Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-94-2016.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/94/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa T. T., bytom L. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25 proti odporcovi Obec Priepasné, zastúpený JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jurkovičova č. 13, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.10.2015, č.k. 4C/235/2008-437, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 72,92 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Emílie Jancovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať neprávom užívanú časť nehnuteľností danú lomovými bodmi č. 6 a 7 a vzdialenosťou 17,2 m od lomového bodu 9 tak, ako je vyznačená v pripojenom náčrtku vyšrafované červenou farbou, nachádzajúce v k.ú. Priepasné parcela č. 15308/2 vo vlastníctve navrhovateľa a túto mu odovzdať k jeho užívaniu. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 665,38 eur a zároveň náhradu trov konania štátu vo výške 812,71 eur.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Priepasné parcela č. 15308/2 - ostatné plochy o výmere 386 m2 s tým, že odporca je výlučným vlastníkom susediacej nehnuteľnosti a to parcele č. 15308/4 - ostatné plochy o výmere 9.479 m2. Predmetom sporu je hranica medzi týmito pozemkami, keď navrhovateľ tvrdil, že odporca neoprávnene užíva časť jeho parcely 15308/2 o výmere 380 m2. Z tvrdenia odporcu a výsluchu svedkov Ing. Vičíka a Vladislava Valihoru, súd zistil, že futbalové ihrisko v podobe, ako je užívané v súčasnosti je takto užívané od roku 1969 s tým, že za hranicu pozemkov považovali kraj cesty, ktorá viedla popri administratívnej budove družstva. Obaja potvrdili, že bolo potrebné pozemky pod ihriskom vyporiadať ich výkupom čo zrealizovali v 80-tych rokoch minulého storočia aj z dôvodu, že potrebovali získať stavebné povolenie na výstavbu šatní na ihrisku. Z výpovede Ing. Dušana Dugu súd zistil, že v decembri 1985 po zameraní ihriska a vyhotovení meračského náčrtu, merané údaje vniesol do katastrálnej mapy a určeného operátu. Pri prepise kontrolnej úmernej miery medzi bodmi 7 a 9 urobil chybu, keď uviedol nesprávnu vzdialenosť 17,2 m. Správna a skutočná bola vzdialenosť 27,2 m, ktorá sa dá overiť zameraním jej dĺžky na mape a z nej bola vypočítaná celková výmera parcely č. 15308/4. Nesprávne uvedená kontrolná miera nemala vplyv na veľkosť a zobrazenie meraného pozemku. Meranie bolo vykonávané po prírodných hraniciach, ktorými bola cesta a potom štátna cesta. Z výpovedí svedkov Branislava Mosného a Anny Mosnáčkovej súd pre danú vec žiadne relevantné skutočnosti nezistil. Zo znaleckého posudku Ing. Romana Vágnera súd zistil, že hranica pozemkov parcela č. 15308/2 a
15308/4 je v skutočnosti totožná s hranicou zobrazenou v platnom katastrálnom operáte a odporca neužíva žiadnu časť pozemku, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa. Znalec tiež poukázal na to, že bola chybne vyznačená kontrolná úmerná miera medzi bodmi 7 a 9 aj s tým, že po zameraní dĺžky tejto vzdialenosti na mape je zrejmé, že ide o 27,20 m a z tejto úmernej miery je potom počítaná aj celková výmera parcely. Na žiadosť navrhovateľa súd ustanovil do konania znalkyňu Ing. Ivetu Strhanovú za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku a to s prihliadnutím na námietky právneho zástupcu navrhovateľa. Zo znaleckého posudku Ing. Ivety Strhanovej súd zistil, že hranica medzi spornými pozemkami je v súlade so zobrazením v katastrálnej mape a k záberu zo žiadneho z účastníkov konania v zmysle dovolených odchýlok nedošlo. Záver zo strany odporcu k navrhovateľovi zistený medzi hranicami CKN parcela 15308/2 a parcela 15308/4 v súčasnosti parcela 15315/3 nebol. Navrhovateľ sám požiadal o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Michala Kolesára, ktorý zadovážil v rámci svojej znaleckej činnosti aj meračský náčrt č. 140 a pre tento geometrický plán, na ktorom sú uvedené aj príslušné súradnice lomových bodov a považoval za potrebné, aby sa znalkyňa vyjadrila k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa pozemkov k.