Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-5531-2010.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Subarea
18Er/5531/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. M. B., so sídlom úradu A. A. XXX/XX, Ž., vo veci oprávneného O. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C. G. M., proti povinnej spoločnosti KOMIS AUTO s.r.o., IČO: 44 719 116, naposledy so sídlom Radoľa 137´, o vymoženie sumy 5.200,- eur a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,78 eur .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.12.2010, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 097800* dňa 16.02.2011.
Podaním osobne podaným súdu dňa 31.01.2013 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. l písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „EP“), ktorý návrh odôvodnil tým, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súd mal následne z Obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 165/2013-127 zo dňa 15.12.2014, ktorým bola obchodná spoločnosť KOMIS AUTO s.r.o. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom KOMIS AUTO s.r.o., IČO: 44 719 116 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 01.04.2015 vymazaná.
Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ustanovenia § 19 OSP: Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmaz u z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 09.11.2011 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa ustanovenia § 103 OSP: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP: Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 58 ods. l EP: Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinnej bola jej nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinnej vyplýva zo zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu obchodnej spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle príslušných právnych predpisov, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by bolo možné zlikvidovať. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ustanovenia § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“): (1) Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ustanovenia § 15 vyhl.: Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhl.: Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 200 ods. 5 EP, pričom na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 49,42 eur.
Podľa vyhl. súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu v sume 45,78 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ minimálnej paušálnej odmeny exekútora v sume 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhl.)
2/ náhrady hotových výdavkov v sume 4,96 eur (§ 22 vyhl.):
- poštovné 4,96 eur
3/ DPH vo výške 20 % zo sumy 38,15 eur celkom v sume 7,63 eur (§ 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH).
V časti hotových výdavkov titulom poštovného súd priznal náhradu hotových výdavkov len v rozsahu, v akom sú výdavky na poštovnom preukázané v spise exekútora - 4,96 eur. Súd poukazuje, že poštovné možno priznať len v rozsahu jeho skutočného vynaloženia, teda nie o vzťahu k prípadnému budúcemu poštovnému.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov v sume 1,20 eur titulom nákladov na telefón a internet, nakoľko výška a účelnosť týchto nákladov nie je preskúmateľná. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1615/10 však nie je možné preukázať, na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní uvedených hotových výdavkov. Ani z obsah spisu teda nie je možné ustáliť, či tieto výdavky súdnym exekútorom boli skutočne vynaložené, ani čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.