Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cbi-2-2014.pdf
PDF · 109.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cbi/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, právne zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti odporcovi: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXA, XXX XX Ž., občan SR, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 10.03.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov úpadcu - zaplatenia úrokov z pôžičiek odporcovi úpadcom vo výške 100.000,- eur dňa 31.05.2010 a vo výške 175.000,- eur dňa 30.06.2010 . Súčasne žiadal určiť, že všetky právne úkony úpadcu týkajúce sa úhrad všetkých platieb odporcovi, t. j. faktúr, odmien, pôžičiek, úverov, úrokov z pôžičiek a úverov odporcovi, úhrad zmluvných pokút, úhrad prevzatých dlhov odporcu, úhrad pristúpení k záväzkom odporcu úpadcom, úhrad dodávok tovaru odporcovi, úhrad dodávok a služieb odporcovi zo strany úpadcu v období od 01.01.2007 do vyhlásenia konkurzu, sú voči veriteľom úpadcu právne neúčinné a žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov konania. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 27.04.2010 Okresný súd Žilina rozhodol uznesením o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO: 36 437 921, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 082B/2010 zo dňa 30.04.2010 s účinkami zverejnenia dňa 01.05.2010. Navrhovateľ v žalobe stručne opísal priebeh reštrukturalizačného konania a ďalej uviedol, že dňa 23.01.2013 Okresný súd Žilina uznesením č. k. 3K 35/2012-108 rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu a za správcu ustanovil predkladateľa reštrukturalizačného plánu. Uznesením zo dňa 14.03.2013 súd odvolal z funkcie správcu predkladateľa plánu a za nového správcu ustanovil W. &. O. T. S. O., T..D.., so sídlom kancelárie O. XX, XXX XX Ž., W.: XX XXX XXX. S poukazom na ustanovenie § 114 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ustanovenie § 10 ods. 1, 3 ZKR, § 118 ods. 4, § 119 ods. 1, 3, § 120 ods. 1 a § 130 ods. 1, 4 ZKR a ustanovenie § 62 ods. 1, 5 ZKR uviedol, že navrhovateľ predmetnou žalobou uplatňuje odporovateľnosť právnych úkonov - vyplatených úrokov z fiktívnych pôžičiek 100.000,- eur zo dňa 31.05.2010 na základe výdavkového dokladu č. E.- XX/XXX v čase začatého reštrukturalizačného konania voči úpadcovi a bez súhlasu správcu, kedy bol úpadca povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony a iné právne úkony mohol uskutočňovať so súhlasom správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Pôžičky, ku ktorým mali byť vyplatené úroky, navrhovateľ označil za sporné s poukazom na znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný C.. W.. N. Š., súdnou znalkyňou v odbore Ekonómia
a manažment. Podľa znalkyne išlo o fiktívne pôžičky a vyplatenie úrokov z pôžičiek tak nemožno v posudzovanom prípade zaradiť medzi bežné právne úkony. Bez ohľadu na to, či bol súhlas predkladateľa plánu ako správcu na tento úkon udelený a či tento súhlas mal byť poskytnutý, išlo o úkon, ktorý nesmeroval k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Navrhovateľ namietol odporovateľnosť právneho úkonu vyplatenia úrokov z pôžičky vo výške 175.000,- eur dňa 30.06.2010 s poukazom na výdavkový doklad E.- v čase povolenej reštrukturalizácie úpadcu a bez súhlasu správcu, kedy si veritelia svoje nároky uplatňujú u správcu formou prihlášky. Navrhovateľ uviedol, že štatutárny orgán úpadcu ako veriteľ z pokladne sám sebe vyplatil príslušenstvo k pôžičke, pričom nie je zrejmé, za aké obdobie si príslušenstvo uplatnil a bez ohľadu na uvedenú skutočnosť zvýhodnil seba ako veriteľa, keď dostal plnenie, navyše sporné, a to napriek tomu, že ostatní veritelia si museli svoje nároky uplatniť prihláškou a očakávať uspokojenie podľa plánu, nie individuálne, v celom rozsahu a bezodkladne po uplatnení tak ako tomu bolo v prípade odporcu, ktorý je spriaznenou osobou úpadcu a teda v súčasnosti mal byť uspokojený až po tom, kedy budú uspokojení ostatní veritelia podľa ustanovenia § 95 ZKR. Navrhovateľ má za to, že sú splnené podmienky odporovateľnosti, keď právnymi úkonmi dlžníka, ktorými sa ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorých pohľadávky vyplývajú z končeného zoznamu pohľadávok a okrem iného aj prihlásenej pohľadávky navrhovateľa v zmysle prihlášky nezabezpečenej pohľadávky navrhovateľa do konkurzu. Aj v prípade, ak by pohľadávka odporcu ako veriteľa bola predkladateľom plánu zistená, mala byť uspokojovaná spolu s ostatnými veriteľmi úpadcu a nie individuálne, keďže nešlo o prednostnú pohľadávku a nešlo o bežný právny úkon, ale naopak o úkon, ktorý vyžadoval súhlas správcu, ktorý však nebol udelený. Navrhovateľ poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 57 ZKR, v zmysle ktorého uplatňuje právo odporovať napadnutým právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka, nakoľko navrhovateľ ako veriteľ listom zo dňa 25.02.2014, doručeným správcovi elektronicky mailom aj poštovou prepravou, žiadal, aby správca uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým úkonom úpadcu a iných osôb, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti, osobitne v zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 27.10.2011 C.. W.. N. Š., ktorý je súčasťou súdneho a správcovského spisu, v ktorom znalkyňa tieto právne úkony priamo označuje, poukazuje na znaky odporovateľnosti, pričom správca podnetu navrhovateľa na odporovanie nevyhovel.
