Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-1133-2015.pdf
PDF · 108.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/1133/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej vci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 82108 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava proti odporcovi: Q. F., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. R. XX, XXX XX U. Q. A., v konaní o zaplatenie 500 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 500 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 500 eur od 01.07.2013 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrela s odporcom zmluvu o bežnom účte podľa ust. 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej zriadila v prospech odporcu bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených právnym predchodcom navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa následne poskytol odporcovi povolené prečerpanie do výšky 500 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností odporcom po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte a nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 02.04.2013 zmluvný vzťah založený zmluvnou o bežnom účte v zmysle ust. čl. 4.14 bod 4.14.1 písm. d) všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka stala k u dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti. Výpoveď bola odporcovi doručená dňa 07.04.2013, účinky výpovede zmluvy tak nastali dňa 30.06.2013 t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Na základe uvedeného tak žiadajú aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej istiny v zmysle podaného žalobného návrhu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o bežnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, potvrdením o poskytnutí flexidebetu, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, predžalobnou upomienkou, prehľadom z úverového účtu, výpoveďou zmluvy o bežnom účte, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.06.2016.
Právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrela dňa 29.09.2008 s odporcom zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej v rozhodnutí “zmluva“), na základe ktorej mu otvorila a zriadila bežný účet a umožnila zriadiť a používanie produktov služieb flexiúčtu. Na základe takto uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi účet s možnosťou zriadenia povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte, v prípade, ak odporca splní podmienky stanovené bankou vo všeobecných obchodných podmienkach. Následne banka poskytla odporcovi povolené prečerpanie a to vo výške 500 eur, a to tak, že odporcovi oznámila listom zo dňa 13.01.2009 nastavenie kontokorentného úveru s počiatočným dátumom 14.01.2009 s limitom 500 eur, a to pod podmienkou, že odporca bude mesačne zasielať na účet obraty v sume najmenej 250 eur, čo predstavuje 50% z nastaveného limitu. Odporca si svoje záväzky riadne a včas neplnil, preto právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 02.04.2013 vypovedal zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odporcovi výpoveď doručená, účinnosť takto zaslanej výpovede tak nastala dňa 30.06.2013. Následne Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila túto pohľadávku dňa 29.09.2014 na navrhovateľa. Navrhovateľ zaslal listom zo dňa 18.09.2015 odporcovi predžalobnú upomienku, ktorou ho vyzval na zaplatenie peňažnej pohľadávky, avšak odporca si svoje záväzky ani takto nesplnil, a preto žiada aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 500 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania, v zmysle podaného žalobného návrhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd považuje za nepochybné, že v tomto konaní vystupuje navrhovateľ resp. jeho právny predchodca z pozície dodávateľa služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako odberateľ týchto služieb ich odberá pre svoju osobnú potrebu, a preto sa tento vzťah v zmysle ustanovení § 52 ods. 2 riadi ustanoveniami občianskeho práva a príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorý vystupuje ako tzv. slabšia zmluvná strana. Predložená uzavretá úverová zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou nakoľko bola predložená na formulári, ktorý navrhovateľ predkladá v podobných spotrebiteľských vzťahoch bez toho, aby odporca mal určitú možnosť zasiahnuť do znenia týchto zmlúv a modifikoval si ju tak, pre svoje osobné požiadavky.
Podľa bodu 4.10.1 Všeobecných obchodných podmienok, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu povolené prečerpanie.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy ,na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ust. § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z., ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace, alebo dvoch splátok.
Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 3 ods. 6zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
V zmysle §5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
V zmysle §7 ods. 1-4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
V zmysle §8 ods. 1 písm. d zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
V zmysle §8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
V zmysle §8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 500 eur, ktoré odporca aj začal čerpať. Tento nárok navrhovateľ odvodzoval z toho, že odporcovi poskytne povolené prečerpanie až vtedy, ak odporca splní ním stanovené podmienky v tomto prípade v zmysle bodu 4.10.1. všeobecných obchodných podmienok. Na druhej strane zo zmluvy o bežnom účte vyplýva, podľa záverečných ustanovení bodu b) v prípade, ak v majiteľ účtu v budúcnosti požiada o vydanie kreditnej karty alebo požiada o spotrebný úver a táto žiadosť bude zo strany banky akceptovaná, bude mu tento produkt poskytnutý na základe samostatnej zmluvy a bude spoplatňovaný v rámci tohto flexiúčtu. V rámci tohto flexiúčtu môže byť spoplatnené vedenie jedného kartového účtu pre kreditnú kartu zo základnej ponuky produktov a jedného kartového účtu pre kreditnú kartu z rozšírenej ponuky produktov a jedného spotrebného úverového účtu.
