Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/244/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. Q., H.. XX.X.XXXX, B. Z., H.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice na návrh matky H. R., H.. XX.XX.XXXX, R. C. N. E. H. V. E. Č.. XX, za účasti otca Z. O., H.. XX.X.XXXX, R. C. N. Ľ., H. Q. XXX, t.č. umiestneného v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje maloleté deti O. Q., H.. XX.X.XXXX, B. Z., H.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať zastupovať ich a spravovať ich majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Z. O., H.. X.X.XXXX, výživným vo výške po 110 € mesačne a na výživu maloletého Q. O., H.. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 90 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí, pričom súd zaväzuje otca prispievať týmto výživným na maloleté deti od 30.6.2015 do budúcna.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 30.6.2015 do 30.6.2016 voči maloletému Z. vo výške 1.097,01 € a voči maloletému Q. vo výške 856,31 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 30.6.2015 návrh, ktorým žiadala obe maloleté deti účastníkov Q., nar. XX.X.XXXX, a Z., nar. X.X.XXXX, zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať prispievať na výživu Q. sumou 150 € mesačne a na výživu Z. sumou 100 € mesačne od 1.1.2014 do budúcna, zároveň žiadala zaviazať otca nahradiť jej trovy konania. Predmetný návrh odôvodňovala tým, že s otcom detí nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti z finančných dôvodov a pre prehlbovanie nedorozumení medzi rodičmi, cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny získala bývanie v zariadení núdzového bývania, starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne sama, v čase podávania návrhu jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na deti, ktorý zdroj príjmov si dopĺňala výkonom brigádnických činností vo firme P. K. ako predavačka, vyčíslila svoj celkový príjem mesačne cca 150 €, otec podľa jej vedomostí mal dosahovať príjem v súkromnej firme 1.000 €, nemal mať okrem detí účastníkov ďalšie vyživovacie povinnosti; maloletý Q. mal diagnostikovanú svalovú dystrofiu, ktoré ochorenie si vyžadovalo náročnú zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť, bolo vhodné, aby navštevoval špeciálnu materskú škôlku v Košiciach, kde je ale potrebné uhrádzať poplatok cez 100 € mesačne,

potreboval špeciálne lieky a doplnky s doplatkami cez 40 € mesačne; maloletý Z. navštevoval prípravný ročník materskej škôlky, od septembra mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, v MŠ navštevoval tanečný krúžok. K návrhu pripojila vo fotokópii rodné listy maloletých detí, zmluvu o bývaní, ktorú uzavrela so zariadením núdzového bývanie z ktorej okrem iného vyplýva, že v predmetnom zariadení začala bývať 31.5.2013 spolu s maloletými deťmi O. a svojimi dcérami H., H.. XX.X.XXXX B. K., H.. XX.XX.XXXX; dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým bol upravený dátum ukončenia poskytovania služieb v predmetnom zariadení dňa 31.8.2015, fotokópie jej výplatných pások za mesiace marec, apríl, máj 2015, správu o výsledkoch genetického vyšetrenia maloletého Q. 12.3.2014, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 a mesiaci január až apríl 2015, potvrdenia o poberaní rodinných prídavkov za rovnaké obdobie.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu 30.11.2015, na základe výsledkov ním vykonaných vyšetrení, doporučil deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, otca cestou dožiadaného súdu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti po dobu 7 rokov, počas ktorej doby bývali v podnájme. V dôsledku ich vzájomných nezhôd, ako aj finančných problémov, ako už je uvedené vyššie, matka s deťmi sa presťahovala do zariadenia núdzového bývania, kde býva doposiaľ. Okrem týchto dvoch maloletých detí účastníkov matka má vyživovaciu povinnosť voči svojim starším dvom dcéram Z.Z. H., H.. XX.X.XXXX, B. K., H.. XX.XX.XXXX. V predmetnom zariadení má matka spolu s deťmi vyhradenú jednu obytnú bunku pozostávajúcu z dvoch izieb, v súvislosti s ktorým bývaním hradila pôvodne úhradu po 135 € mesačne, ktorá úhrada od 1.1.2016 bola zvýšená na 155 € mesačne, zároveň hradí mesačný poplatok za internet 18 €. Matka má schválený predĺžený rodičovský príspevok na maloletého Q., ktorý poberá z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške po 203,20 € mesačne, naďalej matke sú vyplácané rodinné prídavky na 4 neplnoleté nezaopatrené deti spolu vo výške 94,08 €. V roku 2014, na základe dohody o pracovnej činnosti matka vykonávala práce pre spoločnosť P. K. K..Q..X.., z opisu jej mzdových listov vyplýva, že u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 54,26 €. Od januára do mája 2015 L. Š. K. pracovala na základe dohôd o vykonaní práce a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 219 €. V mesiacoch jún až september 2015, na základe dohôd o vykonaní práce, pracovala pre spoločnosť E. K.. K. Q..X.. E., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 131,75 €. V mesiacoch október až december 2015, na základe dohôd o vykonaní práce pracovala pre spoločnosť R. S. S. K..Q..X.., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 94,30 €. Na základe dohôd o vykonaní práce v mesiacoch január až apríl 2016 pracovala opätovne pre spoločnosť R. S. S. K..Q..X.. a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 37,19 €. V období od januára do marca 2016, na základe uzavretej dohody o vykonaní práce, pracovala pre spoločnosť P. S. K..Q..X.. a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 220,50 €. V mesiacoch apríl, máj 2016 pracovala pre spoločnosť P. X. K..Q..X.. a dosiahla priemerný čistý príjem 326 € a u tohto zamestnávateľa práce vykonáva doposiaľ.

Okrem vyššie uvedených 4 maloletých detí matka iné vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.

Otec maloletých detí, ako vyplýva zo živnostenského registra, v období od 9.10.2000 do 10.7.2014 mal živnostenské oprávnenie. Podľa zisťovaní v registri Sociálnej poisťovni v období od 1.7.2008 do 9.7.2014 bol otec osobou samostatne zárobkovo činnou, v období od 11.7.2014 do 28.4.2015 bol zamestnancom spoločnosti S.- S. K.. K. Q..X..

Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva hlavná prevažná činnosť elektrická inštalácia, z ktorej činnosti vykázal celkové príjmy 2.520 €, výdavky 3.312,99 €, vykázal celkovú stratu

792,99 €, k čomu súd poznamenáva, že výkon tejto činnosti v uvedenom roku vykonával len pol roka, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.4.2015, pričom mu úradom práce neboli vyplácané žiadne dávky.

Zo správy spoločnosti S.-S. K.. K. Q..X.., X. súd zistil, že otec u nich pracoval od 11.7.2014 a následne ukončil pracovný pomer dňa 28.4.2015, v období od 20.1.2015 do 15.2.2015 z dôvodu práceneschopnosti mu bola vyplatená náhrada príjmu 142,10 €, rovnako ako v období od 6.3. do 20.4.2015 a z opisov mzdových listov otca od tohto zamestnávateľa ďalej vyplýva, že u tohto zamestnávateľa otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 406,20 € v mesiacoch január až apríl 2015, za mesiace júl až december 2015 688,44 € a ako uviedol zamestnávateľ, tento pracovný pomer otec ukončil na vlastný podnet.

Z výpovede otca pred dožiadaným súdom vyplynulo, že otec okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí, nesúhlasil s ňou navrhovanou výškou výživného. Doplnil, že vo výkone trestu odňatia slobody je od novembra 2015 a z jeho príjmu sú vykonávané zrážky výživného, k výške ktorých sa vyjadriť nevedel, tvrdil, že predtým dával matke detí osobne okolo 100 až 150 € mesačne podľa potrieb a to od roku 2014 do novembra 2015, deťom poskytoval darčeky a trávieval s nimi čas, tvrdil, že pred nástupom do výkonu trestu keď býval v spoločnej domácnosti s matkou a deťmi, matke dával celú výplatu v priemere okolo 800 až 900 € mesačne, z čoho hradila následne výdavky súvisiace s bývaním a ostatnými potrebami rodiny, opakovane uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dosahoval príjem v rozpätí od 800 do 900 € mesačne, v období od apríla 2015 do novembra 2015 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii úradu práce a vtedy nemal žiaden príjem. Nevlastní žiaden majetok, je držiteľom motorového vozidla, má dlh voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ktorý presne vyčísliť nevie, i dlhy u „nebankoviek“.

Maloletý Z. je toho času žiakom 1. ročníka základnej školy, za obedy v školskej jedálni mu matka uhrádza v priemere 25 € mesačne, za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, ročne mu hradí poplatok ZRPŠ 20 €. Maloletý navštevuje krúžok futbalu, kde je hradený poplatok 20 € ročne.

Maloletý Q. navštevuje materskú škôlku, kde hradí matka mesačný poplatok cca 50 €. Matka s dieťaťom má zvýšené výdavky z dôvodu toho, že maloletý trpí, ako už je uvedené vyššie, svalovou dystrofiou, čo si vyžaduje doplatky na liečivách v priemere 30 €, zvýšené výdavky na nákup ortopedických topánok a iných pomôcok vo výške od 30 do 50 €, spätne po dobu 2 mesiacov maloletému bola zistená skolióza chrbtice a maloletý sa začal pomočovať, čo si vyžaduje ďalšie výdavky na liečivá v priemere 20 € mesačne a na plienky v priemere 10 € mesačne.

