Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-7-2022.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: A.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. H. XXX, proti žalovanému: D. riaditeľ R. poisťovne, so sídlom XXX XX L. 1, Ul. XX. augusta č. X-XX, žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie D. riaditeľa R. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.2.2022 mu bolo doručené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku v časti o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Žalobca uviedol, že podal žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Trvanie invalidity bolo preskúmané s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka J. L., je naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal v zákonnej lehote. Žalobca má za to, že jeho zdravotný stav ako i diagnóza, ktorou trpí, má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti min. 71 %, čo uviedol aj v odvolaní. K odvolaniu priložil lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.11.2021. Dňa 14.2.2022 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie R. poisťovne, ktorým sa napadnuté Rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX zmenilo a to tak, že určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %. Žalobca nesúhlasil so závermi posudkových lekárov, pričom mal za to, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť žiadnu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho až 80 %. Uviedol, že jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zmiešaná porucha osobnosti ťažkého stupňa a jeho zaradenie do akéhokoľvek pracovného pomeru je absolútne nereálne a nemožné, čo jednoznačne zhodnotili i ošetrujúci odborní lekári v priložených lekárskych správach. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, a to vzhľadom na lekárske správy, ako i zdravotný stav žalobcu, ktoré jednoznačne konštatujú zmiešanú poruchu osobnosti ťažkého stupňa, čo indikuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti na 80 %.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára
XXXX bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v V. zo dňa 13. decembra 2021, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená od 16. marca 2021 už nie na 45 %, ale na 50 %. Ďalej žalovaný uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke žalobcu, týkajúcej sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia - zmiešaná porucha osobnosti ťažkého stupňa, kde podľa jeho subjektívneho názoru je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, žalovaná uvádza, že od januára 2021 psychiater u žalobcu popisuje ťažkú formu zmiešanej poruchy osobnosti, ktorú potvrdzuje psychológ dňa 16. marca 2021. IQ je v hodnote 85 do úrovne mentálnej subnormy, na CT vyšetrení mozgu je diskrétna kôrová atrofia. Postprocesuálny defekt je označený len ako suspektný. Uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly V, položky 5, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia na 50 %, vzhľadom na prevahu len neurotických ťažkostí, depresia je označená len ako subdepresia, kognitívne schopnosti len subnormné. Halucinácie a bludy sú označené len anamnestický. Posúdenie vo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou, odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Predložené lekárske správy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené. Z tohto posudku je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára a nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.
3. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s argumentami žalovaného nesúhlasí. Namietal stanovisko žalovaného, že je to len jeho subjektívny názor, na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola posúdená ich posudkovým lekárom. Poukázal na všeobecnú prax, kde jeho diagnóza má obvyklé posúdenie výrazne vyššie minimálne 71 %, nakoľko pacientov s takýmto zdravotným obmedzením obmedzuje v bežnom živote natoľko, že nie sú schopní zaradiť sa do žiadneho pracovného procesu. Poukázal tiež na lekárske správy ošetrujúceho lekára, ktorý má ten istý názor, pozná dôverne zdravotný stav ako i priebeh ochorenia. Stanovisko žalovaného je podľa žalobcu len jeho jednostranný názor, ktorý nemôže byť rozhodujúci v prípade, keď nezohľadňuje skutočný stav žalobcu a ani názory a lekárske správy jeho ošetrujúceho lekára ako i bežnú prax pri takýchto diagnózach.
4. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe a v písomnej replike a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným, súd zistil tieto skutočnosti:
7. Žalobca žiadosťou z 01.02.2021 požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán posúdil zdravotný stav žalobcu posudkom zo dňa 07.10.2021, kde určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie Schizofréniu, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy podľa Kapitoly
V, Položka 2, písmeno a) 45% (z daného percentuálneho rozpätia 35-45 %). Za iné zdravotné postihnutia žalobcovi nepriznal zvýšenie v žiadnom rozsahu. Ako iné choroby boli diagnostikované Zmiešaná porucha osobnosti a arteriálna hypertenzia. Pri svojich záveroch vychádzal z odborných nálezov: Psychiatrickej nemocnica J.. H. F., Správy z interného oddelenia zo dňa XX.XX.XXXX- XX.XX.XXXX, správy z Psychiatrickej nemocnice Prof. H. F. XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX, Psychologického vyšetrenia H.. R. L. XX.XX.XXXX, Psychiatrického vyšetrenia MUDr. H. H. zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňový správny orgán na podklade uvedeného posudku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť žalobcu zamietol.
8. Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že má diagnostikovanú zmiešanú a inú poruchu osobnosti ťažkej formy a podľa tejto by mal byť posudzovaný, pričom má diagnostikovanú aj nediferencovanú schizofréniu a arteriálnu hypertenziu. K odvolaniu pripojil správu MUDr. H. zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Súd konštatuje, že z obsahu lekárskej správy zo dňa 16.11.2021 (od MUDr. H.) plynie, že žalobca trpí zmiešanou a inou poruchou osobnosti v ťažkej forme. Súčasne trpí Schizofréniou s postprocesuálnymi zmenami.
10. Žalovaný opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu lekárskym posudkom zo dňa 13.12.2021, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcovi určil podľa Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, Položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, Písmeno b - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Zvýšenie za iné ochorenia žalobcovi nepriznal. Pri posúdení zdravotného stavu dospel k záveru, že žalobca trpí nasledovnými ochoreniami: Zmiešanou poruchou osobnosti ťažkého stupňa (F XX), Paranoidnou schizofréniou stredne ťažkou, Úzkostne-depresívnou poruchou, mentálnou subnormou - IQ 85, Hypertenzia I.. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50%.
