberať žalobcom uplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca oneskorené odvolenie. Žaloba, ktorá by smerovala iba proti takémuto rozhodnutiu by bola v zmysle neprípustná, nakoľko žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní. Takéto právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa totiž (na rozdiel od odvolacieho rozhodnutia podľa Správneho poriadku) netvorí jednotu s opatrením (oznámením) nadriadeného správneho orgánu o výsledku preskúmania oneskoreného odvolania podľa Správneho poriadku (primerane rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. -135 z 23.12.2009).

53. V danom prípade nemožno preskúmavať záver žalovaného o nenaplnení podmienok pre zahájenie obnovy konania resp. preskúmania prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania. K tomu už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. z 25.01.2018 uviedol, že „Preskúmaniu správnym súdom nepodlieha tá časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (oznámenia žalovaného), ktorým bolo odvolanie žalobcu podľa § 60 Správneho poriadku vybavené ako oneskorené alebo neprípustné, v ktorej odvolací správny orgán žalobcovi oznamuje, prečo nevidí dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani pre nariadenie obnovy konania (sp.zn. <D.:/..K..L.>). Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán

do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve. Charakter výkonu dozorového práva má aj záver správneho orgánu, že nezistil dôvody, pre zrušenie, či zmenu rozhodnutia napadnutého oneskoreným odvolaním podľa § 60 Správneho poriadku. Z preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve sú rovnako vylúčené aj tie časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré sa zaoberajú otázkou, či skutočnosti uvedené v odvolaní neodôvodňujú nariadenie obnovy konania. Aj tu totiž odvolací orgán skúma dôvody obnovy konania z úradnej moci, nejedná sa teda o rozhodnutie, ktorým by bol zamietnutý návrh účastníka správneho konania na povolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1 Správneho poriadku). Na základe vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu nie je možné v správnom súdnictve preskúmať záver žalovaného o naplnení, resp. nenaplnení podmienok pre preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania v zmysle § 60 Správneho poriadku.“

54. K uvedenému pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého: „preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Uplatňuje sa za zákonom ustanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Na rozdiel od riadnych opravných prostriedkov nie je na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania právny nárok. To súvisí predovšetkým s otázkou právnej istoty, pretože prípadná zmena alebo zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia predstavuje vždy mimoriadny zásah do existujúceho právneho stavu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26.10.2017). Z vyššie uvedeného vyplýva, že akt, ktorým nadriadený správny orgán oznamuje, že nevzhliadol dôvody pre obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda nemá povahu rozhodnutia (opatrenia), ktorým by sa zakladali, menili, zrušovali alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb, nezasahuje do sféry ich subjektívnych práv, tie zostávajú nedotknuté, a je teda vylúčený z preskúmania v správnom súdnictve, pričom je irelevantné, či je tento úkon súčasťou odôvodnenia opatrenia podľa § 60 Správneho poriadku alebo ide o samostatný prípis v prípadoch, kedy táto otázka nie je skúmaná v súvislosti s oneskoreným odvolaním (primerane rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. -135 z 23.12.2009)“.

55. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú spôsobilé preukázať nezákonnosť žalobou napadnutého aktu žalovaného. Práve naopak, súd dospel k záveru, že žalobou napadnutý akt žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/039088-004 zo dňa 02.07.2019 je v súlade so , preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.