S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do súdneho spisu fotokópie listinných dôkazov - žiadosť o uplatnenie odporovacieho práva, odpoveď na žiadosť o uplatnenie odporovacieho práva.
Uznesením OS Žilina č. k. 11Cbi 2/2014-14 zo dňa 19.06.2014 súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania v časti vymedzenia odporovaných právnych úkonov označeným spôsobom a poučil navrhovateľa, že ak napriek výzve súdu navrhovateľ podanie v lehote nedoplní, súd podanie v tejto časti odmietne.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi 2/2014-26 zo dňa 22.08.2014 súd návrh na začatie konania v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov všeobecne vymedzených úhradami platieb odporcovi zo strany úpadcu v období od 01.01.2007 do vyhlásenia konkurzu odmietol, keďže presné určenie úkonov, pri ktorých sa navrhovateľ domáha určenia ich neúčinnosti, je nevyhnutným predpokladom pre konanie a rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe a napriek poučeniu súdu si navrhovateľ svoju procesnú povinnosť riadneho vymedzenia uplatneného nároku nesplnil. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2014. Predmetom konania tak zostalo uplatnené odporovacie právo voči právnym úkonom dlžníka - úhrade úrokov z pôžičiek vo výške 100.000,- eur dňa 31.05.2010 a vo výške 175.000,- eur dňa 30.06.2010.
Odporca sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Podaním zo dňa 08.02.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.02.2016 navrhol právny zástupca navrhovateľa zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa s odôvodnením, že dňa 09.10.2015 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou postúpil pôvodne označený navrhovateľ spoločnosť DLM INTER PRODUCT, spol. s r.o. pohľadávky, ktoré mu zakladajú účastníctvo v konkurznom konaní, na spoločnosť IRIDIS s.r.o. so sídlom Sladovnícka 2557/13, Trnava, IČO: 47 895 942, pričom konkurzný súd povolil vstup do konania uznesením zo dňa 30.10.2015 v konaní sp. zn. 3K 35/2012. Na základe tohto procesného návrhu a preukázaného prevodu práv, o ktorých sa koná, súd pripustil navrhovanú zmenu účastníkov na strane navrhovateľa uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
11Cbi 2/2014-81 zo dňa 18.02.2016. V konaní tak pokračoval súd s aktuálne označeným navrhovateľom a odporcom .
