Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-430-2015.pdf
PDF · 74.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/430/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava proti odporcovi: L. W., M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, Bratislava, zastúpený opatrovníkom pre konanie W. N., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 70,70 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 70,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2015 domáhal zaplatenia 70,70 eur a náhrady trov konania, nakoľko odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16C/430/2015 - 7 zo dňa 11.11.2015, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy a náhrady trov konania.
Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením č. k. 16C/430/2015 - 15 zo dňa 16.12.2015 zrušil. Uznesením č. k. 16C/430/2015 - 16 zo dňa 16.12.2015 ustanovil súd odporcovi podľa § 29 ods. 2 a ods. 6 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len O.s.p.) opatrovníka, keď sa súdu napriek vykonaným šetreniam nepodarilo zistiť pobyt odporcu.
Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len O.s.p.) v spojení s § 200ea O.s.p., nakoľko sa jedná o drobný spor.
Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 29.03.2015, z ktorého zistil, že odporca sa v uvedený deň na linke č. 83 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom - cestoval bez cestovného lístka.
Podľa § 760 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o cestnej doprave“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zák. o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 2 zák. o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 17 ods. 3 zák. o cestnej doprave, dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.
Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom tak, ako bol povinný v zmysle § 14 ods. 2 zák. o cestnej doprave. Na základe uvedeného ho súd zaviazal k zaplateniu cestovného 0,70 eura a úhrady 70,- eur požadovanej navrhovateľom podľa § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zák. o cestnej doprave, spolu 70,70 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia 29,99 eura a náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 eura.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „vyhl.“), celkovo v sume 59,97 eur, a to za dva úkony právnej pomoci, každý v sume 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu /§ 14 ods. 1 písm. a ), b) vyhl./), režijný paušál k dvom úkonom právnej pomoci, každý v sume 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), zvýšenej o DPH 20%. Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon: zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, z dôvodu, že tento úkon nebol hmotnoprávnou podmienkou reálneho uplatnenia predmetného nároku na súde, t. j. aj bez vynaloženia nákladu na tento úkon právnej služby, by sa mohol domáhať návrhom ochrany svojich práv v konaní pred súdom; trovy spojené s týmto úkonom súd nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Náhrada trov právneho zastúpenia teda predstavovala sumu 59,97 eura, ktorú súd následne postupom podľa § 150 ods. 2 O. s. p. znížil o 50 % na 29,99 eura. K aplikácii tohto ustanovenia zákona súd dospel na základe zistenia, že náhrada trov konania v sume 59,97 eura je v pomere k uplatňovanej pohľadávke 70,70 eur neprimeraná.
Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Z jazykového a logického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne nevyplýva, akými úvahami sa má súd spravovať pri svojom rozhodovaní. Miera úvahy súdu je zúžená
na univerzálnu danosť takejto možnosti, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Aký je pomer výšky trov k výške pohľadávky, ktorý treba považovať za neprimeraný, zákon nezakotvuje a moderačné právo súdu je ponechané na úvahe súdu. V danom prípade nemožno ponechať bez povšimnutia najmä tú okolnosť, že úkony advokáta smerujúce k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa si nevyžadovali zložitý proces prípravy a vybavenia a z právneho hľadiska sa jedná o jednoduchý typ žaloby, bez nutnosti náročnej právnej analýzy, nakoľko ide evidentne o hromadne uplatňovaný návrh s nízkou hodnotou pohľadávky.
Odporca je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v P. P., J..P.., I. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F. P. XXXXXXX, v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. ) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.