Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-146-2011.pdf
PDF · 218.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/146/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Mgr. Ivana Hajku a Jely Rosenbergovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2016 v Martine takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e
obžalovaných
Z.. R. X. J.., Q.. XX.XX.XXXX T. U. U., W. U. J., I.. J. Č.. X,
Z.. R. X. Y.., Q.. XX.XX.XXXX T. J. R. Ď., K. U., W. U. J., I.. J. Č.. X,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo 06.10.2011, sp. zn. 2 Pv 564/10, zo skutku, ktorého sa mali dopustiť tak, že
dňa 12.10.2010 v čase okolo 12.00 h na ceste II. triedy, smerujúcej z Martina do obce Bystrička, okres Martin, po tom, ako do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla zn. AUDI, EČV: J.-XXXCP, v ktorom sa spoločne viezli obaja obžalovaní a doposiaľ nestotožnený spolujazdec, vošiel na bicykli idúci poškodený D. N., Q.. XX.XX.XXXX, na ktorého klaksónom zatrúbili, pričom poškodený im rukou gestikuloval prečo na neho trúbia, obž. Z.. R. X. J.. zastavil motorové vozidlo pri krajnici, následne z neho vystúpil, pristúpil k poškodenému, nadával mu a následne ho udrel dvakrát päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom keď sa postavil, pristúpil k nemu doposiaľ nestotožnený spolujazdec obžalovaných, ktorý začal poškodenému vulgárne nadávať a trhať ho za vetrovku, následne z vozidla vystúpil aj obž. Z.. R. X. Y.. a začal poškodenému nadávať a dvakrát ho päsťou udrel do tváre, následkom čoho poškodený opätovne spadol na zem, kde k nemu pristúpili obaja obžalovaní a doteraz nestotožnený spolujazdec, prevliekli mu vetrovku na hlavu a začali ho opakovane kopať a udierať do oblasti hrudníka, brucha a nôh, pričom si poškodený D. N. chránil rukami hlavu, čím pošk. D. N. spôsobili zlomeninu ľavého ramena v oblasti chirurgického krčka s impresiou, zlomeninu bazálnej časti posledného článku 4.prsta ľavej ruky, odreninu a pomliaždeninu v oblasti supraorbitálnej vľavo a pomliaždenie ľavej strany hrudníka, s potrebnou dobou liečenia v trvaní 10-14 týždňov, počas ktorej doby ho uvedené zranenia, najmä pre obmedzenie hybnosti ľavej hornej končatiny a bolestivosť, obmedzovali v obvyklom spôsobe života,
t e d a m a l i
obaja obžalovaní
- spoločným konaním inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustiť slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, ,
č í m m a l i s p á c h a ť
obaja obžalovaní
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného D. N., Q.. XX. XX. XXXX T. J., trvale bytom J., I.. U. Č.. XXXX/ X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 06.10.2011 obžalobu na Z.. R. X. Y.. a Z.. R. X. J.. pre skutok právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora. Vec bola pridelená na prejedanie a rozhodnutie predsedníčke senátu JUDr. Veronike Húšťovej. Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Veroniky Húšťovej a prísediacich Mgr. Ivana Hajka a Ivana Kováčika na hlavnom pojednávaní konanom 16.04.2013 rozsudkom uznal oboch obžalovaných vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. v spolupáchateľstve § 20 Tr. zák.. Za to obžalovanému Z.. R. X. Y.. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému Z.. R. X. J.. