Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-30-2020.pdf
PDF · 139.95 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: FVE Buzitka, s.r.o., so sídlom Na Kope 611/81, 040 16 Košice - Myslava, IČO: 45 541 515, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpený Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, registračné číslo FL.0002.539.075-9, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 1.715,23 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy v celkovej 1.715,23 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je výrobcom elektriny. Žalobca zaplatil žalovanému na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 1.715,23 Eur za prístup do distribučnej sústavy a to napriek tomu, že žalobca s ním nemá uzavretú zmluvu o prístupe. Platby bez platne uzatvorenej zmluvy sú s poukazom na nález ÚS SR PL ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016 protiústavné a tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu.
2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný Platobný rozkaz dňa 02.01.2020, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že faktúre bola vystavená oprávnene. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie distribúcie elektriny prostredníctvom elektrických vedení a elektrických zariadení. Poplatky, ktoré žalovaný účtuje, sú prísne regulované ÚRSO. Žalovaný pri účtovaní platby za prístup do distribučnej sústavy postupoval podľa platných právnych predpisov a rozhodnutí ÚRSO. Opačný postup žalovaného by bol v rozpore s § 29 ods.1 zák.č. 250/202 Z.z. So žalobcom uzavrel Zmluvu o pripojení, ktorá je predpokladom úspešného fyzického pripojenia žalobcu o pripojenie do distribučnej sústavy a faktického využívania pridelenej kapacity. Jedným zo základných údajov v Zmluve o pripojení je aj výška MRK, ktorá predstavuje kapacitu, ktorú je možné zo strany žalobcu dodať do sústavy, pričom žalovaný je ako prevádzkovateľ DS povinný vytvoriť a udržiavať distribučnú sústavu, prostredníctvom ktorej žalobca bude môcť dodávať elektrinu vyrobenú v jeho zariadení do DS a prostredníctvom ktorej bude možné vyrobenú elektrinu v rozsahu pridelenej kapacity prijať. Zo strany žalobcu došlo k dodávaniu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného a tak zo strany žalobcu došlo k reálnemu využitiu poskytovanej kapacity. Žalovaný uviedol, že bez reálneho využitia kapacity DS žalovaného by k dodávke elektriny nemohlo dôjsť a žalobcovi by zo strany povereného subjektu neboli hradené žiadne platby. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že prístup do distribučnej sústavy
nepotrebuje a nevyužíva, žalovaný poukázal na porovnanie platieb za prístup a distribúciu elektriny odberateľom a výrobcom elektriny. Odberateľ pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine platí dvojzložkovú tarifu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, pričom táto tarifa sa skladá z: a) mesačnej tarify za rezervovanú kapacitu v €/MW a b) z tarify za distribúciu elektriny v €/ MWh. Tarifa a) je fixnou zložkou platby, nakoľko sa odvíja od výšky dohodnutej rezervovanej kapacity a predstavuje platbu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy v určenom rozsahu - odberateľ má právo odoberať elektrinu z distribučnej sústavy do výšky dojednanej rezervovanej kapacity. Rezervovanú kapacitu si môže odberateľ dojednať v rozmedzí 20%
- 100% výšky MRK dohodnutej v zmluve o pripojení. Tarifa b) je variabilnou zložkou platby, nakoľko sa odvíja od skutočného množstva elektriny, ktoré bolo v určenom období distribuované (prepravené) do odberného miesta odberateľa. Výrobca pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine platí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výlučne platbu za prístup do distribučnej sústavy, a to vo výške 30% MRK dohodnutej v zmluve o pripojení. Zdôraznil, že SSD je povinná rezervovať pre odberateľa a rovnako aj pre výrobcu v distribučnej sústave kapacitu a byť vždy pripravená prijať do distribučnej sústavy od výrobcu, resp. distribuovať do odberného miesta odberateľa množstvo elektriny zodpovedajúce dohodnutej kapacite. Pri výrobcoch je táto povinnosť SSD navyše umocnená skutočnosťou, že pre výrobcu je SSD povinná zabezpečiť kapacitu v sústave v celej výške zmluvne dohodnutej MRK, nakoľko si výrobcovia na rozdiel od odberateľov rezervovanú kapacitu nedojednávajú. Rezervovanú kapacitu si môže odberateľ dojednať vo výške 20% - 100% z MRK, teda pre odberateľa, ktorý má zmluvne dohodnutú MRK vo výške 1 MW môže byť rezervovaná kapacita stanovená v rozmedzí hodnôt 0,2 MW - 1 MW a SSD je povinná rezervovať mu v