Podľa bodu 4.10.1 Všeobecných obchodných podmienok, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu povolené prečerpanie. V tomto prípade si banka vyhradila svoje právo jednostranne určovať, či spotrebiteľovi poskytne alebo neposkytne úver, pričom v podmienkach neuviedla presné podmienky poskytnutia povoleného prečerpania (teda kontokorentného úveru) a uviedla ich neurčito použitím slova najmä, z čoho potom z gramatického výkladu vyplýva, že jedinou podmienkou tak nie sú len uskutočňované kreditné obraty (to, čo odporca na účet pripíše), ale aj iné podmienky, už vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v zmluve neuvedených, ktoré zrejme závisia od subjektívneho posúdenia zo strany banky. Takúto podmienku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko z povahy právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva skutočnosť, že odporca pred uzavretím takéhoto záväzkového vzťahu musí mať k dispozícií všetky informácie, ktoré sa týkajú daného bankového účtu, informácie ohľadom možnosti poskytnutia povoleného prečerpania, a teda rozhodnúť sa, či chce vstúpiť do daného záväzkového vzťahu, aj napriek tomu, že navrhovateľ mu predostrel typologickú formulárovú zmluvu, kde do predom danej predtlače zmluvy navrhovateľ vpísal len odporcove osobné údaje, údaje o poskytnutom bežnom účte, bez toho aby odporca mal čo i len najmenšiu možnosť do tejto zmluvy zasiahnuť, pričom v zmluve o bežnom účte je uvedené, že ak odporcova žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru bude akceptovaná, bude mu tento produkt
poskytnutý na základe samostatnej zmluvy. Takúto zmluvu navrhovateľ nepredložil, a oznámenie o poskytnutý kontokorentného úveru a potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, nemožno považovať za zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jednak nespĺňa náležitosti uvedené v § 9 a 10 citovaného zákona, ale aj v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to tak, že odporca s daným návrhom zmluvy nevyjadril súhlasný prejav vôle, a teda nepodpísal dané potvrdenie.
Tento názor súdu bol potvrdený aj Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn.:16C/261/2014 zo dňa 01.12.2015, ktorý vo svojom výroku určil, že vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na depozitné produkty zo dňa 01.02.2007 je neprijateľná zmluvná podmienka Na základe nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a od pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám poskytne na obdobie trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás budeme písomne nárok a My nemáme povinnosť ho zriadiť.
Súd zároveň dodáva, že aj keď v tejto veci bola zmluva uzavretá dňa 29.09.2008 a povolené prečerpanie dňa 13.01.2009 s tým aj všeobecné obchodné podmienky ku dňu 01.01.2009, a vyhlásenie neprijateľnej podmienky sa týka všeobecných obchodných podmienok na depozitné produkty ku dňu 01.02.2007, v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 sa uvedené ustanovenie týka aj podmienky s rovnakým významom, a preto súd na uvedenú skutočnosť prihliadol a uvádza, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 29.09.2008 nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, došlo tak ku plneniu z neplatného právneho úkonu a preto navrhovateľovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Novelou č. 102/2014 Z.z. sa znovelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vložené nové ustanovenie a to § 5b, a to: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa znovelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 107 ods. 1,2,3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa ust. § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
Z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu odporcu vyplýva, že odporca poslednú platbu z povoleného prečerpania realizoval dňa 15.04.2010. Navrhovateľovi v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo stany odporcu, a to na jeho úkor. V predmetnej veci sa odporca posledný krát obohatil dňa 15.04.2010, a teda subjektívna lehota navrhovateľa začala plynúť dňa 16.04.2010 a uplynula najneskôr dňa 16.04.2013, návrh bol však podaný na súd až dňa 08.10.2015, súd preto v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na túto skutočnosť, a z dôvodu uplynutia premlčacej doby, tento nárok žalobcu ex offo v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný nežiadal priznať náhradu trov tohto konania, a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľ ani odporca nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.