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaným zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému D. N. škodu vo výške 1.486,- eur. Na základe odvolania obžalovaných Krajský súd v Žiline uznesením z 19.11.2013, sp. zn. 1To/88/2013 napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/, ods. 3 Tr. por. zrušil a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že dôkazná situácia sa v odvolacom konaní po predložení nového znaleckého posudku výrazne zmenila, pretože vystali výrazné pochybnosti nielen o mechanizme vzniku zranení poškodeného, ale aj o samotných následkoch, ktoré mu mali byť poškodenému spôsobené napadnutím obžalovanými. Znalec J.. H. J. J. vo svojom znaleckom posudku spochybnil nielen spôsob, akým mala vzniknúť zlomenina ramenného kĺbu, ale spochybnil vôbec existenciu tejto zlomeniny. Spochybnil i dĺžku jej liečenia a celkovo spochybnil takmer všetky závery vyslovené znalcom primárom J.. R. E. v jeho znaleckom posudku. Na ilustráciu rozdielností uvedených znaleckých posudkov krajský súd uviedol len časť odpovede J.. H. J. J.. na otázku, podľa ktorej sa mal vyjadriť k znaleckému posudku č. 5/2011 znalca J.. R. E.: „Znalecký posudok č. 5/2011 znalca J.. R. E. je vo svojich záveroch málo objektívny a nestotožňujem sa ani s viacerými s jeho záverov v ňom obsiahnutých. Vyjadroval sa len k popísaným nálezom z vyšetrení lekárskych správach, ak by na neho takéto otázky položené boli, jeho závery by mali byť zhruba v zhode so závermi, aké sú uvedené v tomto posudku, nakoľko zodpovedajú mechanizmom vzniku týchto úrazov, ich patofyziologickým pochodom a s takýmito prípadmi sa v klinickej praxi stretávame. Takýmto svojím nevyjadrením sa k tak dôležitým otázkam totiž mohol spôsobiť a myslím, že aj spôsobil veľmi jednostranný uhol pohľadu na iný možný priebeh tohto incidentu. A to by sa tak skúsenému znalcovi nemalo stať.“ Tento nový znalecký posudok teda vyvolával vážne pochybnosti o správnosti pôvodného znaleckého posudku J.. R. E. a tým i pochybnosti o spôsobe vzniku zranení utrpených poškodeným a o celkových následkoch konania obidvoch obžalovaných. Za takejto situácie je nevyhnutné, aby okresný súd pred vykonaním hlavného pojednávania doručil znalecký posudok J.. H. J., J., znalcovi J.. R. E. a na hlavnom pojednávaní vypočul obidvoch znalcov za účelom odstránenia rozporov v ich znaleckých posudkoch. Okrem toho bude potrebné vypočuť i všetkých ďalších lekárov, ktorí ošetrovali a liečili poškodeného a to ku všetkým skutočnostiam, ktoré spochybňuje, alebo dokonca vylučuje (zlomenina ramennej kosti) znalec J.. H. J., J.. Až po takomto doplnení dokazovania a prípadne
vykonaní i ďalších dôkazov, potreba, ktorých vystane z vykonaného dokazovania bude môcť súd ustáliť (§ 146 Tr. por.), či boli odstránené pochybnosti o záveroch pôvodného znaleckého posudku a ak nie bude potrebné postupovať podľa § 147 Tr. por.. Dodatkom číslo 8 k Rozvrhu práce na rok 2013 po odchode predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Húšťovej na materskú dovolenku bola vec náhodným výberom dňa 03.09.2013 pridelená novému predsedovi senátu Mgr. Miroslavovi Mazúchovi. Obžalovaní na základe výzvy súdu oznámili, že v zmysle ustanovenia § 277 ods. 5 Tr. por. žiadajú o znovu vykonanie všetkých dôkazov na hlavnom pojednávaní a nesúhlasia so zmenou senátu a žiadajú hlavné pojednávanie vykonať znova. Z týchto dôvod oboch musel súd oznova vykonávať celé hlavné pojednávanie v novom zložení senátu z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediaceho Mgr. Ivana Hajku a Jely Rosenbergovej, pretože pôvodný prísediaci Ivan Kováčik už funkciu prísediaceho nevykonáva a na súd sa neustanovuje.
