Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17Csp-167-2021.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/167/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Mesto Trebišov, IČO: 00 331 996, so sídlom M. R. Štefánika 862/204, 075 25 Trebišov, zastúpené: Bytový podnik Trebišov, s.r.o., IČO: 36 175 706, so sídlom Puškinova 18, 075 86 Trebišov, proti žalovaným: 1/ D./ W., v konaní o zaplatenie 850,39 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 850,39 Eur spolu s 0,05 % poplatkom z omeškania za každý deň z omeškania zo sumy 227,22 Eur od 01.09.2020 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania za každý deň z omeškania zo sumy 623,17 Eur od 01.09.2021 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2021 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 850,39 € s príslušenstvom, a to z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.09.2020 do 01.09.2021.
2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú nájomcami bytu č. 22, na ulici Zimnej 1645/1 v Trebišove, ktorý patrí pod jeho výkon správy. Žalovaní neplatili za služby spojené s výkonom správy. Predmetom konania je dlh za rok 2019 v sume 227,22 Eur a za rok 2021 v sume 623,17 Eur. 3. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 21.01.2022 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk, preto súd uznesením č.k. 17Csp/167/2021-31 zo dňa 07.04.2022 platobný rozkaz zrušil. Žalovaným súd doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.08.2022, kde podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaných, nakoľko ich účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná. Súd dodáva, že strany sporu boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, pričom žalovaní svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
5. Poverený zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu, oboznámením sa so žalobou, ako aj s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvy o výkone správy zo dňa 26.06.2019, rozpis dlžnej čiastky za obdobie 01/2019-01/2021, ako aj s iným spisovým materiálnom vzťahujúcom sa k danej veci a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalovaní dňa 26.06.2019 uzatvorili s vlastníkom bytu - Mestom D. v zastúpení Bytový podnik D. s r.o. zmluvu o nájme bytu, v zmysle ktorej sú žalovaní vlastníkmi bytu č. 22, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v bytovom dome 1645 na ulici Zimná 1 v Trebišove. Predmetom zmluvy je nájom Bytu, s ktorým je spojené aj užívanie spoločných častí a spoločných zariadení Bytového domu a Pozemku. Žalovaní dlhujú žalobcovi z titulu úhrady za užívanie bytu a za plnenia poskytované s užívaním bytu celkom 850,39 Eur, čo predstavuje dlh za nedoplatok služieb za rok 2019 vo výške 227,22 Eur a nedoplatok služieb za rok 2020 vo výške 623,17 Eur.
8. Medzi stranami sporu sa nepochybne jedná o občianskoprávny vzťah tak, ako to má na mysli ustanovenie § 1 ods. 2 Obč. zákonníka s tým, že tento právny vzťah je upravený zákonom č. 182/1993 Z. z., platnom v čase trvania záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa ust. § 671 ods. 1. OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej vecia spôsob jej užívania.
12. Podľa ust. § 671 ods. 2. OZ, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platísa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
13. Podľa čl. VI. bod 1. Zmluvy o nájme bytu (ďalej len „Zmluva“), za nájom bytu sa nájomca zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné, ktoré bolo stanovené vzájomnou dohodu zmluvných strán vo výške 38,11 Eur mesačne.
14. Podľa čl. VI. bod 2. Zmluvy, za nasledovné plnenia spojené s užívaním bytu platí nájomca prenajímateľovi mesačné preddavky v celkovej výške 35,57 Eur. Nájomné + preddavky spolu 73,68 Eur.
15. Podľa čl. VI. bod 5. Zmluvy, ak nájomca nezaplatí nájomné podľa tohto článku Zmluvy do 5 dní po ich splatnosti, má prenajímateľ voči nájomcovi nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania.
16. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej boli vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré si však riadne plnil len žalobca. Žalovaným riadne predpísal preddavky, ktorý však títo riadne a však nehradili. Žalovaní ako nájomníci bytu v bytovom dome, ktorého správu vykonáva žalobca, si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme bytu neplnil riadne a včas, keď mu za obdobie od 01.01.2019 do 30.12.2020 vznikol nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu celkove vo výške 850,39 eura. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že by pohľadávku žalobcu uhradil alebo že by pohľadávka žalobcu zanikla inak, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 850,39 Eur.
23. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade však súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovaným na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako tri dni.
25. Okrem dlžnej istiny súd zároveň žalobcovi priznal aj uplatnený nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania, nakoľko žalovaní sa do omeškania dostali s peňažným dlhom (peňažný záväzok voči žalobcovi riadne a včas neuhradili).
26. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1/, 2/. O ich výške sa rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.