Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/421/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35944471, proti odporcovi: K. J., bytom L. X., I. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 1,33Eur (40,- Sk), o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. januára 2016, č. k. -18, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Zámky ( súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 OSP) uznesením zo dňa 16.februára 2016, č. k. -16 , ( ďalej len „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.03.2006, doručeným hromadne spolu s inými podaniami na nosiči dát na OS Nové Zámky dňa 26.3.2013 (podania vytvorené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom) domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1,33 Eur (40,- Sk). Navrhovateľ v sprievodnom liste k predloženým návrhom uvádzal, že sa jedná o podania, ktoré boli súdu doručené už v roku 2006, avšak túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, preto súd nepovažoval predmetné podania za totožné s podaniami doručenými v roku 2006. Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ktorý bol splatný podaním návrhu a ku splatnosti ktorého preukázateľne došlo doručením elektronických nosičov dát dňa 26.3.2013 na OS Nové Zámky.

V predmetnej veci súd určil poplatok z návrhu na začatie konania v zmysle položky 1 písmeno a) sadzobníka súdnych poplatkov, teda z hodnoty predmetu sporu vo výške 6 %, vo výške 16,50 Eur. S poukazom na vyššie uvedené, súd v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch vyzval dňa 16.11.2015 navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur v lehote 10 dní a zároveň ho poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal navrhovateľ dňa 2311.2015, zákonnú lehotu na zaplatenie súdneho poplatku však nerešpektoval a súdny poplatok nezaplatil ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ ani napriek výzve nezaplatil súdny poplatok v zákonnej lehote, súd postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 2 ods.1 písm. a/, § 5 ods.2 a § 10 od.1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a predmetné konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal navrhovateľ včas odvolanie pre odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ OSP, v ktorom navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pretože jeho názoru mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Poukázal na to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31.03.2006 na Okresnom súde Nové Zámky sa žalobca ( ďalej len „navrhovateľ) domáhal voči žalovanému ( ďalej len odporca) zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona , t.j. zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý Sťažnosť ako podanú oneskorene, rozhodnutím odmietol. Následne sa preto žalobca domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16.6.2009 o sťažnosti žalobcu č. 3824/08, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 54252/07, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu Článku 6 ods.1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie.

V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky ( podania podané žalobcom rovnakým spôsobom na DVD nosiči na všeobecných súdoch v Slovenskej republike), kde nebola sťažnosť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky podaná oneskorene, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky záver, že Okresný súd ... porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím je podania z ... urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s.( pôvodne B.,a.s.) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Ďalej vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky uvedených Nálezoch záver, že Fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať ( doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného imperatívu „konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ uvedeného v čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade všeobecný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne znemožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

Ďalej v Náleze vyslovil záver, že Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods.1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby v zmysel čl. 127 ods.2 ústavy a § 56 ods.3 písm. d/ zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 31.marca 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z ... ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol Rozsudkom tak, že Okresný súd Nové Zámky porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s uvedeným Nálezom navrhovateľ mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 31.3.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný dňa 31.03.2006. Podotkol, že o tejto skutočnosti je Okresný súd Nové Zámky dostatočne informovaný, nakoľko predmetný Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkala porušenia práv, ktorých sa dopustil tento súd. Považuje preto za neprípustné, aby sa od žalobcu požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti, t. j. existencie Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento Rozsudok je Okresnému súdu Nové Zámky známy.

Navrhovateľ trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t.j. ku dňu 31.03.2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľovi nemôže skutočnosť, že Okresný súd Nové Zámky porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať ( bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa o akýchsi nových žalobách ( t.j. nie žalobách podávaných na tento súd v roku 2006) súd prvého stupňa koná v týchto veciach s právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý je oprávnený na jeho zastupovanie na základe plnomocenstva v roku 2010, založeného do spisu súdnej správy v roku 2010, vzťahujúceho sa na žaloby , ktoré boli podávané na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak to boli teda nové žaloby, podávané v roku 2013, potom nebolo možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu právneho zástupcu označeného v týchto „nových“ žalobách. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s tvrdením, že je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté ( t.j. „znovudoručené“ a nie len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006). Bol to práve Okresný súd Nové Zámky, ktorý porušil navrhovateľove právo. V istom zmysle je potom možné tento konajúci súd označiť za škodcu a navrhovateľa za poškodeného. Nie je možné spravodlivo od poškodeného očakávať, aby si splnil povinnosť ( preukázal, že žaloby doručované teraz sú tie isté a nie len totožné s tými, ktoré doručoval v roku 2006),ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania ( začatie konania) pochýb a ak súd prvého stupňa odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich navrhovateľovi v roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol ( napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento daj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení doložil navrhovateľ svojím listom zo dňa 19.02.2014 Okresnému súdu Nové Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1.Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, 2. DVD nosiče z roku 2006 ( 30.03.2006-OS083_NOVE_ZAMKY 001; 30.03.2006 OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24.07.2006- OSO83_NOVE_ ZAMKY_001;24.07.2006

- OS083_NOVE_ZAMKY_002) a 4. notárska zápisnica osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia navrhovateľa, že ide o podania z roku 2006. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 <. zákona č. 71/1992 Zb. <. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ <.> zákona č. 71/1992 Zb. <S.> vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 <S. zákona č. 71/1992 Zb. <S. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

V závere poukázal odvolateľ na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.6.1993 , v zmysle ktorého :

„Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možností účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP)v zmysle § 212 ods.1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods.1 OSP odvolací súd rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa 42 ods.1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 82 ods.1 OSP konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) upravuje - inter alia - predmet súdnych poplatkov, okruh poplatníkov, vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj následky nezaplatenia poplatku.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ <S.> zákona č. 71/1992 Zb. <S. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ <. zákona č. 71/1992 Zb. <S. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 <.> zákona č. 71/1992 Zb. <S.> poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 <aD.> prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. <S.'> ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania v ktorom je uvedený dátum jeho vyhotovenia 23.3.2006, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 26.3.2013 , je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte 31.03. 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 <S. zákona č. 71/1992 Zb. <S. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh (výzva z 11.11. 2015), doručená dňa 18.11. 2015 jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi. Súdny poplatok ani doteraz, teda do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní, navrhovateľ nezaplatil.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že návrh na začatie konania z 23.3.2006, doručený Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26.3.2013, je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý okresný súd v rozpore so zákonom odmietol prijať, čím došlo podľa hore uvedených nálezov

Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudku európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ však svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania ničím nepreukázal; nepreukázal teda, že návrh doručený prvostupňovému súdu v roku 2013 s dátumom vyhotovenia 23.3.2006, je návrhom , ktorý podal v roku 2006, preto v roku 2013 podanému návrhu ani nie je možno priznať účinky, ktoré by mal jeho návrh, keby bol podaný v roku 2006.

Podľa § 42 ods.1 prvá a druhá veta OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( štvrtá sekcia) zo dňa 16.júna 2009 , Prípad LAWYER PARTNERS ,a.s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, vo veci Sťažností č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08 , 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 vyplýva, že tento súd jednomyseľne 1.Rozhodol o spojení sťažností ; 2. Vyhlásil sťažností za prijateľné; 3. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 ods.1 Dohovoru; 4. Rozhodol, že a/ dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods.2 Dohovoru nasledujúce sumy: (i) 10 000 EUR (desaťtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a (ii) 8 000 EUR ( osemtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu nákladov a výdavkov; b/ že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným sumám pripočítané úroky z omeškania vo výške minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá;5. Zamietol zvyšok nároku sťažujúcej sa spoločnosti na spravodlivé zadosťučinenie.

V bode 62 rozsudku európsky súd uviedol: „ V prípade porušenia článku 6 Dohovoru by mal byť sťažovateľ v čo najväčšej možnej miere postavený do pozície, v ktorej by bol, ak by požiadavky tohto ustanovenia boli dodržané. Najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako sú tieto, keď sťažovateľ nemal prístup k súdu z dôvodu neopodstatneného odmietnutia zaregistrovať jeho žaloby, by bolo zaregistrovanie pôvodných podaní tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich sťažujúca sa spoločnosť predložila dotknutým súdom po prvýkrát a konanie o nich v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho konania ( pozri, mutatis mutandis,Yanakiev v.Bulharsko,citovaný vyššie, ods.89 a 90). Súd si v tejto súvislosti všimol, že rovnaký prístup zvolil ústavný súd v prípadoch, v ktorých zistil porušenie práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a že slovenské súdy v súčasnosti majú k dispozícii potrebné technické vybavenie na to, aby konali vo veci podaní predložených pomocou elektronických prostriedkov.“

Európsky súd pre ľudské práva z hľadiska formy nápravy konštatoval, že by bolo najvhodnejšie zaregistrovať pôvodné žaloby navrhovateľa , ktoré podal v roku 2006 v elektronickej podobe tak, ako keby ich navrhovateľ podal po prvýkrát. Malo ísť pritom o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva však neobsahuje žiadne údaje o tom, ktorých vecí sa toto podanie týkalo a proti ktorým odporcom smerovalo. Z obsahu spisu , a to z Chronologického rozpisu podaní spoločnosti Lawyer Partners, a.s., vyhotoveného Okresným súdom Nové Zámky vyplýva, že navrhovateľ doručil osobne dňa 26.3.2013 podanie , ktoré obsahovalo 46 DVD nosičov, sprievodný list a plnomocenstvo. DVD nosiče obsahovali 29.689 podaní, ktoré boli adresované 25 okresným súdom a Okresného súdu Nové Zámky sa týkalo 1.858 podaní, ktoré boli prekopírované na externý hard disk, vytlačené a odovzdané na spracovanie zamestnancom podateľne. A boli zaregistrované do registra RO. Potvrdenia o zaručenom elektronickom podpise vytlačené neboli z dôvodu, že po zobrazení obsahu DVD nosičov certifikovaným spôsobom prostredníctvom aplikácie pre ZEP, obsahovali certifikát použitého zaručeného elektronického podpisu pre tieto podania s platnosťou od 24.3.2006 do 24.3.2007. Podania, ktoré boli súdu doručené 26.3.2013 neobsahujú zákonom stanovené náležitosti pre elektronické podania s platným zaručeným elektronickým podpisom. Na otvorenie podaní a overenie podpisov ZEP bola použitá aplikácia Qsign, platnosť elektronických podpisov bola on-line preverovaná aj cez portál www.slovensko.sk <http://

www.slovensko.sk>. Potvrdenie o platnosti zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou nie je možné dodatočne žiadnym spôsobom získať, vzhľadom na odstup času.

Navrhovateľ, ktorý 26.3.2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia 23.3.2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,- Sk a náhradu trov konania , ničím nedoložil, že podanie doručené Okresnému súdu Nové Zámky v roku 2013 (26.3.2013) je totožné s podaním doručeným na DVD nosiči v roku 2006 (31.3.2006). Za daného stavu nič nepreukazovalo, že Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( ďalej len ESĽP) zo dňa 16.júna 2009 , Prípad LAWYER PARTNERS ,a.s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sa týka aj tejto preskúmavanej veci, teda že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti odporcovi K. a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním v roku 2013. Okresný súd Nové Zámky mal a mohol rešpektovať odporúčanie vyplývajúce z hore citovaného Rozsudku ESĽP zo dňa 16.júna 2009 len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný rozsudok týkal. Bolo preto na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že právne účinky jeho podania z 23.03.2006 zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky dňa 26.03.2013. Navrhovateľ ničím nedoložil, že jeho podanie v roku 2013 je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2013. Navrhovateľ bol povinný preukázať, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013 je totožný s návrhom doručeným okresnému súdu v roku 2006 preložením originálu nosiča DVD.

Ak potom súd prvého stupňa za danej procesnej situácie vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla doručením návrhu 26.3.21013 ,a preto vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eura, ktorú však navrhovateľ nerešpektoval a súdny poplatok nezaplatil, potom boli splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach , ktorý vo svojich rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní navrhovateľa proti uzneseniam krajských súdov (napr. , , , , , 3Cdo 4/2014,3Cdo 436/2013), ktorými potvrdili rozhodnutia súdov prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku pri totožnej použitej právnej argumentácii navrhovateľa.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na prvostupňový súd dňa 26.03.2013.Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou zakotvenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb. ,keďže lehota bola dodržaná. Pretože navrhovateľ nerešpektoval výzvu prvostupňového súdu na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správne potvrdil.

K výroku prvostupňového súdu o náhrade trov konania, ktoré súd právne odôvodnil podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP, odvolací súd poznamenáva, že nie v každom prípade zastavenia konania je treba aplikovať § 146 ods.1 písm. c/ OSP, pretože výrok o náhrade trov konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože k zastaveniu konania dochádza na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ide iba o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania (ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje iným účastníkom konania, a preto ani nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu účastníkov, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ dňa 31.12.2015 odvolal plnú moc, ktorú udelil dňa 9.2.2010 spoločnosti Advokátska kancelária Chabadová,s.r.o. so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.