sústave práve takto dojednanú rezervovanú kapacitu. Naopak, pre výrobcu, ktorého MRK predstavuje hodnotu 1 MW, je SSD povinná rezervovať v distribučnej sústave kapacitu práve vo výške 1 MW, pričom však výrobca platí platbu za prístup len vo výške 30% tejto MRK, teda fakticky hradí platbu, ako keby jeho „rezervovaná kapacita“ bola stanovená vo výške 0,3 MW. Uviedol, že je nesporné, že žalobca odovzdá vo svojom odovzdávacom mieste SSD elektrinu vyrobenú v jeho výrobcom zariadení a nebolo by od neho spravodlivé požadovať aj úhradu distribúcie (prepravy) tejto elektriny konečnému spotrebiteľovi. To je práve zložka platby, ktorú hradí výlučne odberateľ - teda subjekt, do ktorého odberného miesta je táto elektrina distribuovaná (prepravená). Neexistuje však žiadny zákonný a ani iný dôvod, prečo by výrobca, z ktorého výrobného zariadenia preukázateľne dochádza k dodávke do distribučnej sústavy, a pre ktorého je SSD povinná zabezpečiť kapacitu v sústave rovnakým spôsobom ako pre odberateľa elektriny, mal byť na rozdiel od odberateľov oslobodený od povinnosti hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy. Takýto rozdielny prístup voči jednej časti užívateľom distribučnej sústavy by bol zo strany SSD diskriminačný a bol by v rozpore s povinnosťou uloženou SSD v § 31 ods. 2 písm. b) zákona o energetike.
3. Po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetky strany sporu, avšak na pojednávanie sa dostavil iba žalovaný so svojim právnym zástupcom. Hoci žalobca bol predvolaný riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavil bez uvedenia dôvodu, či akéhokoľvek ospravedlnenia.
4. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal zistený nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného v zariadení na výrobu elektriny. Dané skutočnosti medzi stranami konania boli nesporné.
6. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 1.715,23 Eur za prístup do distribučnej sústavy.
7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mu účtoval poplatok za prístup do distribučnej sústavy na základe § 26 ods.23 vyhl. č. 221/2013 Z.z. ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, a to napriek tomu, že žalobca s ním nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Poukázal na nález ÚS SR PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016, podľa ktorého časť daného ustanovenia nie je v súlade s Ústavou SR. Predmetná časť ustanovenia stanovovala povinnosť výrobcov elektriny platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípadoch, keď im takáto služba nebola dodávaná a ani sa zmluvne nezaviazali za takýto prístup platiť. Platby za tieto služby, vzhľadom na neexistenciu uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi žalobcom a žalovaným, nemajú právny dôvod. Žalobca so žalovaným neuzavrel zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny (zmluvný typ je upravený ustanovením § 26 ods.2 zákona o energetike), na základe ktorej by sa zaviazal zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Preto má za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu vo výške 1.715,23 Eur.
8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
11. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, pričom poukázal na rozhodnutia vyšších súdov v obdobných veciach. Zároveň pred súdom uviedol, že ako vyplýva z právneho názoru či už Ústavného súdu SR alebo NS SR, pre právne posúdenie právneho základu poplatku za prístup je potrebné zohľadňovať obdobie uzatvorenia zmluvy o pripojení. Žalobca zmluvu o pripojení so žalovaným uzatvorenú má a uzatvorili ju dňa 30.08.2010, teda za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z., teda „starého“ zákona o energetike, ktorý ustanovoval povinnosť výrobcu elektriny uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o prístupe a pripojení do distribučnej sústavy, pričom splnenie tejto zákonnej podmienky oprávňovalo žalobcu ako výrobcu elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou. Žalovaný tiež v zmysle zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. bol povinný s výrobcom elektriny ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvoriť zmluvu o prístupe a pripojení, pokiaľ boli splnené technické a obchodné podmienky pripojenia a prístupu a nakoľko zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená bola, tak je zrejmé, že teda tieto podmienky splnené v čase uzatvorenia zmluvy boli. Má za to, že medzi žalobcom a žalovaným je uzatvorená aj zmluva o prístupe, a vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR, žalobca má zabezpečený prístup do sústavy žalovaného, za ktorý je povinný platiť.
12. Žalovaný potvrdil uzatvorenie Zmluvy o pripojení, avšak má za to, že zmluva o prístupe je súčasťou zmluvy o pripojení s tým, že určite na obidvoch stranách sporu bola daná vôľa, aby prístup do distribučnej sústavy bol zabezpečený. Ak žalobca chcel pôsobiť na trhu s elektrinou, musel mať aj tento prístup. Hoci zmluvou o pripojení je rezervovaná maximálna kapacita, je bezpredmetné, kto je odberateľom elektriny, ktorú dodáva žalobca do sústavy, nakoľko prístupom je práve samotné dodanie elektriny do sústavy. Žalovaný rezervuje maximálnu rezervovanú kapacitu v mieste pripojenia do sústavy, ktorá je definovaná v zmluve o pripojení a jedná sa o vlastnícke rozhranie medzi zariadením výrobcu a distribučnou sústavou. Keď elektrina vyrobená v zariadení na výrobu preklenie alebo vstúpi do distribučnej sústavy, práve toto je považované za samotné využitie prístupu do distribučnej sústavy a už následne, kde tá elektrina je prepravená a komu, tak táto časť sa týka práve distribúcie elektriny, ktorú žalobca nevyužíva, ale za túto službu mu ani nikto žiadne poplatky nefakturoval. Fakturujú sa poplatky len za prístup do sústavy, ktorý preukázateľne žalobca využíval tým, že elektrinu do sústavy dodal.
13. Žalovaný trval na tom, že pre žalobcu zabezpečuje požadovanú kapacitu v distribučnej sústave a zabezpečuje mu prístup do distribučnej sústavy a tento ho aj reálne využíva, nakoľko tým, že elektrinu dodáva, dochádza z jeho strany k využívaniu distribučnej sústavy a medzi žalobcom a žalovaným bola preukázateľne dohodnutá maximálna rezervovaná kapacita, čo vyplýva z toho, že žalobca má so žalovaným uzavretú Zmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy, pričom samotné pripojenie do distribučnej sústavy je povinným a nutným predpokladom využívania a dodávky elektriny do distribučnej sústavy. Žalobca má zabezpečenú maximálnu rezervovanú kapacitu (MRK) vo výške stanovenej v zmluve o pripojení. Žalovaný musí v distribučnej sústave rezervovať dostatočnú kapacitu, aby bolo zo strany žalobcu kedykoľvek možné dodávať elektrinu v rozsahu MRK. Nakoľko žalobca prístup do sústavy využíva, je povinný za prístup hradiť platbu vo výške určenej platnými právnymi predpismi. Žalobcovi boli účtované platby za prístup do distribučnej sústavy a bez takého prístupu nie je oprávnený dodávať elektrinu.
14. Žalovaný poukázal na technicko-odborné posúdenie, pričom predložil technickú odbornú analýzu s názvom „Technicko - odborné posouzení využívaní kapacity distribuční soustavy výrobci elektriny. Žalovaný sa touto analýzou usiloval preukázať, že dodávka elektriny žalobcom je akýmsi využívaním kapacity distribučnej sústavy. Z tohto žalovaný odvodzuje, že sa jedná o prístup. (l.č. 83)
15. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal Vyhlášku, ktorou od 01.01.2014 zaviedol pre výrobcov elektriny novú platbu s názvom - platba za prístup do distribučnej sústavy“ (tzv. G-komponent). Túto platbu mali povinnosť uhrádzať všetci výrobcovia elektriny bez ohľadu na to, či prístup do distribučnej sústavy využívajú, alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či uzatvorili so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy alebo nie. Výšku platby za prístup do distribučnej sústavy sa určuje prostredníctvom cenového rozhodnutia Úradu, a to z hodnoty 12-mesačnej rezervovanej kapacity. Takéto cenové rozhodnutie vydáva Úrad pre každý kalendárny rok. V zmysle Vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu za prístup, a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva o prístupe“). /V zmysle § 26 ods. 23 Vyhlášky platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (...) na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny./
16. Súd mal medzi stranami nesporné, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o pripojení, pričom podľa bodu 1.1 Zmluvy žalovaný sa zaväzuje zabezpečiť a umožniť odberateľovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve pripojenie zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy žalovaného. Taktiež danou zmluvou bola dohodnutá maximálna rezervovaná kapacita. (l.č. 118) Taktiež sporové strany uzavreli aj Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. 239/2014. (l.č. 109)
17. Hoci zmluvou o pripojení je rezervovaná maximálna kapacita, je bezpredmetné, kto je odberateľom elektriny, ktorú dodáva žalobca do sústavy, nakoľko prístupom je práve samotné dodanie elektriny do sústavy. Žalovaný rezervuje maximálnu rezervovanú kapacitu v mieste pripojenia do sústavy, ktorá je definovaná v zmluve o pripojení a jedná sa o vlastnícke rozhranie medzi zariadením výrobcu a distribučnou sústavou. Keď elektrina vyrobená v zariadení na výrobu preklenie alebo vstúpi do distribučnej sústavy, práve toto je považované za samotné využitie prístupu do distribučnej sústavy a už následne, kde tá elektrina je prepravená a komu, tak táto časť sa týka práve distribúcie elektriny, ktorú žalobca nevyužíva, ale za túto službu mu ani nikto žiadne poplatky nefakturoval. Fakturujú sa poplatky len za prístup do sústavy, ktorý preukázateľne žalobca využíval tým, že elektrinu do sústavy dodal.
18. Je nepochybné, že žalobca za prístup uhradil v celkovej výške 1.715,23 Eur, a to na základe faktúry, pričom žalobca tvrdil, že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe so žalovaným. Žalobca zotrval na tom, že so žalovaným má uzavretú iba zmluvu o pripojení.
19. Súd skonštatoval, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi stranami sporu založila právny vzťah a vznikla za účinnosti zák.č. 656/2004 Z.z. Zákon č. 656/2004 Z.z. vo svojich ustanoveniach upravoval práva a povinnosti subjektov pôsobiacich na trhu s elektrinou, ako aj obsahoval definíciu jednotlivých pojmov, ktoré zákonodarca v predmetnom predpise použil.
20. Je nepochybné, že dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) vydal vyhlášku č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „Vyhláška“). Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014 (ďalej len „platba za prístup“).
21. Podľa § 2 písm.a) bod 11. a 12.2. zák.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) všeobecne 11. pripojením do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12.2. prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo účastníka trhu s elektrinou využívať distribučnú sústavu v rozsahu
zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a ak ide o účastníka trhu dodávajúceho elektrinu v mieste pripojenia, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo dodávať elektrinu do distribučnej sústavy.
22. Podľa § 21 ods.2 písm.a) zák.č. 656/2004 Z.z. výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.
23. Podľa § 24 ods.2 písm. h) zák.č. 656/2004 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave.
24. Podľa § 15 ods.15 zák.č. 251/2012 Z.z., sú účastníci trhu s elektrinou povinní dodržiavať pravidlá trhu.
25. Podľa § 31 ods. 2 písm. c), h), j) zák.č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť prístup do distribučnej sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe okrem plnenia povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme; v prípade odmietnutia prístupu do distribučnej sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy uviesť opodstatnené dôvody založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách a informácie o opatreniach, ktoré sú potrebné na posilnenie sústavy.
26. Podľa § 2 písm.a) bod 15. vyhl. ÚRSO č. 24/2013 Z.z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie v elektroenergetike maximálnou rezervovanou kapacitou maximálna hodnota výkonu, ktorý je technicky možné odoberať z distribučnej sústavy; na napäťovej úrovni vvn a vn je maximálnou rezervovanou kapacitou hodnota štvrťhodinového výkonu dohodnutá v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy a určená v pripojovacích podmienkach a na napäťovej úrovni nn sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch a pre odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia vybavené určeným meradlom s meraním štvrťhodinového činného výkonu s mesačným odpočtom môže byť rezervovaná kapacita zmluvne dojednaná a môže byť nižšia, ako je hodnota kapacity zodpovedajúca amperickej hodnote hlavného ističa; maximálnou rezervovanou kapacitou pri výrobe kapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu zariadenia na výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny a ktorý je zároveň technicky možné dodať do sústavy.
27. Podľa § 29 ods.1 písm.b) zák.č. 250/2012 Z.z. regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.
28. V nadväznosti na predmetnú úpravu je potrebné poukázať na prechodné ustanovenia obsiahnuté v zák.č. 251/2012 Z.z., v zmysle ktorého podľa § 96 ods.7 veta prvá zákona č. 251/2012 Z.z., zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Uvedené sa týka aj zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorá bola dojednaná ešte za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z.
