Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/592/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: A. A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Z. XX, zastúpená JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. 9, proti odporkyni: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., G. XXX/XXX, zastúpená Mgr. Jozefom Danczim, advokátom so sídlom Komárno, Župná 1147, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. marca 2015, č. k. -68, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 198,- Eur a titulom právneho zastúpenia sumu vo výške 68,97 Eura, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 10. 03. 2015, č. k. -68 uložil odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumou vo výške 1 050,- eur a titulom právneho zastúpenia sumou vo výške 2 238,40 eura, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa viedlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -64 zo dňa 15. 01. 2015 tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A. k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam: parcela reg. "C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X zrušil a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, u každého v 1/2. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2015. Navrhovateľka ako v konaní úspešný účastník si riadne a včas uplatnila náhradu trov konania. V rámci trov konania si uplatnila náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1 050,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu, ktorá pozostáva z: odmeny za 5 úkonov právnej služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku odporkyne, účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015), 4 x režijného paušálu po 8,04 eura (za úkony v roku 2014); 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eura (za úkon v roku 2015), náhrady cestovných výdavkov (za účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015) celkove vo výške 67,44 eura (cesta z I. do D. a späť 250 km pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km, cene paliva 1,315 eura/1 liter paliva a základnej sadzbe 0,183 eura/1 km cesty), náhrady straty času (6 x 13,98) vo výške 83,90 eura; náhrady DPH vo výške 375,32

eura. Celkovo si tak navrhovateľka titulom trov konania uplatnila náhradu v sume 3 301,91 eura. Súd v danej veci vychádzajúc z výsledku konania konštatoval, že navrhovateľka bola v konaní plne úspešným účastníkom konania, a preto jej patrí náhrada účelne vynaložených trov konania. V danej veci treba mať za to, že navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súd jej návrhu vyhovel. Spôsob vyporiadania pritom nie je rozhodujúci, keďže v tejto časti súd návrhom viazaný nie je. Zdôraznil, že vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva iným spôsobom ako navrhoval navrhovateľ neznamená neúspech v konaní. Súd preskúmal právnou zástupkyňou navrhovateľky predložené vyčíslenie trov konania titulom trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou určenia hodnoty právneho úkonu. Vychádzajúc z hodnoty predmetu konania, ktorý bol vyčíslený vo výške 17 500,- eur, súd v súlade s § 10 ods. 1 a 5 vyhl. určil hodnotu právneho úkonu vo výške 336,94 eura. Navrhovateľke potom súd priznal titulom trov právneho zastúpenia za: odmenu za 5 úkonov právnej služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom dňa 10. 07. 2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku odporkyne na výzvu súdu, účasť na pojednávaní dňa 15.01. 2015), 4 x režijný paušál po 8,04 eura (za úkony v roku 2014); 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eura (za úkon v roku 2015); náhradu cestovných výdavkov (za účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015) celkove vo výške 67,44 eura (ktorá náhrada bola správne vyčíslená); náhradu straty času (6 x 13,98) vo výške 83,88 eura a náhradu DPH (z odmeny, režijného paušálu a náhrady straty času). Celkovo tak titulom trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľke sumu vo výške 2 238,40 eura. Zároveň súd priznal navrhovateľke náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1 050,- eur. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na skutočnosť, či v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. S ohľadom na v konaní preukázanú (a odporkyňou nepopretú) dlhodobú snahu navrhovateľky o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou a neochotu odporkyne riešiť spor mimosúdne mal súd za to, že v danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky (spočívajúce vo výnimočných okolnostiach, dôvodoch hodných osobitného zreteľa a podmienke uvedenia všetkých skutočností a predloženia dôkazov na začiatku konania) pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (celkom alebo sčasti) v konaní inak plne úspešnému účastníkovi. V zmysle § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal odporkyňu nahradiť trovy konania navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne. Záverom súd uviedol, že lehotu na plnenie určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že náhradu trov prvostupňového konania neprizná žiadnemu účastníkovi konania. Namietala, že navrhovateľka v žalobe o vyporiadenie spoluvlastníctva navrhovala konkrétny spôsob jeho vyporiadania, a to prikázaním veci za úhradu 17 500,- eur odporkyni, teda navrhovateľka jednoznačne určila spôsob vyporiadania. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -64 zo dňa 15. 01. 2015, právoplatný a vykonateľný dňa 11. 02. 2015 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľka ďalej v žalobe zo dňa 18. 02. 2014 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nie sú deliteľné a poukázala na rozsudkom Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. , R 45/1991, kedy jeden z vlastníkov považuje predmet spoluvlastníctva za nedeliteľnú, teda nie je ochotný náklady na rozdelenie veci uhradiť, vec sa musí považovať za nedeliteľnú. Navrhovateľka svojim vyjadrením teda vylúčila spôsob vyporaiadania spoluvlastníctva rozdelením. Do pozornosti odvolacieho súdu dala stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 08. 03. 1973, , č. 54/1973, zošit č. 7, str. 386. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľka nemohla mať úplný úspech, pretože súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Navrhovateľka žiadala pri spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva prikázanie veci odporkyni za úhradu 17 500,- eur a z tejto sumy jej nebolo priznané nič, a teda bola úplne neúspešná v priznaní tejto sumy. Odporkyňa prejavila vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22. 05. 2014 záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľke alebo tretej osobe za sumu, ktorá navrhla. Svoj postoj v priebehu konania nemenila, a teda nemožno konštatovať, že sa bránila neúspešne. Poukázala na list navrhovateľky, ktorý je ponukou na realizáciu predkupného práva odporkyne. Skutočnosť, že odporkyňa neprejavila záujem o uplatnenie si predkupného práva neznamená, že nemala záujem spor mimosúdne riešiť. V ďalšom konštatovala, že súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby po 336,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia písomné podanie na súd

- návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom, vyjadrenie k stanovisku odporkyne, účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2015). V tomto smere namietal, že právny úkon - ďalšie porada s klientom dňa 10. 07. 2014 trvajúca jednu skončenú hodinu a písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku odporkyne zo dňa 10. 07. 2014 nemožno považovať za úkony, ktoré boli potrebné a účelné k uplatneniu

práva navrhovateľky, pretože navrhovateľka v žalobe zo dňa 18. 02. 2014 sa vyjadrila k meritu veci a vyjadrenie z 10. 07. 2014 neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Tieto úkony považovala za účelové, aby boli navýšené trovy právneho zastúpenia bez reálnej potreby týchto úkonov k uplatneniu práva navrhovateľky. Ďalej súd priznal náhradu cestovných výdavkov (cesta z Bratislavy do Komárna a späť) za 250 km. Podľa internetovej aplikácie <https://www.google.de/maps/ > je vzdialenosť I. - D., a to z adresy F., I. na Z. 101 km, teda cesta tam aj späť predstavuje 202 km, teda výška cestovných náhrad je 50,23 eura. V ďalšom poukázala na judikát č. 54/1973. Zdôraznila, že sama navrhovateľka určila hodnotu sporu, pretože uviedla cenu podielu, ktorú žiadala a tým určila aj výšku hodnoty právnych úkonov vo veci, navrhovateľka mala možnosť svoj spoluvlastnícky podiel predať aj bez zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Počas konania a pred prvým pojednávaním vo veci, kedy prichádzalo do úvahy späťvzatie návrhu a vrátenie súdneho poplatku dostala navrhovateľka vyjadrenie odporkyne, že je ochotná predať svoj podiel navrhovateľke alebo tretej osobe za sumu,ktorú považuje navrhovateľka za sumu primeranej náhrady, teda 17 500,- eur. Napriek uvedenému navrhovateľka trvala na tom, aby súd rozhodol vo veci a trvala na spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci odporkyni za náhradu 17 500,- eur, a to napriek tomu, že už poznala odmietavé stanovisko odporkyne k navrhovanému spôsobu vyporiadania prikázaním veci, teda musela si uvedomiť, že keďže rozdelenie veci neprichádza do úvahy, môže súd rozhodnúť iba spôsobom predaja nehnuteľností. Domnieva sa, že ak odporkyňa určila výšku primeranej náhrady správne, potom pri predaji nehnuteľností z výťažku predaja dostane primeranú odplatu. V súvislosti s povinnosťou nahradiť trovy konania navrhovateľke uviedla, že povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 3 301,91 eura je pre ňu ako pre dôchodkyňu veľmi vysoká. Namietla aj nedostatočné vysporiadanie sa s ust. § 150 ods. 1 OSP. Záverom si uplatnila náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 198,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 68,97 eura. V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne. Úvodom navrhovateľka poukázala na to rozhodnutie č. , z ktorého nemožno vyvodiť, že by navrhovateľka nemal nárok na náhradu trov konania a č. Cpj 8/1972. Z rozhodnutia č. vyplýva, že bez ohľadu na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorý navrhovateľka navrhla, je úspešnou stranou aj keď súd rozhodol o inej forme vyporiadania. Odporkyňa tvrdí, že navrhovateľka nemala úspech vo veci, pretože súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal inak, než to navrhovateľka navrhla. Zdôraznila, že sa v konaní domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva, vyporiadania a výplaty hodnoty spoluvlastníckeho podielu s ohľadom na prikázanie veci do výlučného vlastníctva odporkyne. Súd prvého stupňa teda správne ustálil, že navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, pretože dosiahla požadované zrušenie spoluvlastníctva. Opätovne poukázala na dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Odporkyňa ďalej vytýka navrhovateľke, že neakceptovala návrh odporkyne po začatí konania, v ktorom odporkyni navrhla, že jej svoj spoluvlastnícky podiel predá za sumu 17 500,- eur. V tomto smere uviedla, že pre ňu nebolo prijateľné, aby sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pretože odporkyňa celé roky užíva nehnuteľnosti ako jeden celok a navyše navrhovateľka trvalo býva v I. aj so svojou rodinou. Zdôraznila, že odporkyňa časť nehnuteľností, ktoré vlastnila spolu s navrhovateľkou prenajímala a časť užívala pre seba. S predmetným domom nakladala ako so svojim, prenechala ho k bývaniu svojmu synovi. Stotožnila sa s tvrdením súdu, že je na jeho rozhodnutí, akým spôsobom podielové spoluvlastníctvo vyporiada, pritom nie je viazaný návrhom účastníkov. V súvislosti s námietkou, že navrhovateľke nemala byť priznaná náhrada trov konania, tak uviedla, že sa snažila spor riešiť mimosúdne a až po vyčerpaní prostriedkov mimosúdneho riešenia veci podala žalobu na súd. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom súdu prvého stupňa, keď odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľke. V tomto smere poukázala na justičnú prax Českej republiky, a to Nález sp. zn. , sp. zn. zo dňa 22. 07. 2010, sp. zn. zo dňa 05. 11. 2008, sp. zn. zo dňa 11. 06. 2009, sp. zn. zo dňa 22. 07. 2010 a sp. zn. zo dňa 12. 01. 2010. Záverom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil. Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 140 ods. 1 OSP, každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľka sa žalobou o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nehnuteľností, ktorú doručila dňa 24. 02. 2014 Okresnému súdu Komárno, domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A., k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam: parcela reg. "C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X zrušil a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, u každého v 1/2. Podielové spoluvlastníctvo žiadala vyporiadať prikázaním do výlučného vlastníctva odporkyne. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. -64 zo dňa 15. 01. 2015, právoplatným dňa 11. 02. 2015 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci A., k. ú. A., zapísaným na LV č. XXXX, a to nehnuteľnostiam: parcela reg. "C", parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 2043 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 731 m2, parcela reg. "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele reg. "C" parcelné číslo XXX/X a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, u každého v 1. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením o trovách konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči vedľajšiemu účastníkovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému nástupcovi pôvodného účastníka konania aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene účastníka konania. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta); c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,

