Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-156-2015.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/156/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: L. banka U., a.s., N.: XX XXX XXX, so sídlom V. č. XX, Z., proti odporcovi: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. č. XX, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: Dana Patková, zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 68,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi na náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 68,19 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 68,19 eur od 05.03.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Návrh bol odôvodnený tým, že na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb sa zmluvné strany (navrhovateľ v tom čase pod obchodným menom J. banka U., a.s.) dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa. Nakoľko odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ dňa 27.02.2009 odstúpil od zmluvy, pričom z výpisu z účtu zo dňa 04.03.2009 vyplýva výška aktuálneho debetného zostatku 68,19 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa bol oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov, ktorá bola 20 %.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP).
Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 03.07.2007, Odstúpením od zmluvy zo dňa 27.02.2009, výpisom z účtu odporcu zo dňa 04.03.2009, Všeobecnými zmluvnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ (v tom čase pod obchodným menom J. banka U., a.s.) a odporca uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na základe ktorej zmluvy navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet. V dôsledku nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na osobnom účte navrhovateľ odo dňa 01.08.2008 do 27.02.2009 evidovaný debetný zostatok vo výške 21,24 eur, ktorý odporca nevyrovnal
v lehote stanovenej v zmluvných podmienkach. Do 04.03.2009 podľa výpisu z účtu debetný zostatok dosiahol sumu 68,19 eur. Navrhovateľ v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami listom zo dňa 27.02.2009 odstúpil od zmluvy a odporcovi oznámil, že nasledujúci pracovný deň po doručení odstúpenia bude účet odporcu zrušený a zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu. Odstúpením od zmluvy a zrušením príslušného účtu odporcu vzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie dlžnej sumy zodpovedajúcej debetnému zostatku, ktorý vznikol na účte odporcu a ktorého výška bola ustálená ku dňa 04.03.2009.
Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Navrhovateľ je právnickou osobou - bankou, pričom predmetom jej obchodnej činnosti je okrem iného poskytovanie úverov. Pri uzatváraní a plnení zmlúv koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ), resp. veriteľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ). Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa . V danom prípade súd právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a iných súvisiacich predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis , ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).
Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli platnú zmluvu spotrebiteľskú zmluvu, v prípade ktorej má súd povinnosť prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Táto otázka vzťahu použitia občianskeho zákonníka a obchodného zákonníka bola vyriešená vyššie citovaným zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedením novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Z ustanovenia citovaného § 5b v znení zákona č. 102/2014 Z. z. vyplýva pravidlo ex offo prihliadania súdom na premlčanie, ktoré ustanovenie sa má aplikovať na všetky prípady v čase rozhodovania, a preto nebolo ani zavedené osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti uvedenej právnej úpravy.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má súd z úradnej povinnosti skúmať premlčanie v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3-och rokov a plynie odo dňa, keď právo bolo možné uplatniť podaním žaloby na súde. Premlčanie sa definuje ako plynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietky premlčania. Premlčanie ma za následok zánik nároku, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať. To isté sa vzťahuje na majetkovú sankciu („sankčný úrok“, úrok z omeškania atp.), ktorá predstavuje k hlavnému záväzku akcesorický záväzok, t.z. že premlčanie príslušenstva podlieha režimu premlčania hlavnej veci.
V danej veci Dexia banka Slovensko, a.s. listom zo dňa 07.02.2009 vypovedala zmluvu, na základe ktorej došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na účte odporcu. Z uvedeného tak vyplýva, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami došlo k zániku zmluvy na základe uvedeného listu, pričom vzhľadom na vyčíslenie celkového žalobou uplatneného dlhu ku dňu 04.03.2009, mal možnosť prvý krát uplatniť pohľadávku na súde dňa 05.03.2009, ktorý dátum aj navrhovateľ označil za dátum omeškania s plnením peňažného dlhu. Pretože návrh navrhovateľom bol podaný na tunajšom súde až dňa 29.01.2013, došlo k jeho podaniu až po márnom uplynutí premlčacej 3-ročnej lehoty (05.03.2012), na ktoré premlčanie bol súd povinný v zmysle ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadať z úradnej moci. Premlčanie práva navrhovateľa spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou, v dôsledku čoho súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP avšak odporcovi, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.