Obžalovaní Z.. R. X. J.. G. Z.. R. X. Y.. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom obaja vyhlásili, že nie sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný Z.. R. X. Y.. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že napadnutý bol v danom prípade on. Poškodeného pozná zbežne, a to zo záhradkárskej osady ako svojského a hašterivého človeka. Nevidel ho už niekoľko rokov. Že sa ide o dotyčného si uvedomil až na konci incidentu dňa 12. 10. 2010. V ten deň vozil hnoj so synom R., pridal sa k nim aj J. U. a to po prvej fúre. Vozidlo viedol syn, obžalovaný sedel ako spolujazdec, pán U. sedel vzadu. Okolo obeda boli v úseku stúpania za betonárkou. Vtedy uvideli cyklistu ako „cikcakovite“ jazdí po ceste smerom na Bystričku. Zachádzal až do stredu vozovky, možno aj do protismeru. Obžalovaný synovi povedal, aby pribrzdil, lebo cyklista im môže spadnúť pod kolesá. Predbiehali ho až keď boli na horizonte stúpania a bolo vidieť dopredu. Obehli ho a asi 20 metrov pred ním zastali. Vystúpil iba syn, obžalovaný s pánom U. ostali vo vozidle. Syn nechal otvorené dvere, takže počuli, ako kričí na poškodeného, ako to jazdí po ceste, že ho mohol zraziť. Obžalovaný tomu nevenoval pozornosť, myslel, že to tým končí. Reagoval až keď pán U. spozornel, že sa niečo vonku deje. Pozrel do spätného zrkadla a videl ako sa pán N. bicyklom nad hlavou oháňa na syna. Vtedy začali s pánom U. vystupovať, obžalovanému to trvalo trochu dlhšie. Keď vystúpili, videl, že bicykel ležal v tráve mimo vozovky, poškodený v ruke držal nákupný košík, ktorý mal predtým za sedadlom na bicykli. Obžalovaný ho napomínal, ako to jazdí. Poškodený mu začal nadávať do chrapúňov, povedal aj obžalovaného priezvisko. Podľa artikulácie a pohybov bol zrejme opitý. Obžalovaný k nemu pristúpil a so zvýšeným hlasom namietal spôsob, akým sa s ním poškodený rozpráva. Vtedy sa na neho poškodený zahnal košíkom. Obžalovaný si nebol istý, či ho udrel, bola to vypätá situácia. Aby obžalovaný zabránil ďalšiemu útoku, chytil poškodeného za ľavú ruku a otáčal mu ju, aby bol k nemu poškodený chrbtom, pričom sa poškodenému roztrhla vetrovka. On sa metal. Medzitým priskočili syn aj pán U. a chytili ho za ruku s košíkom. Poškodený sa obžalovanému vytrhol, vyšmykol a padol na trávu. Padol pomaly. Keďže sa správal agresívne, pretiahol mu obžalovaný tú vetrovku ponad hlavu a tým celý incident skončil. Pobrali sa do auta. V spätnom zrkadle zaregistroval následne, ako sa poškodený dvíha zo zeme. Pán U. bol iba pozorovateľ, v podstate sa zapojil iba vtedy, keď obžalovaného išiel chrániť. Nikto neudieral a ani nekopal poškodeného. U. bol neutrálny. Keby ho syn kopol, tak mu doláme rebrá, je to riadny chlap. Obžalovaný vo svojom veku už na toto stavaný nie je. Cyklista nemal žiadne označenie a ani prilbu. S hnojom sa vracali asi po dvadsiatich až tridsiatich minútach. Videli kráčať N.Z. s bicyklom tesne pred odbočkou, ktorá vedie na záhradkársku osadu F.. Na hlavnom pojednávaní ďalej doplnil, že ak N. chytil za vetrovku tak len preto, že sa bránil jeho útoku košíkom. U. a jeho syn do konfliktu zasiahli len tak, že chytili N., aby na neho nemohol útočiť. Podľa jeho názoru bol N. pod vplyvom alkoholu. Vyvodil to z toho, že mu vulgárne nadával, brblal, rozprával opakovane a mal akoby penu v ústach. Keď k nemu prišli tak N. bicykel ležal v priekope, on košík z neho držal v ruke. Celú situáciu považoval za síce nepríjemnú, ale nič vážne a skôr sa on mohol cítiť poškodeným, lebo N. na neho zaútočil. Na N. pri odchode nevidel žiadne zranenia. Pri N. zastavili, pretože podľa spôsobu jeho jazdy si mysleli, že má vypité a synovi kázal, aby pribrzdil.
