Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-1-2016.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: N. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. N. XX, H., F. B. U. I., G. U. Okresného G. H. V., o zaplatenie 252,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 91,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 11,58 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 29,42 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 50,28 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 5.1.2016 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 252,39 eur s príslušenstvom titulom včas neuhradených faktúr za služby poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa a zmluvnej pokuty.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril dňa 27.11.2012 s odporkyňou Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Postupca vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi pohľadávky na základe faktúry č. 1747892532 vo výške 11,58 eur splatnej dňa 18.2.2013, č. 7748854023 vo výške 29,42 eur, splatnej dňa 17.3.2013, č. 7749835625 vo výške 50,28 eur, splatnej dňa 17.4.2013 a č. 750798473 vo výške 161,11 eur, splatnej dňa 18.5.2013. Odporkyňa dlžnú čiastku neuhradila.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, preto jej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 17.6.2016, č. k. 7C/1/2016-69 ustanovil B. U. I.Č., G. U. Okresného G. H. V..
V súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporkyňa uzatvorili dňa 27.11.2012 písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli odporkyni poskytované služby Magio Internet Solo s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné podmienky, Osobitné podmienky a Cenník, s ktorými sa odporkyňa oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať. Uzavretím Zmluvy sa odporkyňa zaviazala, že bude nepretržite využívať služby počas dohodnutej 24-mesačnej doby viazanosti.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni za poskytnuté služby faktúry č. 1747892532 na sumu 11,58 eur splatnú dňa 18.2.2013, č. 7748854023 na sumu 29,42 eur, splatnú dňa 17.3.2013, č. 7749835625 na sumu 50,28 eur, splatnú dňa 17.4.2013 a č. 750798473 na sumu 161,11 eur, splatnú dňa 18.5.2013. Odporkyňa faktúry nezaplatila.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 20.11.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, boli navrhovateľovi postúpené pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné čiastočne vyhovieť.
V konaní bolo preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a odporkyňa ako účastník uzavreli písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, Osobitné podmienky a Cenník. Na základe uvedenej zmluvy sa podnik zaviazal poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala platiť podniku cenu poskytovaných služieb podľa platného cenníka služieb. Odporkyňa nezaplatila riadne za služby poskytované zo strany podniku cenu vo fakturovanej výške 91,28 eur, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. Preto súd návrhu v časti o zaplatenie 91,28 eur vyhovel.
Keďže odporkyňa sa so zaplatením dostala do omeškania, súd navrhovateľovi priznal z priznanej sumy aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 161,11 eur. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania neuviedol, akú zmluvnú povinnosť resp. aké ustanovenie zmluvy mala odporkyňa porušiť. Nie je to uvedené ani vo faktúre, ktorou právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu odporkyni fakturoval. Nebol teda jednoznačne preukázaný predpoklad pre vznik povinnosti odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu.
Okrem toho zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je zrejmé, že sa jedná o zmluvu uzavretú s odporkyňou v postavení spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je typickou štandardnou formulárovou zmluvou. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko zmluva o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považuje dojednané zmluvné pokuty aj za neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd konštatuje nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyplývajúce nielen z toho, že ide o typickú štandardizovanú formulárovú zmluvu, ktorú mal právny predchodca navrhovateľa vopred pripravenú
a v ktorej odporkyňa nemohla zmluvné podmienky ovplyvniť, ale najmä vyplývajúcu z ustanovení samotnej zmluvy a cenového výmeru. Zmluva zaväzovala odporkyňu k zaplateniu zmluvných pokút okrem iného v prípade, ak nebude nepretržite využívať poskytované služby počas 24-mesačnej doby viazanosti. Odporkyňa sa zaviazala k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia zmluvných povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. To znamená, že v prípade, ak by si odporkyňa plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške. Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia.
Súd v tomto smere poukazuje aj na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ / Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (prov. Rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial S c 240/98- C 244/98). Preto je súd ako orgán členského štátu Európskej únie povinný pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vrátane príslušenstva zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech.
Poučenie:
P o u č e n i e podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „ O.s.p. „ ) v znení platnom a účinnom do 30.6.2016:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
P o u č e n i e podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ C.s.p. „ ) v znení platnom a účinnom od 01.7.2016:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).