ú. Priepasné parcela č. 15312 a 15311, 15308/6. Ohliadkou súd zistil, že na hranici medzi pozemkami pôvodná parcela 15308/2, súčasná parcela 15315/3 a parcela č. 15308/4 je múrik, ktorý sadá, čím vzniká rozdiel vo výmerách parciel, avšak minimálne. Znalkyňa aj na obhliadke potvrdila, že k záberu pozemku v neprospech navrhovateľa v rámci povolených odchýlok nedochádza. Navrhovateľ žiadal, aby súd ustanovil do konania znaleckú inštitúciu Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity s tým, že vzhľadom k tomu, že menovaná inštitúcia nie je znaleckou inštitúciou v odbore geodézie a kartografie, žiadal, aby uvedené otázky ktoré mali byť predmetom kontrolného znaleckého dokazovania boli zodpovedané naposledy ustanoveným znalcom. Súd doručil návrhy na doplnenie znaleckého dokazovania znalkyni Ivete Strhanovej, ktorá súdu oznámila, že navrhované doplnenie dokazovania nebude mať vplyv na záver znaleckého posudku a zopakovala, že odporca neužíva časť pozemku navrhovateľa, pričom záber nebol zistený. Navrhovateľ zároveň predložil súdu nový znalecký posudok českého znalca Ing. Stanislava Kutáleka, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky navrhovateľa. Znalec vo svojom posudku uviedol, že súčasne pozemok parcela č. 15308/4 vznikol na základe výsledku zememeračskej činnosti v roku 1985 a upozornil na to, že pri geometrickom určení rovine panuje nesúlad medzi dĺžkou uvádzanou v grafickej prílohe s tým, že v geometrickom pláne je uvedená dĺžka 17,2 m a v rovine mapy to skôr vypadá na dĺžku 27,2 m, čo je dostatočný dôvod pre neistotu, ktorú je potrebné odstrániť. Súd prvého stupňa uviedol, že znaleckú činnosť vykonávajú znalci zásadne zapísaní do zoznamu znalcov, ktorý je vedie Ministerstvo spravodlivosti a vzhľadom na to, že ide o osobu znalca, ktorá v tomto zozname zapísaná nie je, v tomto prípade môže súd znalecký posudok považovať len za listinný dôkaz. Preto súd konštatoval, že pre konanie o vypratanie časti nehnuteľností parcela č. 15308/2 v zmysle návrhu zo dňa 03.11.2005 nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo záverov oboch znaleckých posudkov znalcom v konaní ustanovených súdom, súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k záberu zo strany odporcu v rámci povolenej odchýlky nedošlo. Navyše súd poukazuje aj na to, že v petite požaduje navrhovateľ vypratať včas nehnuteľnosti parcela č. 15308/2 vo vlastníctve navrhovateľa, pričom podľa aktuálnych informácii z katastra nehnuteľností k.ú. Priepasné pozemok s takýmto označením v registri C, ani E neexistuje. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., kedy štátu, ktorý má podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, priznal trovy, ktoré platil celkovo vo výške 812,71 eur a uložil neúspešnému navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu túto sumu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva spočívajúce v trovách právneho zastúpenia ako aj zálohu na znalecké dokazovanie s tým, že celkovo trovy úspešného odporcu predstavujú sumu 665,38 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu. Je nepochybné, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uplatneného nároku bolo zistenie priebehu hranice medzi pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa a pozemkom vo vlastníctve odporcu a to práve z hľadiska historického vývoja a zákresu tejto hranice v katastri nehnuteľností a že išlo o takú skutočnosť, pre ustálenie ktorej bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Z postupu súdu pri vykonávaní tohto dokazovania najskôr nariadením znaleckého dokazovania Ing. Romanom Vágnerom a následne nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znalkyňou Ing. Ivetou Strhanovou a v nadväznosti na to odročením pojednávania za účelom ustanovenia
znaleckej inštitúcie je zrejmé, že súd prvého stupňa nemal v potrebnom rozsahu preukázané a zistené všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie rozhodujúcej otázky. Navrhovateľom vytýkané nedostatky a neúplnosť kontrolného znaleckého posudku podaného znalkyňou Ing. Ivetou Strhanovou riešil tým, že tohto znalca vyzval na podanie vyjadrenia ku skutočnostiam namietaných navrhovateľom. Takýto znalecký posudok sa napokon navrhovateľovi podarilo zabezpečiť prostredníctvom znalca Ing. Stanislava Kutáleka CSc., ktorý je súdny znalcom v odbore geodézie kartografie v ČR a ktorý na objednávku navrhovateľa vypracoval znalecký posudok. Ide o znalecký posudok v rozsahu 94 strán, ktorý navrhovateľ podaním zo dňa 07.10. predložil súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu požiadal aj o odročenie pojednávania na neskorší termín. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku súd uviedol len toľko, že jeho spracovateľom bol český znalec a považoval ho len za listinný dôkaz a konštatoval, že pre konanie v tejto veci nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Takýto postup súdu bol v príkrom rozpore s ustanoveniami O.s.p. upravujúcimi dokazovanie a zároveň odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k dôkaznému bremenu, riadne predloženému navrhovateľom je absolútne nedostatočné. Súd len konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že tento znalecký posudok ako listinný dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu s tým, že takýmto postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, keď navrhovateľ sa s odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nemôže dozvedieť, prečo ním na dôkaz predložený znalecký posudok predstavujúci listinný dôkaz nemal žiadnu výpovednú hodnotu. Pokiaľ ide o poukazovanie súdu na nedostatočnosť petitu návrhu je zrejmé, že k upresneniu o úprave petitu malo dôjsť práve na základe výsledkov dokazovania a to znaleckého, pričom súd prvého stupňa o návrhu s takýmto petitom konal od začiatku a poukázal na nedostatočnosť petitu, nie je opodstatnený. Preto mal zato, že konanie súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je zaťažené takou vadou, pre ktorú je potrebné rozsudok zrušiť, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že obaja súdom ustanovení znalci potvrdili, že odporca neužíva časť pozemku vo vlastníctve navrhovateľa s tým, že v priebehu súdneho konania bolo aj ďalšími vykonanými dôkazmi preukázané, že došlo k chybnému zápisu v kontrolnej úmernej miery medzi bodmi 7 a 9. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, na pojednávaní dňa 08.10.2015 bol navrhovateľ prítomný osobne a mal možnosť konať pred súdom. Právny zástupca navrhovateľa prítomný nebol, pričom navrhovateľ ho ospravedlnil a uviedol, že súd môže vec prejednať aj v jeho neprítomnosti. Preto má za to, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok Ing. Stanislava Kutálka CSc., nejednalo sa o posudok znalca zapísaného v zozname znalcov v SR, ani o znalca stanoveného súdom. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že súd neustanovil za účelom preskúmania znaleckého posudku Ing. Ivety Strhanovej do konania znaleckú inštitúciu a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, došlo k tomu preto, že táto znalecká organizácia znaleckú činnosť v odbore geodézie a kartografie nevykonáva. Samotný navrhovateľ na pojednávaní zároveň navrhoval aj inú alternatívu a to vyžiadať cestou súdu aspoň stanovisko k vyjadreniu zo dňa 15.3.2011 o znalkyni Ing. Strhanovej, čo súd aj urobil. Navrhovateľ ďalej namieta neopodstatnenosť námietky o nedostatočnosti petitu, pričom odporca má za to, že neexistencia pozemku parcela č. 15308/2 k.ú. Priepasné vo vlastníctve navrhovateľa, ktorej časť mal podľa navrhovateľa odporca užívať je sama o sebe dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa. Žiadal preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a zároveň naňho v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa, odvolací súd dodáva, že dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní s tým, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci a to najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy, vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka, výsluch účastníkov pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo časť na pojednávaní predseda senátu prečíta alebo oboznámi jej obsah.
V náväznosti na odvolacieho námietky zo strany navrhovateľa odvolací súd dodáva, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje tvrdenia. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. V predmetnom konaní bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporca zaberá jeho časť pozemku, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa. Na preukázanie tejto skutočnosti súd prvého stupňa v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie, kontrolné znalecké dokazovanie, pričom od ďalšieho znaleckého dokazovania formou ďalšieho kontrolného znaleckého posudku prostredníctvom ústavu upustil a to z dôvodu, že ústav, ktorý v prejednávanej veci pôvodne ustanovil nemá oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore, ktorý bol potrebný pre posúdenie daného skutkového stavu veci. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, pričom procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.
Navrhovanie dôkazov má priamo spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v návrhu na začatie konania vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkoch konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom. V opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nespĺňa alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy, vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O.s.p.). Ťažisko dokazovania listinami spočíva v dôkazoch listinami, z ktorých väčšina má charakter verejnej listiny, prípadne aj listinami súkromnými. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. možno vykonať dokazovanie aj listinami súkromnými alebo verejnými tak, že ich predseda senátu pri pojednávaní prečíta alebo oznámi ich obsah.
Listiny vydané súdmi SR alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak aj pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 134 O.s.p.).
Pre účely občianskeho súdneho konania sa za listinu považuje iba písomný prejav v určitej jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu, spôsobom predpokladaným v § 129 ods. 1 O.s.p.. Za verejné listiny označujeme listiny vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci ich právomoci alebo listiny osobitnými predpismi vyhlásené za verejné.
Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazom je právo mať aj zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neubralo smerom, ktorý z pohľadu prerokovávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Vycházajúc z odvolacích námietok navrhovateľa, ktorý v odvolaní namietal, že znalecký posudok znalca Ing. Stanislava Kutáleka CSc. súd prvého stupňa bral len ako listinný dôkaz, ktorým sa dostatočne nezaoberal, odvolací súd zdôrazňuje, že znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcami pre zadávateľa za podmienok ustanovených v zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok, jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie, odborné vyjadrenie a vysvetlenie s tým, že znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne v určenej lehote, účelne a hospodárne a nestranne. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok Ing. Stanislava Kutáleka CSc. súd prvého stupňa s prihliadnutím na tú skutočnosť, že znaleckú činnosť vykonávajú znalci zásadne zapísaní do zoznamov znalcov na území SR s tým, že je pravdou, že pokiaľ takýto znalecký posudok predloží účastník konania bez súčinnosti súdu možno ho brať do úvahy, avšak jedine za vyššie citovaných zákonných predpokladov takýto predložený znalecký posudok zo strany navrhovateľa považoval súd prvého stupňa len za listinný dôkaz s tým, že z hľadiska jeho štruktúry a obsahu možno konštatovať, že vzhľadom na postup, ktorý bol zvolený pri vyhotovovaní daného znaleckého posudku tu nemožno hovoriť o splnení podmienok pre vypracovanie znaleckého posudku tak, ako boli vyššie konštatované v súlade so zák.č. 382/2004 Z.z., t.z. že by sa jednalo o nestranne vyhotovený znalecký posudok, pričom tento posudok nemá ani štruktúru znaleckého posudku tak, ako to vyžadujú právne predpisy. V konečnom dôsledku však tento posudok nemohol vyvrátiť dva predchádzajúce znalecké posudky, ktoré dal súd vyhotoviť v rámci svojej činnosti s tým, že v konečnom dôsledku aj v znaleckom posudku posudzovanom ako listinný dôkaz predloženým navrhovateľom Ing. Stanislava Kutáleka CSc. sa rovnako ako od začiatku samotného konania, pričom táto skutočnosť bola zistená z výpovede Ing. Dušana Dugu ako aj zo znaleckého posudku Ing. Romana Vágnera a následne zo znaleckého posudku Ing. Ivety Strhanovej je zrejmá tá skutočnosť, že skutočne pri prepise kontrolnej úmernej miery medzi bodmi 7 a 9 bola urobená chyba, keď bola uvedená nesprávna vzdialenosť 17,2 m, pričom správna vzdialenosť medzi týmito bodmi je 27,2 m, pričom všetci vyššie naznačení ako svedkovia, tak aj znalci, že takto nesprávne uvedená kontrolná miera nemala vplyv na veľkosť a zobrazenie meraného pozemku. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku ani sporná medzi účastníkmi nebola. Pre posudzovanie danej veci je však podstatná tá skutočnosť, že ako znalec Ing. Roman Vágner, tak znalkyňa Ing. Iveta Strhanová v rámci znaleckého posudku po obhliadke ako aj v rámci doplnenia k znaleckému posudku zhodne uviedli, že záber zo strany odporcu k navrhovateľovi zistený medzi hranicami CKN parcely č. 15308/2 a parcelu č. 15308/4 ( v súčasnosti parcela č. 15315/3) nebol. Táto okolnosť je podstatná pre posúdenie skutkového ako aj právneho stavu v danej veci.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so všetkými navrhovanými dôkazmi a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukazuje na tú skutočnosť, že postupom súdu mu bola upretá možnosť konať pred súdom a to aj s prihliadnutím na petit samotného návrhu, odvolací súd zdôrazňuje, že už v znaleckom posudku Ing. Strhanovej sa konštatuje, že CKN parcela 15308/2 má v súčasnosti parcelné číslo 15315/3, t.z. že parcela č. 15308/2 v súčasnosti neexistuje. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že o tejto skutočnosti si boli účastníci vedomí v súvislosti s podaním znaleckého posudku Ing. Ivety Strhanovej zo dňa 27.03.2009 (viď. č.l. 191 v spise, resp. č.l. 8 znalecký posudok č. 3/2009), kde sa táto skutočnosť konštatuje. Z tohto potom vyplýva, že s touto skutočnosťou boli účastníci oboznámení min. už od roku 2009 a žiadnym spôsobom na túto skutočnosť prezentovanú v znaleckom posudku nereagovali.
Na druhej strane však pokiaľ z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa, bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania ako aj náhrade trov konania štátu a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v trovách za právne zastúpenie za jeden úkon právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu vrátane režijného paušálu vo výške 72,92 eur (64,53 + režijný paušál 8,39 eur), k náhrade ktorých bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .