Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-221-2015.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/221/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: AGHT s.r.o., Kalinčiakova 27, Bratislava 831 04, IČO: 35 698 675, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava 821 08, IČO: 36 860 891, proti odporcovi v 1. rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava 815 74, IČO: 00 151 700, odporcovi v 2. rade: GOIMPEX BRATISLAVA, a.s., Prešovská 39, Bratislava 821 02, IČO: 35 758 015, o zaplatenie 1.331,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 1.331,24 eur s 5,05% p.a. úrokom z omeškania od 31.05.2015 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania v sume 79,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny v sume 1.331,24 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Dôvodil tým, že je držiteľom motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČV: X na ktorom došlo v dôsledku škodovej udalosti dňa 12.12.2014 k poškodeniu čelného skla tak, že spod kolies pred ním jazdiaceho motorového vozidla EČV: X odletel kameň a ten narazil do čelného skla. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o dopravnej nehode, v ktorom zachytili priebeh nehodového deja, ako aj vznik poškodenia na motorovom vozidle navrhovateľa, ktorý následne škodovú udalosť nahlásil u odporcu v 1. rade. Navrhovateľ si nechal poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti T., ktorá za výmenu čelného skla účtovala sumu 1.597,49 eur vrátane DPH. Odporca v 1. rade v rámci likvidácie poistnej udalosti odmietol navrhovateľovi zaplatiť náhradu škody s odôvodnením, že nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou poistného vozidla, nakoľko poškodený uviedol iné okolnosti vzniku škodovej udalosti ako uviedol poistený. Navrhovateľ argumentáciu odporcu v 1 rade považoval za účelovú, splnil všetky zákonom stanovené povinnosti spolu s odporcom v 2. rade bezprostredne po udalosti spísali Správu o nehode, udalosti bez zbytočného odkladu nahlásili, poskytli súčinnosť potrebnú pre prešetrenie udalosti. V ďalšom poukázali na Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 135 uverejnené v Zbierke stanovísk 10/2014.
Odporca v 1. rade považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že z poistenia zodpovednosti má povinnosť nahradiť za poisteného nárok navrhovateľa ako poškodeného na náhradu škody, ak tento nárok bol voči poistenému škodcovi uplatnený a preukázaný. Vykonal šetrenie poistnej udalosti a zistil, že jej priebeh je sporný. Vodič motorového vozidla navrhovateľa vo svojom hlásení o škodovej udalosti zo dňa 16.12.2014 popisuje jej priebeh tak, že pred ním idúce auto mu asi vyhodilo z krajnice kameň do čelného skla, pričom auto predbehol a na blikačky zastavil, lebo išlo tesne pred ním a následne spoločne spísali správu o nehode asi 500 m ďalej na mieste. Na rozdiel od neho vodička Q. J., ktorá viedla motorové vozidlo ich poisteného (odporca v 2. rade) v telefonickom dopyte uviedla, že išla z Bratislavy smer Senec po starej ceste v kolóne, v ktorej sa pomaly posúvali. Následne odskočil kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla idúceho za ňou v rovnakom pruhu aj smere. Vodič tohto motorového vozidla za ňou prišiel, nakoľko boli v kolóne tak vystúpil a prišiel za ňou, povedal čo sa stalo, keď znova zastali, lebo sa pomaly hýbali v kolóne. Neobiehal ju, normálne vystúpil z auta v kolóne a prišiel za ňou, dohodli sa, že zastanú najbližšie, kde sa bude dať, potom zastali ďalej a spisovali správu o dopravnej nehode.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a za účelom vyjasnenia priebehu poistnej udalosti vypočul Evu Drgoňovú, štatutárneho zástupcu odporcu v 2. rade k veci uviedla, že na telefonický rozhovor a podrobnosti sa nepamätá a k nahrávke a k otázkam odporcu v 1. rade nevenovala patričnú pozornosť, potvrdila, že išli v kolóne, autá sa pohybovali pomaly, vodič za mnou vystúpil, povedal mi, že mu odfrkol kamienok a poškodil čelné sklo. Predbehol moje auto až keď sme išli spisovať záznam o nehode.
Svedkyňa I. I. dcéra vodiča poškodeného auta, ktorá potvrdila, že bola spolujazdkyňou, priebeh popísala zhodne ako navrhovateľ.
Podľa § 427 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “Občiansky zákonník”) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 441 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon č. 381/2001 Z.z.”) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo ,aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle vymrštením kameňa spod kolies
iného motorového vozidla spôsobené otáčavým pohybom jeho kolies súd odkazuje na konštantnú judikatúru vyjadrenú v Stanovisku Najvyššieho súdu SR č. 135. z 03. júna 2014 CPj 5/2014.
Súd z vyjadrenia odporcu v 2. rade a svedkyne mal preukázaný popísaný identický priebeh poistnej udalosti, tak ako uviedol navrhovateľ - poškodený a preto na námietku odporcu v 1. rade neprihliadol. Odporca v 2. rad pri zamietnutí poskytnutia poistného plnenia vychádzal len z telefonického rozhovoru s pani Q. J., ktorá pred súdom vypovedala, že telefonickému rozhovoru nevenovala náležitú pozornosť.
Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatňovať buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzkovateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa škodcu ( § 15 PZP ) alebo škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu ( § 427 Občianskeho zákonníka ) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, nemôže súd škodu a jeho poisťovateľa zaviazať solidárne (spoločne a nerozdielne ) na splnenie záväzku ( § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ide o prípad nepravej pasívnej solidarity, keď poisťovňa, škodcu zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktorú neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita danej veci tak nie je možná, lebo vo vzťahu navrhovateľa ku škodcovi (odporcovi v 2. rade) a žalovanej poisťovni (odporcovi v 1. rade) ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok navrhovateľa voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok navrhovateľa na výplatu poistného plnenia uplatnený voči odporcovi v 1. rade ako poisťovateľovi originálnym nárokom na plnenie založený osobitným právnym predpisom zákonom č. 381/2001 Z.z.
Navrhovateľ si popri žalovanej istine uplatňoval nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.01.2015 do zaplatenia.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi popri žalovanej istine i nárok na úroky z omeškania, avšak len vo výške 5,05% ročne odo dňa 30.01.2015 do zaplatenia, vychádzajúc od dátumu ukončenia šetrenia, z likvidačného spisu odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 15.01.2015, kedy navrhovateľovi oznámil odmietnutie výplaty poistného plnenia, t.j. 30.01.2015 odporcovi v 1. rade začala plynúť zákonom stanovená lehota 15 dní na vyplatenie poistného plnenia. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, jeho výšku ustálil v súlade s § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. SR č. 20/2013 Z. z. Vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.