29. Súd /obdobne ako aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 29.04.2020, sp.zn. 4Obdo/95/2018/ upriamuje pozornosť na to, že právny rámec fungovania vnútorného trhu s elektrinou je upravený aj v rámci práva Európskej únie. V zmysle čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR platí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (ďalej aj „smernica“ v príslušnom gramatickom tvare), ktorá predpokladá zabezpečenie otvoreného prístupu na trhu s elektrinou. Smernica priamo predpokladá a zaväzuje členské štáty zabezpečiť nediskriminačné tarify za prístup pre všetkých užívateľov distribučnej sústavy. V rámci posúdenia zmluvy o pripojení, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na základe zákona č. 656/2004 Z.z., je potrebné vychádzať aj z danej smernice.
- Podľa článku 2 odseku 18 smernice, pod pojmom „užívateľ sústavy“ sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je elektrina z týchto sústav dodávaná.
- Podľa článku 32 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých oprávnených odberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy. Členské štáty zabezpečenia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti schválené v súlade s článkom 37, a aby tieto tarify a metodiky, ak sú schvaľované iba metodiky, boli pred nadobudnutím účinnosti uverejnené.
- Podľa článku 32 ods. 2 smernice, prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite opodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 3 a založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. Regulačné orgány, ak tak stanovia členské štáty, alebo členské štáty zabezpečia, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol odmietnutý prístup, mohol využiť postup na urovnanie sporu. V prípade odmietnutia prístupu regulačné orgány tiež zabezpečia, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy poskytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie sústavy. Strane, ktorá o takéto informácie požiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie takýchto informácií.
30. Je nesporné, že žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy umožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých (t.j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne vyžadovaného zákonom č. 656/2004 Z.z. nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy a nemohol byť ani do nej pripojený.
31. Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej zákonom č. 656/2004 Z.z. (§ 21 ods. 2 písm. a), § 24 ods. 2 písm. h) zákona č. 656/2004 Z.z.) zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú službu. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z.z., ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu s elektrinou odlišne od zákona č. 656/2004 Z.z. Pokiaľ zmluva, uzavretá podľa zákona č. 656/2004 Z.z., nie je v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzavrieť novú zmluvu, keďže táto zostáva platná.
32. Súd poukazuje na to, že v obdobných veciach už rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor a záver, že súdy nižšej inštancie v obdobných konaniach, v ktorých vyslovili, že medzi stranami sporu nebola zmluva o prístupe uzatvorená, nesprávne aplikovali ust. § 21 ods.2 písm.a) ukladajúce výrobcovi elektriny povinnosť uzavrieť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave v spojení s § 24 ods.2 písm.b) zákona (ktoré ukladá rovnakú povinnosť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy). Jej existencia totiž podmieňovala oprávnenie žalobcu pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou ako výrobca elektriny. Zo skutkového stavu súdov nižšej inštancie pritom vyplýva, že žalobca pôsobil a pôsobí na trhu s elektrinou ako výrobca elektriny, a teda nepochybne pre výkon svojej podnikateľskej činnosti musel mať za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z. so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe a o pripojení do distribučnej sústavy. (rozh. NS SR sp.zn. 4Obdo/95/2018, 3Obdo/18/2019, 1Obdo/18/2019, 1Obdo/25/2019,...)
33. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016, tak už NS SR vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyslovil názor, že dané rozhodnutie ÚS SR pre rozhodovaný spor nedopadá, keďže pri správnej aplikácii ustanovení § 21 ods.2 a/ v spojení s § 24 ods.2 písm.h/ zák.č. 656/2004 Z.z. nemožno dospieť k záveru, že by medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy.
- S uvedeným názorom sa súd stotožnil aj v tejto veci vzhľadom na všetky okolnosti, a to predovšetkým na uzavretie zmluvy o pripojení.
34. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, a to aj napriek vyslovenému názoru NS SR, ako aj ÚS SR, ktorý rozhodoval o viacerých sťažnostiach voči uzneseniam NS SR v obdobných veciach (Rvp 1370/2020, Rvp 1561/2020, Rvp 1406/2020,....). V dôsledku konania o sťažnostiach na ÚS SR, súd aj
v tejto veci konanie prerušil do rozhodnutia vo veci vedenej na ÚS SR pod sp.zn. Rvp 1370/2020. (l.č. 424) Následne po zistení, že odpadla prekážka prerušenia konania, keďže ÚS SR o sťažnosti rozhodol rozhodnutím III.ÚS 167/2022-250 zo dňa 24.03.2022, pričom sťažnosť odmietol, súd oznámil stranám sporu, že bude vo veci pokračovať. Obdobný vyslovený záver ÚS SR vyslovil aj v rozhodnutí III.ÚS 257/2020 zo dňa 14.12.2021.
- Žalobca sa k danému rozhodnutiu, ako aj k daným okolnostiam, už nevyjadril.
35. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
36. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
37. Čo sa týka prejavu vôle, žalovaný správne poukázal na to, že zmluva o prístupe je súčasťou zmluvy o pripojení s tým, že určite na obidvoch stranách sporu bola daná vôľa, aby prístup do distribučnej sústavy bol zabezpečený. Ak žalobca totiž chcel pôsobiť na trhu s elektrinou, musel mať aj tento prístup.
38. V zmysle vyslovených záverov a názorov vyšších súdov, a to NS SR a ÚS SR, povinnosť výrobcu elektriny uzavrieť zmluvu o prístupe a pripojení k sústave s prevádzkovateľom vyplývala z § 21 ods.2 písm.a) zák.č. 656/2004 Z.z. Po vyhodnotení týchto podstatných aspektov je nutné konštatovať, že zmluva o prístupe do DS bola súčasťou zmluvy o pripojení. Tvrdenie žalobcu, že prístup do DS nepotreboval, pretože výrobca vyrobenú elektrinu do DS len dodá, vyznieva nepresvedčivo, keďže výrobou a následným predajom energie sa napĺňa podstata podnikateľskej činnosti žalobcu. Vzťah medzi stranami je nutné primárne posudzovať podľa zák.č. 655/2004 Z.z., pretože zmluva o pripojení bola uzavretá za účinnosti toho zákona. Jeho ustanovenia sú relevantné pre právne posúdenie veci vrátane povinnosti uzavrieť zmluvu o prístupe do DS. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že vyhláška, ktorá zaviedla povinnosť platby za prístup, nadobudla účinnosť neskôr a žalovaný začať požadovať platbu až začiatkom roka 2014. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, či výrobca mal uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Súd dospel k záveru, že medzi stranami bola uzavretá aj zmluva o prístupe do DS, ktorá bola obsiahnutá v Zmluve o pripojení, nakoľko žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy umožniť pripojenie a zároveň aj prístup do DS všetkým výrobcom elektriny za rovnakých podmienok. Bez existencie takého zmluvného vzťahu v zmysle zák.č. 655/2004 Z.z. nemohol mať výrobca elektriny prístup do DS a nemohol byť ani do nej pripojený. V zmysle citovaného zákona nebolo tiež možné, aby výrobca elektriny uzavrel s prevádzkovateľom regionálnej DS zmluvu o prístupe, keďže by nenapĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ust. § 21 ods.2 písm.a) zák.č. 655/2004 Z.z.
- Teda aby výrobca elektriny, t.j. žalobca, mohol vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom č. 655/2004 Z.z., vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej DS.
- Je neprípustné akceptovať a osvojiť si, že žalobca ako výrobca nemal vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok.
- Súd zdôrazňuje, že povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi pripojenie a prístup do DS na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej zák.č. 655/2004 Z.z. (§ 21 ods.2 písm.a), § 24 ods.2 písm.h) zák.č. 655/2004 Z.z.), zodpovedá právo žalovaného požadovať od žalobcu odplatu za túto poskytnutú službu, a to poplatok za prístup. /Obdobný názor vyslovil NS SR vo svojich rozhodnutiach 1Obdo/25/2019, 1Obdo/13/2019, 2Obdo/9/2019, 2Obdo/15/2019, 4Obdo/95/2018. 1Obdo/18/2019, 3Obdo/18/2019/
39. V zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorú zákon č. 656/2004 Z.z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t.j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom
č. 656/2004 Z.z. vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností).
40. Súd zdôrazňuje, že aj s poukazom na vyslovený záver NS SR v jeho rozhodnutiach v obdobných veciach, pre právne posúdenie právneho základu poplatku za prístup je potrebné zohľadňovať obdobie uzavretia zmluvy o pripojení. V predmetnej veci strany sporu uzavreli Zmluvu o pripojení dňa 30.08.2010. Vzhľadom aj na záver ÚS SR vyjadrení v uzneseniach v obdobných veciach, o opodstatnenosti časového rozlíšenia vzniku zmluvného vzťahu, ako aj konštatovania o právnom režime zmluvy, ktorý sám ÚS SR podriadil zákonu č. 6545/2004 Z.z., je potrebné zmluvu o pripojení, ako aj právny základ poplatku za prístup, vykladať v zmysle právnych noriem zákona č. 655/2004 Z.z.