Otec na úhradu potrieb maloletých Z. B. Q. prispel v októbri 2015 sumou 150 € spolu na obe deti, v novembri 2015 sumou 200 € spolu na obe deti. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov z júna 2016 ďalej vyplynulo, že otec prispel na výživu každého zo synov v januári 2016 sumou po 7,70 €, vo februári sumou po 9,87 €, v marci 2016 po 17,12 € a v apríli 2016 po 2,50 €. Ako doplnila matka vo výpovedi, v máji žiadne výživné zaslané nebolo a v júni 2016 bolo zaslaných spolu na obe deti 29 €. Otec bol odsúdený za úmyselný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže ako uviedla matka, šoféroval napriek tomu, že mu vodičský preukaz bol odňatý, navyše šoféroval pod vplyvom alkoholu.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril obe maloleté deti Z. B. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o ne zabezpečuje dlhodobo sama na požadovanej úrovni, so zverením detí do jej starostlivosti súhlasil ako otec maloletých detí, tak aj kolízny opatrovník a teda súd má za to, že takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádza z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom zároveň zohľadnil rodinné prídavky vyplácané k rukám matky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí, ako aj k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o

deti formou osobnej starostlivosti o ne a na strane oboch rodičov súd vychádzal z ich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom na strane matky súd zohľadnil skutočnosť, že táto okrem týchto dvoch maloletých detí má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, otec okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, ďalej súd zohľadnil príjmové pomery rodičov, kde na strane matky jednoznačne musel prihliadnuť k tomu, že táto vzhľadom na zdravotné problémy maloletého syna Q., syna účastníkov, nemá možnosť nastúpiť do riadneho pracovného pomeru, z dôvodu čoho jej bola priznaná aj predĺžená výplata rodičovského príspevku z dôvodu predĺženej rodičovskej dovolenky, matka si zdroj svojich príjmov dopĺňa iba brigádnickými činnosťami, na strane otca, súd jednoznačne musel vychádzať z princípu takzvanej potencionality jeho príjmov ako to vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže musel zohľadniť to, že otec skončil pracovný pomer, kde bol riadne zamestnaným a to pracovný pomer v spoločnosti S.-S. K.. K. Q..X.. na vlastnú žiadosť, pričom u tohto zamestnávateľa mohol pracovať i naďalej, ako vyplynulo z výpovede otca, u tohto zamestnávateľa dosahoval skutočné príjmy 800 až 900 € mesačne a teda bezdôvodné skončenie takéhoto pracovného pomeru nemôže byť vyhodnocované v neprospech jeho maloletých detí a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd musel na strane otca vychádzať z toho, že ak by nebol bezdôvodne skončil pracovný pomer, takýto príjem mohol dosahovať i naďalej a to aj v čase jeho evidencie na úrade práce a rovnako súd musel zohľadniť, že takýto príjem otec mohol dosahovať následne aj počas doby, kedy si odpykáva trest odňatia slobody, keďže túto situáciu si otec zavinil sám svojim nezodpovedným a úmyselným konaním, čo taktiež nemôže byť vyhodnocované v neprospech jeho maloletých detí a vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb svojich maloletých detí.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 30.6.2015 do 30.6.2016 k vzniku dlžného výživného voči maloletému Z. vo výške 1.097,01 € (t.j. rozdiel medzi súdom stanoveným výživným 110 € mesačne za 12 celých mesiacov sporného obdobie, to je júl 2015 až jún 2016, čo je spolu 1.320 €, plus pomerná časť takto určeného výživného za jeden deň mesiaca júna 2016, čo je 3,07 €, mínus to, čím otec prispel na úhradu potrieb tohto dieťaťa za sporné obdobie to je polovica zo 150 € uhradených v októbri 2015, polovica z 200 € uhradených v novembri 2015, čo je spolu 175 €, ďalej otcovi zrazené výživné z jeho odmien dosahovaných v rámci výkonu trestu odňatia slobody v mesiacoch január až apríl 2016, spolu 37,19 € a polovica takto zrazeného výživného doručeného k rukám matky v júni 2016 v celkovej výške 29 €, polovica z čoho je 14,50 €, čo sú príspevky spolu 226,69 €) a voči maloletému Q. vo výške 856,31 € (to je súdom určené výživné 90 € za 12 celých mesiacov sporného obdobia, spolu 1.080 €, plus pomerná časť takto určeného výživného za 1 deň mesiaca júna 2015, čo sú 3 €, mínus otcom uhradené výživné v rovnakej výške ako je to vyčíslené u staršieho Z., spolu v sume 226,69 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd zamietol návrh matky pokiaľ žiadala výživné zo strany otca určiť na Q. v sume 150 € a na Z. v sume 100 € a aj pokiaľ matka žiadala o spätnú úpravu výživného pred dňom, kedy návrh vo veci doručila súdu, keďže súdu neuviedla žiadne dôvodu hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného a rovnako z vyššie uvedených dôvodov súd neprihliadol na otcom vznesenú požiadavku, aby mu bolo výživné stanovené v minimálnej zákonom stanovenej výške.

Súd zároveň upozorňuje otca, že to, že výška výživného nebola špecifikovaná týmto rozsudkom aj za spätné obdobie neznamená, že by pred 30.6.2015 nemal povinnosť riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči synom, keďže táto jeho povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine, predovšetkým z § 62 zákona.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).