Obžalovaný Z.. R. X. J.. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že poškodeného D. N. nepozná. V predmetný deň vozili spoločne s otcom a priateľom J. U. hnoj z Bystričky do Martina. Obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi, mohlo byť okolo 12.00 hod. Jeho otec sedel na mieste spolujazdca, pán U. vzadu. Pri stúpaní na Bystričku, v mieste za betonárkou, videl jazdiť na bicykli cyklistu, ktorý išiel od pravej krajnice po stredovú čiaru „cikcakovite“. Zbadal ho vo vzdialenosti 30 - 50 metrov. Obžalovaný išiel pomaly, musel spomaliť až na rýchlosť cyklistu, netrúfal si ho predbehnúť. Keď prišiel na horizont, už mal výhľad na cestu, nešlo v protismere žiadne vozidlo,
tak ho prebehol a zatrúbil, čím mu chcel dať najavo, aby auto registroval a uhol. Po predbehnutí si v spätnom zrkadle všimol, že cyklista zastal, zišiel z bicykla a rozhadzoval rukami. Na to obžalovaný zastal asi 10 - 20 metrov pred ním, vystúpil z vozidla, išiel pomaly smerom k cyklistovi a opýtal sa ho, prečo rozhadzuje rukami a rozčuľuje sa, keď ide po celej ceste. Povedal mu, že nie je označený, nemá vestu, ani prilbu a je opitý. Cyklista mu tykal a povedal, že on si môže jazdiť ako chce. Keď už stál obžalovaný skoro pri ňom, vtedy sa cyklista na neho zahnal držiac bicykel v oboch rukách. Cyklista vlastne napadol obžalovaného. On inštinktívne chytil bicykel za kolesá, mierne ním mykol, následkom čoho toho muža posadilo aj s bicyklom. Ten bicykel ešte stále cyklista držal jednou rukou. Keď obžalovaný videl, že cyklista sedí a ešte drží bicykel ľavou rukou za košík za sedadlom, tak tým bicyklom obžalovaný trhol k sebe a cyklistovi zostal v ruke len košík. Obžalovaný bicykel hodil bokom, mimo dosah cyklistu, aby sa ním nezaháňal. Obžalovaný chcel odísť preč, vtedy si košík cyklista prechytil do pravej ruky a opilecky sa postavil. Išiel sa na obžalovaného zahnať tým košíkom. To už bol na ceste aj otec obžalovaného a pán U.. Keď zbadal otca obžalovaného, tak sa išiel zahnať na neho a vulgárne na neho kričal. Otec obžalovaného čosi hovoril, obžalovaný nevedel uviesť presne čo. Nevenoval tomu pozornosť. Dával pozor, aby cyklista niekoho z nich košíkom nezranil. Ako košík zachytil, podvrtol si obžalovaný pravý ukazovák. Popri naťahovaní sa o košík si všimol, že otec chytil cyklistu za ľavú ruku, chcel ho otočiť smerom na trávu, vtedy mužovi povolila vetrovka, praskol švík. Zase ho to posadilo do trávy, lebo sa vyšmykol otcovi. Obžalovaný pustil košík vedľa do trávy. Otec niečo robil mužovi s tou bundou, asi mu ju naprával. To bol obžalovaný otočený, že ide preč. Na ceste našiel zväzok kľúčov, tie hodil k bicyklu a išiel smerom k autu. Takmer naraz s ním do auta nastúpili aj otec a pán U.. Všetci odišli smerom na Bystričku. Cyklistu videl sa pomaly dvíhať zo zeme v spätnom zrkadle. Naspäť išli asi po 45 minútach. Vtedy ešte zaregistroval, že sa nachádza povyše miesta incidentu, pred odbočkou na F.. Stál s bicyklom, prípadne išiel, stále sa motal po tej ceste. Pán U. po celý čas iba dával pozor, stál, aby im cyklista neublížil. Incident prebehol