Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-28-2015.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX L. XXX, o zaplatenie 490,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 71,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25,16 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12,48 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14,63 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 18,96 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 23.1.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 490,13 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm a náhradou trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“) uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 11.1.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat spolu s príslušenstvom MAGIO BOX s príslušenstvom v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca poukázal na faktúru so splatnosťou 17.2.2012 na sumu 25,16 Eur, na faktúru so splatnosťou 17.3.2012 na sumu 12,48 Eur, na faktúru so splatnosťou 17.4.2012 na sumu 14,63 Eur, na faktúru so splatnosťou 18.5.2012 na sumu 18,96 Eur a na faktúru so splatnosťou 18.6.2012 na sumu 418,9 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu, a na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Žalobca uviedol, že podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb Magio Sat porušil tým, že faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods. 3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ doručil ešte dňa 21.5.2015.
Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Dňa 11.1.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb Magio Sat, predmetom ktorej bol záväzok podniku zriadiť a poskytovať v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a záväzok žalovaného platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie služieb na základe tejto zmluvy a dodržiavať ostatné svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou, vrátane jej súčastí, ktoré tvoria všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, osobitné podmienky poskytovanie služieb televízie, prípadne ďalšie osobitné podmienky vydané podnikom a upravujúce podmienky pre poskytovanie služieb poskytovaných na základe tejto zmluvy. Cena bola určená odkazom na aktuálne platný cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“). Konkrétne obchodné podmienky a ani cenu však žalobca netvrdil, a obchodné podmienky súdu ani nepredložil.
Nad rámec tvrdení žalobcu súd z príloh zistil, že v rámci záverečných ustanovení je v zmluve uvedené, že užívateľ je povinný nepretržite využívať Službu Magio Sat počas dohodnutej 24-mesačnej doby viazanosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje najmä neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy o poskytovaní Služby Magio Sat pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti a zároveň nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by vzniklo právo podniku ukončiť zmluvu pred ukončením 24-mesačnej doby viazanosti. Pojem ukončenie zmluvy, resp. vznik „práva Slovak Telekom, a.s. ukončiť zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat“ nie je v zmluve nijako vymedzený.
Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených faktúr vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 17.2.2012 na sumu 25,16 Eur, faktúrou so splatnosťou 17.3.2012 na sumu 12,48 Eur, faktúrou so splatnosťou 17.4.2012 na sumu 14,63 Eur a faktúrou so splatnosťou 18.5.2012 na sumu 18,96 Eur. Následne faktúrou so splatnosťou 18.6.2012 na celkovú sumu 418,90 Eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému bez ďalšieho aj „Magio Sat pokutu“ 199,- Eur, „pokutu za Magio box“ 150,- Eur, „pokutu za diaľkový ovládač“ 20,- Eur, „pokutu za kartu“ 19,95 Eur a „pokutu za ostatné príslušenstvo“ 29,95
Eur. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2013 označeného ako oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa § 43 ods. 1 ZoEK podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat poskytoval žalovanému dohodnuté služby za čo mal
nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 71,23 Eur na základe faktúr nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, posúdil súd návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
V časti uplatnenej zmluvnej pokuty však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodnúť.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.
V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatneného nároku. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz <http://www.ceska-justice.cz>). Celá žaloba, hoci má všetky minimálne obsahové náležitosti, má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu, právo na konkrétne uplatnenú zmluvnú pokutu a jej výšku z nich však nevyplýva. O nedostatku (tvrdenia) hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku (o hmotnom práve) pritom súd účastníkov nepoučuje.
Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).
V prejednávanom prípade žalobca uplatnenie zmluvnej pokuty v žalobe vymedzil iba tým, že „keďže žalovaný zmluvu na program služieb Magio Sat porušil tým, že faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.“, a všeobecným poukazom na prílohy.
Takéto vymedzenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu je však nielen že neprimerane všeobecné a nekonkrétne, keď nevymedzuje a neidentifikuje celkom presne a určito konkrétne písomné dojednanie záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho naplnenie, ale ani zrejmú hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky), a napokon (nad rámec konkrétnych tvrdení žalobcu) v tomto znení nezodpovedá ani žiadnemu v prílohách predložených súdu písomne vymedzenému dojednaniu povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, a neumožňuje tak v tejto časti vyhovieť žalobe už pre neunesenie bremena tvrdenia.
V súvislosti s nedostatkom vymedzenia pojmu tzv. „deaktivácie“ (žalovaného) pritom súd poukazuje aj na to, že právny predchodca žalobcu mal právo podľa § 43 ods. 1 písm. d) ZoEK dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie (ktoré žalobca tiež netvrdil a nepreukázal).
V tejto súvislosti pritom súd napokon tiež pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť podmienená ďalším fakultatívnym úkonom druhej zmluvnej strany. „Pokiaľ je vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33 Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz <http://www.nsoud.cz>).
Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne iné porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty, ktorá sa v zmluve spomína na viacerých miestach opakovane bez vymedzenia (vylúčenia) možnosti jej viacnásobného uplatňovania, a ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatné.
Okrem toho dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 OZ.
Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti (napr. trvanie zmluvy, opotrebenie dotknutých vecí, alebo cenu veci, resp. plnenia). Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.
V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako neprijateľná podmienka neplatná.
Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu nad rámec ceny za poskytnuté služby spolu s úrokmi z omeškania v prevyšujúcej časti odôvodnenej poukazom na zmluvnú pokutu zamietol.
O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, keď v prevyšujúcej časti bol v konaní úspešný žalovaný a mal by tak nárok na náhradu pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, a pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.