41. Skutočnosť, že SSD zabezpečuje pre žalobcu požadovanú kapacitu v distribučnej sústave a zabezpečuje prístup do distribučnej sústavy a tento ho aj reálne využíva, je preukázaná tým, že:
- Žalobca má so SSD uzatvorenú zmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy. Samotné pripojenie do distribučnej sústavy je povinným a nutným predpokladom využívania a dodávky elektriny do distribučnej sústavy. - Žalobca má zabezpečenú maximálnu rezervovanú kapacitu (MRK) vo výške stanovenej v zmluve o pripojení. SSD musí v distribučnej sústave rezervovať dostatočnú kapacitu, aby bolo zo strany žalobcu kedykoľvek možné dodávať elektrinu v rozsahu MRK. - Žalobca má so subjektom povereným SSD uzatvorenú zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, na základe ktorej je za elektrinu, ktorú žalobca do distribučnej sústavy SSD dodá, tomuto uhradená stanovená platba. Žalobca má teda jednoznačný zámer do distribučnej sústavy SSD elektrinu dodávať a za túto inkasovať platby. Dokonca v samotnej zmluve o výkupe elektriny na krytie strát, čl. IV bod 2, sa konštatuje zo strany žalobcu existencia zmluvného vzťahu prístupu do distribučnej sústavy. - Pre výrobné zariadenie žalobcu bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby, žalobca teda už pred procesom fyzického pripojenia a spustenia prevádzky preukázateľne očakával, že z jeho výrobného zariadenia bude dochádzať k dodávke elektriny do distribučnej sústavy SSD a využívaniu kapacity v distribučnej sústave. - V dotknutom odovzdávacom mieste žalobcu je zabezpečené určené meradlo preukazujúce zabezpečenie a využívanie prístupu do sústavy žalobcom. Odpočítané hodnoty z určeného meradla jednoznačne preukazujú, že zo zariadenia žalobcu dochádza k dodávke elektriny do distribučnej sústavy SSD. - Zo strany žalobcu preukázateľne dochádza k dodávke elektriny do distribučnej sústavy.
- Všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo a aj v súhrne preukazujú, že žalobca dodáva do distribučnej sústavy elektrinu a využíva pridelenú kapacitu v distribučnej sústave.
42. V zmysle zákona o energetike „prístupom“ sa rozumie využívanie kapacity distribučnej sústavy v rozsahu dohodnutej kapacity. V zmysle zákonnej definície pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy je zrejmé, že fyzickým pripojením do distribučnej sústavy bola pre žalobcu zo strany SSD zabezpečená možnosť využívať distribučnú sústavu - dodávať do nej elektrinu, žiadny právny predpis mu však neukladá zároveň aj povinnosť elektrinu do distribučnej sústavy skutočne dodávať. V zmysle bodu 2.7.2 i) Prevádzkového poriadku SSD, SSD je oprávnená vypovedať zmluvu o pripojení, ak výrobca elektriny nezačal pridelenú MRK ani po uplynutí dvoch rokov od dohodnutého termínu využívať, čo viedlo k jej zníženiu zo strany PDS a ani po znížení MRK výrobca elektriny nezačal ani túto zníženú hodnotu MRK do dvoch rokov od jej zníženia využívať. Tým, že žalobca dobrovoľne a preukázateľne elektrinu do distribučnej sústavy dodal, došlo z jeho strany k využitiu distribučnej sústavy v rozsahu dohodnutej distribučnej kapacity. Nakoľko prístup do sústavy žalobca využíva, je v zmysle platnej legislatívy povinný zaň hradiť SSD platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške určenej platnými právnymi predpismi.