tak rýchlo, že sa do neho nestihol ani zapojiť. Keď pri spätnej jazde videl cyklistu motať sa pri ceste, bol rozhodnutý zavolať 158, aby ho dali preč a neurobil niekomu zle, lebo bol opitý. Asi po 25 minútach, keď si na to dodatočne spomenul, zavolal na 158, kde uviedol, že na ceste sa pohybuje opitý cyklista. On cyklistu päsťou a ani nijako inak neudrel do tváre. Je vidieť, akej je obžalovaný postavy, aké má päste a po dvoch úderoch by tvár toho muža musela vyzerať dobitá, taktiež ho nekopal. Rovnako ani otec a pán U. ho neudierali a nekopali. Alkohol bolo cyklistovi cítiť z dychu, mal kalnejší zrak, zhoršene artikuloval, mal narušenú stabilitu. Keď obžalovaný mykol bicyklom, cyklistu hneď posadilo. Odhadoval ho na nejakých 50 rokov. Obžalovaný uviedol, že mal v ten deň obuté šľapky. Do čižiem sa prezul až na hnojisku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní doplnil, že U., ktorý situáciu spozoroval možno pomohol N. pridržať a spacifikovať, pretože bol agresívny. Na doloženie svojich výpovedí predložil oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, kde je zapísane, že zo svojho telefónu telefonoval na políciu a oznamoval, že na ceste je opitý cyklista.
Svedok poškodený D. N. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní popísal napadnutie troma mužmi, medzi ktorými spoznal iba Z.. R. X. Y.. V ten deň išiel na záhradku na Bystričku, dostal defekt, a tak mu sfúklo koleso. Sediac na bicykli sa pozrel na zadné koleso, trocha zabalancoval, išiel pomaly. Vtedy ho predbiehalo osobné motorové vozidlo. Za sebou malo prázdny vozík. Auto zatrúbilo, keď prechádzalo okolo neho, on sa zľakol, len hodil rukou, že čo trúbi. V žiadnom prípade nemal vypité. Vôbec alkohol nepije kvôli liekom na reumu, ktoré užíva. Vtom vozidlo zastalo, vyšiel z neho asi 30 - ročný vodič zavalitej postavy, ten sa rozkročil a povedal, aby k nemu poškodený prišiel, že mu jednu „prijebe“, že prečo ukazuje gestá. To už poškodený išiel pešo a bicykel tlačil vedľa seba pri krajnici. Tento muž ho dvakrát udrel päsťou do tváre a pod týmito údermi poškodený spadol na zem. Jeden úder dostal nad ľavé oko, druhý do pravej strany tváre. Vodiča rozčúlilo to, že poškodený rozhodil rukou na jeho zatrúbenie. Poškodený ale neukázal žiadne vulgárne gesto. Z vozidla vystúpili ďalší dvaja muži, najprv jeden asi 45-ročný, toho nepozná. Ten prišiel k poškodenému, chytil ho za vetrovku a začal ho šklbať a vykrikovať po ňom. Poškodený oprel bicykel o strom a vtedy vyšiel z vozidla Z.. R. X.Č. Y., toho spoznal. Tiež sa na neho slovne osopil, že čo frajerí, čo má za problémy a čo mu tyká. Zrejme poškodeného nespoznal. Poškodený mu pripomenul, že mu pomáhal na záhradke. Z.. X. asi rozčúlilo, že ho spoznal, vtedy ho aj on dvakrát udrel do tváre a poškodený opätovne spadol na zem. Ako ležal v hrádzi, tak mu na hlavu stiahli vetrovku, a vtedy ho kopali, udierali, najmä do hrudníka, do nôh a do brucha. Hlavu mal chránenú vetrovkou a aj si ju bránil rukami. Nevedel uviesť, koľkokrát ho kopli, ale boli tam všetci traja. Potom jednoducho odišli preč. Poškodený za nimi zakričal, že aj tak ich udá policajtom. Neskôr prišla manželka poškodeného, ktorá nemala kľúče od záhradky, boli privolaní policajti. Manželka ich volala mobilom. Na ošetrenie ho zobrali policajti. Poškodený útok nečakal, hoci sa ním obž. X. J. vyhrážal,