11. Na podklade posudku žalovaný vydal rozhodnutie XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na sumu XXX,XX eur mesačne od 16.03.2021 a na sumu XXX,XX eur mesačne od 01.01.2022. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom konštatoval, že účastník konania bol uznaný invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 17. júla 2019 pre schizofréniu zaradenú do kapitoly V, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený dňa 7. októbra 2021 so záverom, že je naďalej invalidný s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce postihnutie. Proti rozhodnutiu R. poisťovne, ústredie podal účastník konania odvolanie. Medicínsky mal zistené dve akútne psychózy paranodinej schizofrénie, ktoré si vyžiadali hospitalizácie v rokoch 2018 a 2019. Po podanej liečbe vrátane elektrošokov bol stav dlhodobo kompenzovaný, bludy ani halucinácie neboli prítomné, jednalo sa o stredne ťažký stupeň ochorenia s prejavmi prevažne neurotického charakteru s úzkostne- depresívnou poruchou, čo zodpovedalo posúdeniu podľa kapitoly V, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia, t. j. 45 %. Odvtedy prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu, od januára 2021 psychiater popisuje ťažkú formu zmiešanej poruchy osobnosti, ktorú potvrdzuje psychológ dňa 16. marca 2021. IQ je v hodnote XX do úrovne mentálnej subnormy, na CT vyšetrení mozgu je diskrétna kôrová atrofia. Postprocesuálny defekt je označený len ako suspektný. Uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly V, položky 5, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia na 50 % vzhľadom na prevahu len neurotických ťažkostí, depresia je označená len ako subdepresia, kognitívne schopnosti len subnormné. Halucinácie a bludy sú označené len anamnesticky. Ostatné ochorenia účastníka konania sú posudkovo nevýznamné, choroba vysokého tlaku mala hypertenznú krízu v roku 2019, odvtedy si kontrolné vyšetrenia nevyžiadala. Stav preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v V. nepovažuje za závažný, podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. je zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 50 %. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že nakoľko došlo k zmene rozsahu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť, posúdil odvolanie ako dôvodné, a preto rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku o príslušnú sumu, ktorú popísal v odôvodnení rozhodnutia.
12. Správny súd konštatuje, že sporným v konaní je tá skutočnosť, či žalovaný správne posúdil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, či táto bola správne stanovená na 50 % alebo nie. 13. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
14. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
19. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
20. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
21. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
22. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
23. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
24. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
25. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
26. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
28. Súd konštatuje, že pri žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný dôvodmi ani rozsahom správnej žaloby a je oprávnený preskúmať rozhodnutie žalovanej aj z dôvodov, ktoré žalobca v konaní priamo neuviedol. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu, ako aj žaloby a vyjadrení účastníkov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je potrebné toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť. Správny súd vidí nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tom, že žalovaný síce zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, nakoľko žalobca trpí novým ochorením, a to zmiešanou poruchou osobnosti ťažkého stupňa, ktorú aj správne zatriedil do Kapitoly V položka 5 písmeno b), avšak nedostatočne (resp. vôbec), nevysvetlil aká je súvsťažnosť ďalšieho ochorenia žalobcu - stredne ťažkej paranoidnej schizofrénie k hlavnému ochoreniu. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného musí byť napísané tak, aby bolo preskúmateľné, a preto, ak pre stredne ťažkú paranoidnú schizofréniu nezvýšil žalovaný žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, musí riadne vysvetliť prečo. Uvedené druhé ochorenie samo o sebe bolo dôvodom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v minulosti, pričom v novom posúdení sa žalovaný s uvedeným ochorením žalobcu nevysporiadal. Z pohľadu súdu je nevyhnutné, aby žalovaný (posudkový lekár) sa vysporiadal aj s otázkou, ako pôsobí stredne ťažká paranoidná schizofrénia spolu so zmiešanou poruchou osobnosti ťažkého stupňa a súčasne s úzkostno-depresívnou poruchou, mentálnou subnormou - A na pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. A teda, či tieto ďalšie ochorenia spôsobujú, alebo nespôsobujú možnosť posúdiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu o viac ako 50 %. Je dôležité si uvedomiť, že vo svojej podstate uvedené okolnosti žalobca namietal už vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu (keď popísal obe ochorenia v rámci odvolania), pričom žalovaný svoju správnu úvahu o zohľadnení len jedného ochorenia dostatočne nevysvetlil. Správny súd má za to, že kombinácia závažných ochorení typu zmiešaná porucha osobnosti ťažkého stupňa a stredne ťažká paranoidná schizofrénia spolu s úzkostno depresívnou poruchou a mentálnou subnormou je potrebné náležite odôvodniť, a v tomto prípade je potrebné si k posúdeniu tak závažnej situácie prizvať aj odborníka z odboru psychiatrie, ktorý bude nápomocný (svojou konzultáciou s posudkovým lekárom žalovaného) pri stanovení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Súd záverom uvádza, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom je potrebné skonzultovať stav žalobcu s odborníkom z odboru psychiatria (môže/nemusí to byť ošetrujúci lekár žalobcu) a následne rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby nevznikli pochybnosti o jeho preskúmateľnosti a správnosti.
30. O trovách konania by správny súd mal rozhodovať podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnému žalobcovi by pripadala náhrada trov konania, avšak v konaní žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli (trovy súdneho poplatku, trovy právneho zastúpenia, ani cestovné), a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, pričom žalobca si ich ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.