43. Súd poukazuje na to, že podľa definície „prístupom do sústavy“ je využívanie kapacity sústavy tým, že žalobca ako odberateľ zo sústavy elektrinu odoberá alebo ako výrobca elektrinu do sústavy dodáva. Je nepochybné, že žalobca nemôže využívať kapacitu sústavy bez toho, aby bol k sústave fyzicky pripojený. To, akým spôsobom žalobca sústavu využíva a ako sústavu dodávaním elektriny ovplyvňuje, vyplýva z predloženej Analýzy využívania distribučnej sústavy. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti - výroba elektriny, distribučnú sústavu nepotrebuje, a že prístup do distribučnej sústavy nevyužíva, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca počas celej doby vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorým je výroba elektriny, dodáva elektrinu do distribučnej sústavy a žalovaný technickým dimenzovaním distribučnej sústavy a
jej vlastnou prevádzkou opakovane umožňuje dodávku „vpúšťanie“ elektriny do distribučnej sústavy. Proces posudzovania pripojenia a proces pripájania žalobcu do distribučnej sústavy sa uskutočnil na základe žiadosti žalobcu o pripojenie do distribučnej sústavy, pričom pred uzatvorením zmluvy o pripojení a pred fyzickým pripojením sa najskôr musela posúdiť schopnosť distribučnej sústavy prijať vyrobené množstvo elektriny (podľa maximálneho výkonu výrobného zariadenia) tak, aby nebola ohrozená bezpečná a spoľahlivá prevádzka distribučnej sústavy. Tento proces pripojenia do distribučnej sústavy, výsledkom ktorého je uzatvorenie zmluvy o pripojení a fyzické pripojenie, prebiehal postupne, v niekoľkých krokoch a v rámci tohto procesu bol žalobca uzrozumený s tým, aké požiadavky musí splniť na to, aby mohol byť fyzicky k distribučnej sústave pripojený, a aby mohol distribučnú sústavu v rozsahu pridelenej kapacity aj využívať. Žalobca v súlade s pôvodným zákonom o energetike v čase pripájania jeho výrobného zariadenia do distribučnej sústavy žalovaného spĺňal obchodné a technické podmienky prístupu do distribučnej sústavy a mal (aj naďalej má) zabezpečený zmluvný vzťah prístupu do distribučnej sústavy žalovaného na základe zmlúv o pripojení výrobcu.
- Súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, žalobca ich ničím relevantným nespochybnil.
44. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo mať uzatvorenú zmluvu o prístupe a o pripojení do DS, čo bolo zákonnou podmienkou pre pôsobenie žalobcu na trhu s elektrinou. Táto povinnosť bola zároveň zabezpečovaná povinnosťou žalovaného takú zmluvu uzavrieť, pokiaľ boli splnené všetky technické a obchodné podmienky pripojenia a prístupu. Ustanovenia zákona č. 655/2004 Z.z., ktoré upravujú povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o pripojení a o prístupe, neupravujú zároveň aj povinnosť mať dojednanú distribúciu.
45. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pripojení bola riadne uzavretá a nebolo zistené, že by žalovaný mal nedostatok kapacity v sústave a nebolo zistené, že neboli splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave, došlo k uzavretiu zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave v zmysle § 21 ods.2 písm.a) v spojení s § 24 ods.2 písm.h) zák.č. 655/2004 Z.z.
46. Žalobca po rozhodnutiach NS SR v obdobných veciach, ako aj po rozhodnutiach ÚS SR v obdobných veciach a v nich vyslovených názoroch, sa nevyjadril, neuviedol nové skutočnosti, ani nerozporoval vyslovené názory a závery, ktoré bolo nutné aplikovať a vychádzať z nich aj v tejto súdenej veci.
47. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia, súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd skonštatoval, a to aj vzhľadom na vyslovený názor NS SR a ÚS SR (III.ÚS 167/2022-250, III.ÚS 257/2020-256, ,...) v ich viacerých rozhodnutiach v obdobných veciach, že zmluva o prístupe bola sporovými stranami uzavretá, na základe čoho žalobca mal zabezpečený prístup do sústavy žalovaného. poplatok za prístup má teda zmluvný základ a nebol žalovaným požadovaný v rozpore s právnou úpravou, ani v rozpore s nálezom ÚS SR PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016. Bolo nesporné, že žalobca má zabezpečený prístup do DS, tento prístup využíva a aj využíval a je povinný za prístup do DS zaplatiť príslušný poplatok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na vyslovené názory vyšších súdov v obdobných veciach, s ktorými sa súd stotožnil a s poukazom na čl.2 ods.2 CSP, súd žalobu zamietol.
48. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovanému v rozsahu 100%, keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by trovy konania žalovanému nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
52. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).