Pojednávanie konané dňa 24.05.2016 a dňa 28.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa a v neprítomnosti odporcu, u ktorého došlo k náhradnému doručeniu predvolania na termín pojednávania uložením zásielky na doručovacej pošte.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť poukazujúc na obsah žaloby, z ktorej zdôraznil skutočnosť, že odporca vyplatil sám sebe ako veriteľovi v postavení štatutárneho orgánu dlžníka úroky z pôžičiek v sume 100.000,- eur a v sume 175.000,- eur bez súhlasu správcu a to v čase, kedy bol povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony a v situácii, kedy pôžičky, ku ktorým sa vyplatené úroky viažu, sú sporné poukazujúc na obsah znaleckého posudku C.. W.. N. Š.. V prípade úrokov z pôžičky vyplatených dňa 30.06.2010 k úhrade malo dôjsť v čase povolenej reštrukturalizácie, kedy si veritelia svoje nároky mali prihlásiť u správcu. Priamym uspokojením pohľadávky odporcu boli poškodení ostatní veritelia dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky riadne a včas. Odporca má postavenie spriaznenej osoby s dlžníkom a teda pohľadávka odporcu mala byť uspokojená v poradí vyplývajúcom z ustanovenia § 95 ZKR. Odporované právne úkony navrhovateľ označil za zvýhodňujúce právne úkony, ktorými úpadca zvýhodnil svoj štatutárny orgán, t. j. odporcu pred ostatnými veriteľmi prihlásených pohľadávok. Vo vzťahu k ukráteniu veriteľmi prihlásených pohľadávok navrhovateľ poukázal na účtovníctvo úpadcu a znalecký posudok, v ktorom znalkyňa konštatovala fiktívnosť poskytnutých pôžičiek a evidenciu vyplatenia úrokov na základe účtovných výdavkových dokladov.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K 35/2012-108 zo dňa 23.01.2013 zverejnené v Obchodnom vestníku č 21/2013 dňa 30.01.2013 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 31.01.2013. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností účastníkov aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR),
(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
(3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
(5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a ods. 5 ZKR
(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 130 ods. 4 ZKR, ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 34 z. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty pre podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu č. k. 3K 35/2012-150 zo dňa 01.03.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 48/2013 zo dňa 08.03.2013 s účinkami zverejnenia dňa 09.03.2013. S použitím zákonných ustanovení § 199 ods. 1, 9 a ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR považuje sa konkurz za vyhlásený zverejnením uznesenia dňa 09.03.2013. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený zverejnením uznesenia dňa 09.03.2013, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá zákona plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. odo dňa 10.03.2013. S prihliadnutím na pravidlá pre počítanie času, keďže posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 09.03.2013, posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 10.03.2014, kedy žaloba bola navrhovateľom doručená súdu. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom v čase po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu, a že týmito úkonmi došlo k zvýhodneniu odporcu ako veriteľa dlžníka. Základnou dôkaznou povinnosťou navrhovateľa bolo tak tvrdiť a preukázať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR.
Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva navrhovateľ odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR a skutočnosti, že žiadosti o uplatnenie odporovacieho práva navrhovateľa zo dňa 25.02.2014 adresovanej správcovi dlžníka W. &. O. T. S. O., T..D.. dňa 25.02.2014 správca nevyhovel tak, ako vyplýva z odpovede na žiadosť o uplatnenie odporovacieho práva zo dňa 03.03.2014. Odporovacie právo navrhovateľ uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorej je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Navrhovateľ tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Navrhovateľ dôvodnosť odporovacej žaloby opieral o závery znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne C.. W.. N. Š. v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo, daňovníctvo zo dňa 27.10.2011.
Zo sprievodného listu splnomocneného zástupcu najväčšieho veriteľa dlžníka Volksbank Slovensko, a.s. zo dňa 21.02.2012 vyplýva, že predmetný znalecký posudok sa podrobne zaoberá finančným prepojením dlžníka, W. C. a ďalších osôb, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že reštrukturalizačný plán je založený na pozmeňovanom, nesprávne vedenom a neúplnom účtovníctve, a teda neopisuje reálnu ekonomickú situáciu dlžníka. Znalecký posudok obsahuje údaje o duplicitne vystavených a následne odstraňovaných účtovných dokladoch a duplicitnom účtovníctve osobitne pre potreby banky, aby dlžník preukázal plnenie podmienok pre poskytovanie úverov.
Znalecký posudok č. X/XXXX obsahuje závery a konštatovania o tom, že finančné prostriedky uvedené v zmluvách o pôžičke, ktoré boli uzavreté medzi úpadcom a odporcom, ktorý je predsedom predstavenstva úpadcu, reálne do pokladne dlžníka vložené neboli a teda jednalo sa o fiktívne peňažné toky. Znalec konštatoval, že do účtovnej evidencie dlžníka boli neoprávnene zaúčtované pôžičky, na základe ktorých bol účelovo vytvorený nový veriteľ úpadcu a do nákladov dlžníka boli neoprávnene zaúčtované úroky z fiktívnych pôžičiek. Fiktívne peňažné toky na strane príjmov účtované do pokladne ako poskytnutá pôžička od člena štatutárneho orgánu, t. j. odporcu bezprostredne súvisela s výdajmi z pokladne, ktoré je možné dôvodne považovať za fiktívne.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ predloženým znaleckým posudkom sám spochybnil existenciu platného záväzkovo-právneho vzťahu medzi dlžníkom a odporcom, t. j. poskytnutie pôžičiek odporcom dlžníkovi, v súvislosti s ktorými mali byť uskutočnené napadnuté právne úkony.