že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej; d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci však prichádza do úvahy aplikácia § 142 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak má účastník vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že pre rozhodnutie o práve na náhradu trov konania sa vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej veci odvolací súd poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu NS ČSR sp. zn. zo dňa 8. marca 1973, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 a § 143 OSP smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. V prípade, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté je dôvodné uvažovať o aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Odvolací súd však zdôrazňuje, že so zreteľom na rozmanitosť prípadov treba riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom. S poukazom na vyššie citované Stanovisko Najvyššieho súdu NS ČSR a taktiež s ohľadom na priebeh konania sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď rozhodol, že navrhovateľka mala plný úspech v konaní, a preto jej priznal plnú náhradu trov konania. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozhodnutie o trovách konania posudzovať v zmysle § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že vzhľadom k tomu, že obe účastníčky, teda navrhovateľka aj odporkyňa, boli v konaní čiastočne úspešné, preto žiadnej z nich náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľka bola úspešná v časti svojej žaloby, ktorou sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva s odporkyňou, avšak bola neúspešná v časti navrhovaného spôsobu jeho vyporiadania a naopak odporkyňa bola úspešná v časti, v ktorej nesúhlasila s prikázaním veci do jej osobného vlastníctva za náhradu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd prvého stupňa vylúčil prvé dve zákonné možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda, že nemožno vec reálne rozdeliť s ohľadom na povahu veci a nemožno taktiež vec prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne, resp. navrhovateľky za náhradu, pretože o výlučné vlastníctvo predmetu sporu nemala žiadna z nich záujem, správne rozhodol, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj sporných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych vkladov, teda každá v 1/2. Odvolací súd konštatuje, že obe účastníčky konania zhodne prejavili súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva, a teda každá bola v istej časti konania procesne úspešná. Sporným však zostal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V tejto časti návrhu súd žalobe nevyhovel a rozhodol zrušiť podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja. V tejto časti bola navrhovateľka neúspešná, v dôsledku čoho dospel odvolací súd k tomu záveru, že s ohľadom na čiastočný úspech navrhovateľky a čiastočný úspech odporkyne je spravodlivé, aby nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vo veci rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním odporkyne zmenil procesným postupom podľa § 220 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania celkovo vo výške 266,97 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 198,- eur

a z trov právneho zastúpenia vo výške 68,97 eura, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne v zákonnej 3 dňovej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.