Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-182-2015.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8C/182/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO 47 243 368, so sídlom Košice, Hlavná 104, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporcovi: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. U. T. XXX, o zaplatenie 318,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 195,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 195,- Eur od 18.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 4,23 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 17,80 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 318,94 Eur spolu s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 18.10.2013 do zaplatenia zo sumy 253,94 - Eur od 11.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 18.09.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 195,- Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu vo výške 253,94 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 195,- Eur a individuálne dohodnutá odplata vo výške 58,94 Eur. Úver sa stal splatným dňa 17.10.2013. Navrhovateľ ďalej uplatnil sumu 65,- Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky s poukazom na čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Odporca nezaplatil žiadnu sumu.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.206.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 18.09.2013, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.09.2013, výpisu z účtu, upomienky o nezaplatení, urgencie nezaplatenej pohľadávky, poslednej výzvy, pričom zistil tento skutkový stav :
Účastníci uzavreli dňa 18.09.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Účastníci dňa 18.09.2013 uzatvorili i Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver vo výške 195,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 253,94 Eur do dňa 17.10.2013. V ďalšej časti zmluvy sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 139,06 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 380,2 %. Pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa.
Podľa čl. IV. bodu 1 rámcovej zmluvy sa klient - odporca zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne šlo o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady boli vypočítané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky a spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30,- Eur.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657 a nasl. o pôžičke.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 195,- Eur ako to vyplýva aj z výpisu z účtu, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 17.10.2013, odporca túto svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 195,- Eur vyhovel. V zvyšnej časti (odplata za poskytnutie úveru vo výške 58,94 Eur) súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporcu na úhradu jej dlhu, a to vo výške 65,- Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporcu) a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti uplatnených nákladov vo výške 65,- Eur ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade sa odporca dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 18.10.2013 (deň nasledujúci po splatnosti). Súd preto odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 195,- Eur od 18.10.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol úspešný na 61,14 % a odporca na 38,86 %, keď žalovaná suma bola 318,94 Eur a súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 195,- Eur a v prevyšujúcej časti (123,94 Eur) návrh zamietol. Súd odporcu zaviazal na náhradu trov konania pomerne a to v rozsahu 22,28 %, čo zo súdneho poplatku vo výške 19,- Eur predstavuje sumu 4,23 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 Eur to predstavuje sumu 17,80 Eur, čo je spolu 22,03 Eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené zo žalovanej sumy 318,94 Eur za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo je 49,80 Eur, 2 x režijný paušál po 8,39 Eur, čo je 16,78 Eur. Spolu to predstavuje 66,58 Eur a po pripočítaní 20% DPH je to 79,90 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne stanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.