Z obsahu žaloby a predložených listín nesporne vyplýva, že navrhovateľ sa domáha určenia právnej neúčinnosti úhrady dlhu, teda platby ako právneho úkonu, ktorý v rovine práva podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka je dôsledkom prejavu vôle subjektu právneho vzťahu splniť peňažný záväzok. Len v takom prípade predstavuje zaplatenie právny úkon, ktorý je napadnuteľný odporovateľnosťou. Jedným z pojmových znakov právneho úkonu je prejav vôle, ktorého náležitosťou je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností. Prejav vôle musí byť dovolený, teda uznaný právnym poriadkom a právne predpisy musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky.
S poukazom na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalkyne W.. Š., ako aj z pojmových znakov právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právne následky právnych úkonov sú sledované následkom prejavu vôle. V posudzovanom prípade smerujú k zániku záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky z poskytnutých pôžičiek. Ďalšou z podmienok právnych úkonov je, že musí ísť o prejav vôle skutočne spájaný so sledovaným právnym následkom, teda musí ísť o prejav vôle, ktorý sa objektívne uskutočnil v súlade s právom, t. j. pri existencii vôle skutočne spôsobiť zánik záväzku dlžníka. V prípade, ak dôjde k vonkajšiemu prejavu vôle, avšak táto vôľa, jej prejav alebo právne následky konania trpí nedostatkami, možno hovoriť o vadnom právnom úkone, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne následky, a ktorý spôsobuje jeho neplatnosť. V posudzovanom prípade bola významne
spochybnená zhoda medzi vôľou a jej prejavom vo forme predstieraného konania, keď konajúci prejavuje vôľu, ktorú v skutočnosti nemá, a teda jedná sa o tzv. predstierané - simulované konanie.
Pokiaľ navrhovateľ založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že reálne došlo k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka, t. j. splnením konkrétneho v žalobe označeného záväzku dlžníka voči jeho veriteľovi, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ navrhovateľ až v rámci pojednávania doplnil svoje tvrdenia o námietku, že vykonaním napadnutých právnych úkonov bol zvýhodnený odporca ako veriteľ dlžníka, ktorý je súčasne v postavení spriaznenej osoby s dlžníkom, bol navrhovateľ povinný tvrdiť a preukazovať konkrétne skutkové okolnosti vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 59 ZKR. To znamená, že navrhovateľ bol povinný tvrdiť a preukazovať, že úhradou záväzku v prospech odporcu znevýhodnil dlžník seba na úkor svojich veriteľov, prípadne preukázať, že napadnutý právny úkon dlžníka zvýhodňuje odporcu ako veriteľa oproti iným veriteľom v konkurznom konaní a týmto právnym úkonom súčasne došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktorí po vyhlásení konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou. Do tejto skupiny právnych úkonov patria úkony, ktorými dlžník celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, vzdal sa celkom alebo sčasti svojho práva, odpustil celkom alebo sčasti svoj dlh dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech, príp. inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov. Pokiaľ za zvýhodnenie odporcu ako veriteľa dlžníka navrhovateľ považoval splnenie fiktívneho záväzku voči odporcovi , takéto tvrdenie by nasvedčovalo neplatnému právnemu úkonu a z toho vyplývajúcemu právu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V takom prípade nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany odporovacia žaloba, ktorou možno napadnúť len platné právne úkony a nimi vyvolané právne účinky.
Bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorou je ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, nie je možné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti. Vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná platnosť právneho úkonu - splnenia dlhu s vyvolanými právnymi účinkami a rovnako tvrdené a preukázané naplnenie ostatných podmienok odporovateľnosti podľa osobitných skutkových podstát tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 58 - 60 ZKR, súd konštatoval, že navrhovateľom nebola preukázaná existencia ukracujúceho právneho úkonu, v dôsledku ktorého by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v konečnom dôsledku k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, že je právny úkon neplatný, jeho právne účinky vôbec nenastávajú. V takom prípade sa na právny úkon hľadí, akoby nebol vôbec urobený. Potom pri právnom úkone, ktorý nie je platný, nemožno určiť jeho odporovateľnosť (obdobne Ro NS ČR z 25.05.2000, sp. zn. 31 Cdo 417/1999). Vykonanie navrhovateľom označených dôkazov by bolo dôvodné za predpokladu, že ostatné kumulatívne stanovené podmienky odporovateľnosti boli navrhovateľom tvrdené a dôkazne podložené do konca prvého pojednávania, a to vzhľadom na dôkaznú koncentráciu konania vyplývajúcu z ustanovenia § 118a ods. 1 O.s.p.. Keďže základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu nebola navrhovateľom preukázaná, súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré nesmerovali k preukázaniu platnosti napadnutých právnych úkonov a podmienky ukracujúceho právneho úkonu, zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že odporcovi v súvislosti s vedením konania trovy nevznikli a náhradu trov voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi si odporca neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.