Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/34/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., Z. U. XXXX/XX, zastúpenú F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R. XXX ako procesným opatrovníkom, v konaní zastúpenú JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Vráble, Moravská 784/35, o návrhu navrhovateľky R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., Z. U. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony O. N., nar. XX. XX. XXXX, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. mája 2022 č. k. -163 vo výroku III. takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku (III.) o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22. 11. 2021 domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej matke O. N., nar. XX. XX. XXXX. Po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

1.1. Súd prvej inštancie konanie zastavil (I.), o trovách štátu rozhodol tak, že trovy dôkazov platí štát (II.), a napokon výrokom III. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , (ďalej len „“), ako aj , a vzhľadom na to, že navrhovateľka využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala svoj návrh v celom rozsahu späť, súd akceptoval späťvzatie návrhu a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle .

2. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III.) napadla v zákonnej lehote odvolaním osoba, o spôsobilosti ktorej sa v konaní konalo prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a v súlade s jej priznal nárok na náhradu trov konania, a teda ujmu, ktorá predstavuje finančnú ujmu vyšetrovanej osoby za trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb a uloží navrhovateľke povinnosť jej úhrady. Zároveň sa domáhala aj priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1. Namietala, že súd prvej inštancie svojím výrokom III. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade trov konania súd rozhodol v zmysle , to znamená, že použil generálnu klauzulu formulovanú v uvedenom ustanovení, kedy vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázala nielen na moderačné právo súdu pri náhrade trov konania v zmysle ust. , ale aj na reparáciu ujmy v zmysle .

2.2. Navrhovateľka podala návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, kde preukázateľne ju opisuje ako osobu nespôsobilú na právne úkony, nespôsobilú samostatne a bez pomoci inej fyzickej osoby sa o seba starať, trpiacu duševnou poruchou, závislou na liekoch, limitujúcou v reálnom, rozumnom a logickom uvažovaní. Z obsahu písomného návrhu je preukázaný predpoklad na postup podľa odseku 2 , a to, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Išlo o vymyslené dôvody a vymyslený opis jej duševného stavu, čo následne potvrdil aj vyhotovený znalecký posudok č. 2/2022. Navrhovateľka svojím bezdôvodným návrhom jej tak spôsobila ujmu - nevyhnutné trovy na zastupovanie, pričom vo svojom písomnom úkone voči súdu, a to vyjadrení k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 26. 01. 2022 žiadala priznanie tohto nároku, pričom súdom tento jej návrh zostal nepovšimnutý, tým došlo zo strany súdu k porušeniu jej práv, pretože s jej návrhom na náhradu ujmy sa súd nijako nevysporiadal a z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nedozvedela o dôvode, pre ktorý nebolo možné jej návrhu na náhradu ujmy vyhovieť. Došlo tým k porušeniu práva účastníka súdneho konania, ktorým súd prvej inštancie odňal možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu.

2.3. Taktiež nie je možné prijať záver, že by sa navrhovateľka o okolnostiach bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, pretože je potrebné poukázať na zdôvodnenie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 19. 11. 2021, kde navrhovateľka ju preukázateľne opisuje ako osobu nespôsobilú na právne úkony a nespôsobilú samostatne a bez pomoci inej fyzickej osoby sa o seba samu postarať. Naviac ju opísala ako osobu trpiacu duševnou poruchou, závislou na liekoch. Tieto vymyslené dôvody a vymyslený opis jej duševného stavu od počiatku rozporovala a jej argumentáciu o bezdôvodnosti návrhu následne preukázal a potvrdil vyhotovený znalecký posudok č. 2/2022. Ujma, ktorá jej vznikla podaním bezdôvodného návrhu na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pozostáva z finančnej ujmy za právne zastúpenie, a to za 4 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 26. 01. 2022, vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18. 02. 2022 a vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky zo dňa 14. 03. 2022).

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Má za to, že súd prvej inštancie v danej veci správne rozhodol o otázke náhrady trov konania v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zákonom stanovené podmienky na iné rozhodnutie o náhrade trov konania v danom prípade splnené neboli. Nemôže súhlasiť s tým, že si v danej veci podala zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony. V podanom návrhu, resp. v ďalších písomných podaniach, podrobne a presne popísala skutočnosti a dôvody, na základe ktorých podala návrh vo veci spôsobilosti na právne úkony. Uvedené skutočnosti boli dostatočne relevantnými pre záver o možnej existencii duševnej poruchy ako zákonom stanoveného dôvodu v zmysle . Zistiť, či má alebo nemá dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bolo možné len na základe podaného návrhu v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony. Samotné znalecké dokazovanie potvrdilo, že O. trpí trvalými duševnými poruchami, pričom hoci pod vplyvom duševných ochorení zatiaľ je schopná vo všetkých úkonoch samostatnej existencie. Podaný návrh teda celkom zjavne nemožno označiť za zjavne bezdôvodný. Za taký by bolo možné označiť návrh len vtedy, keby sa nepotvrdila existencia žiadnej trvalej duševnej poruchy, teda by bolo zjavné, že neexistuje žiaden dôvod na zaoberanie sa spôsobilosťou na právne úkony. Až na základe záveru znaleckého posudku bolo možné objektívne zistiť, či má alebo nemá dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Na doplnenie uviedla, že návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony podala v snahe chrániť záujmy O. N.. Ako jej dcéra sa o matku dlhodobo starala a opatrovala ju. Ona samotná je pritom samoživiteľkou a žije v spoločnej domácnosti s dvomi deťmi. Nielen zo zákona, ale z týchto dôvodov nie je daný žiaden dôvod, aby uhrádzala O. N. ujmu, ktorú si uplatňuje.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III. je potrebné podľa zrušiť a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa na konanie podľa tohto , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa písmeno b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, príp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. V zmysle , ako aj účastníci konania majú právo na to, aby ich vec bola v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi, dôkazmi protistrany vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý im určí zákon, právo zaujať stanovisko k späťvzatiu návrhu, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku, ako aj právo na to, aby bol účastníkovi doručený rozsudok do vlastných rúk a právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia ( ).

8. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Do odôvodnenia rozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úlohami sa správal pri svojom rozhodnutí (uznesenie NS SR z 24. 09. 2020 č. k. ).

Aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania musí z hľadiska jeho presvedčivosti spĺňať tie kritériá, aké sú zakotvené v ust. , pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo veci samej.

9. V danej veci podala navrhovateľka na súd prvej inštancie dňa 22. 11. 2021 návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony O. N., nar. XX. XX. XXXX. K podanému návrhu pripojila komplexný posudok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 28. 01. 2020, z ktorého vyplývajú ťažkosti zdravotného postihnutia a jeho sociálne dôsledky. Po začatí konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 12. 2021 č. k. -15 uložil navrhovateľke, aby v lehote 10 dní predložila lekársku správu o zdravotnom stave O. N.. Na výzvu súdu navrhovateľka oznámila, že zákonná úprava neumožňuje jej získať lekársku správu o zdravotnom stave svojej matky O. N.. Navrhla, aby súd vyžiadal túto správu od jej všeobecného lekára a zároveň o svojom tvrdení predložila potvrdenie od všeobecného lekára MUDr. Petra Puškára, z ktorého vyplýva, že potvrdenie môže vydať iba pacientke p. N. osobne alebo na základe žiadosti súdu. Do rúk navrhovateľky nemôže vydať žiadne potvrdenie o zdravotnom stave pacientky. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, a to znalcom MUDr. Patrikom Strhanom, súdnym znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorý dňa 04. 04. 2022 doručil súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 2/2022 a zodpovedal na otázky uložené súdom ohľadne zdravotného stavu O. N., nar. XX. XX. XXXX. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 05. 2022 navrhovateľka, vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť v zmysle . K samotnému návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa vyjadrila osoba, ktorej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka navrhla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá považovala návrh za zjavne bezdôvodný a v súlade s žiadala uložiť navrhovateľke, aby jej uhradila trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s týmto konaním. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle .

10. Predmetom odvolacieho konania bol výrok o náhrade trov konania, vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania, ktoré smerovalo len voči výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

13. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje , platí zásada (upravená v ), že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda znáša trovy sám, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v až , pričom konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má naviac špecifickú úpravu uvedenú v . Predpokladom postupu podľa je, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Ak sa však navrhovateľ okolnosťou bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno mu takúto povinnosť uložiť. Povinnosť ujma je širší ako len pojem trovy konania a patrí osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi a štátu.

14. V danej veci odvolací súd, prejednávajúc odvolanie osoby, o obmedzenie spôsobilosti ktorej sa v konaní jedná, zistil, že súd prvej inštancie po tom, ako navrhovateľka po vypracovaní znaleckého posudku ustanoveným znalcom využila svoje dispozičné oprávnenia, zobrala návrh v celom rozsahu späť, rozhodol vo veci aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. . Súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k návrhu a k jej vyjadreniu zo dňa 26. 01. 2022, ale aj k ďalším podaniam, kde sa osoba, o ktorej spôsobilosti sa jedná, bráni, že síce je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keď nie je schopná riadne a plnohodnotne sa o seba postarať, avšak len v oblasti mobility. Poukázala na komplexný posudok, ktorý predložila do konania, z ktorého vyplýva, že jej postihnutie sa týka iba mobility, a nie orientácie. Dôvody uvádzané navrhovateľkou na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony považuje za vymyslené a z tohto dôvodu považovala návrh za bezdôvodný. Vzhľadom na to, že považovala návrh za bezdôvodný, žiadala v zmysle uložiť navrhovateľke nahradiť jej trovy konania. Súd prvej inštancie, napriek takémuto návrhu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa návrhom osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa koná, vôbec nezaoberal, a teda ani neuviedol, či v predmetom konaní nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie ujmy, ktorá vznikne osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná alebo jej zástupcovi alebo štátu, ak podal niekto zjavne bezdôvodný návrh ( ). Súd prvej inštancie sa vecou z tohto pohľadu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vôbec nezaoberal, keď podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať zo samotného návrhu, z pripojeného komplexného posudku ÚPSVaR Nitra, ako aj skutočnosti, že navrhovateľka bola opatrovateľkou svojej matky, a tak by najlepšie mala poznať jej zdravotný, ako aj psychický stav, a napokon, v konaní o nedôvodnosti návrhu bol podaný aj znalecký posudok. Súd prvej inštancie sa preto z tohto pohľadu vôbec nezaoberal tým, či zo strany navrhovateľky nešlo o zjavne bezdôvodný návrh, príp. šikanózny návrh, ktorým sledovala svoj prospech, resp. či v danom prípade je možné povedať, že navrhovateľka sa o bezdôvodnosti návrhu mohla dozvedieť až na základe vykonaného znaleckého dokazovania.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania účastníkov, pričom tento nárok posúdi tak z hľadiska ust. , ako aj z hľadiska ust. . Zohľadní všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na základe vyhodnotenia skutkového stavu rozhodne opätovne o nároku na náhradu trov konania účastníkov, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude jeho povinnosťou odôvodniť rozhodnutie v zmysle ust. tak, aby spĺňalo kritériá preskúmateľnosti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).