poškodený však neveril, že ho napadne. Ani od obž. X. Y. toto nečakal. Poškodený nevie, kto je ten tretí útočník. Bol chudší a menší, tiež agresívny. Manželka poškodeného odchádzala na záhradu pešo so psom. Išla skôr ako poškodený. Žiaden košík na bicykli nemal. Alkohol nepije vôbec, berie lieky, na ktoré nesmie piť. Do cesty vošiel možno 40 - 50 cm pri tom balance. Ak by z vozidla nevyšiel obžalovaný X. Y., ani by nevedel, kto ho zbil. Prvý muž ho päsťou udrel nad ľavé obočie. Potom bol celý krvavý. Napriek krvácaniu však videl. Druhý uder smeroval do ľavej sánky, vtedy zakričal poškodený, že čo to robí. Po údere spadol. Ďalší útočník ho následne zatlačil za krajnicu a zrútil do takej hrádze vedľa cesty. Fyzicky ho napadol aj obž. X. Y.. Keď ho znova zrútili do hrádze, tak ho kopali a bili všetci traja. Bol celý doráňaný a modrý. Nevedel uviesť, kto mu pretiahol cez hlavu vetrovku. Bolo to vo fáze, keď tam boli všetci traja a už poškodený presne nevidel, kto na neho útočí. Vetrovku mu celú dotrhali. Obžalovaný X. Y. ho napadol už v čase, keď vetrovku cez hlavu pretiahnutú nemal. Poškodený nikoho fyzicky nenapadol. Bol dobitý, boli na neho traja. S manželkou sa stretli asi 20 až 30 minút po bitke. Na policajtov čakali pomerne dlho. Policajti ho do nemocnice viedli z dôvodu, že nebola voľná žiadna sanitka. Do nemocnice prišli asi o 11.30 hod., alebo o 12.00 hod. Bol tam pomerne dlho, lebo musel ísť na jeden röntgen, potom na druhý, potom bol na „šestke“, neskôr na úrazovke, z JIS-ky ho vozíkom doviezli na úrazovku. Policajti medzitým odišli. Kým sa stretli s manželkou, teda v čase po bitke, už nikde poškodený nespadol, ani si sám nijako neublížil. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že k incidentu došlo okolo obeda. Nepije, lebo bral injekcie. Tesne predtým, ako okolo neho preleteli na aute, tak dostal defekt a iba z toho dôvodu sa otočil. Rozhovor s X. J.. trval asi minútu, možno ani to nie. X.X. J.. ho udieral a preto spadol. Bicykel zdvihol, oprel ho o strom a potom prišiel ten ďalší muž, až na koniec prišiel X. Y.. . Nadávali mu, že čo machruje, hodili ho do tej hrádze. Hlavu mal až na strnisku. U. pozná zo záhrady. Po úderoch X. J.. mu bicykel spadol a na bicykel spadol z boku a to na ľavú stranu. X. J.. sa díval a nič nerobil. Ten druhý, keď prišiel chytil ho pod krk a povedal mu, že čo machruje. Všetci ho kopali, mlátili ho hlava - nehlava. Hlavu mal sklonenú dole, ruky mal nad hlavou a kryl si tým hlavu. Ten druhý účastník ho iba chytil pod krk. Kým prišiel X. Y.. trvalo to asi minútu. Stál na krajnici cesty, potom prišiel X. Y.. a začal mu nadávať. X. Y.. mu potom jednu strelil. Povedal mu, že čo to robí, veď ho pozná. Potom sa na neho vyrútili všetci a sotili ho do hrádze. Zostal ležať na zemi. X. Y.. ho chytil za vetrovku, prevliekol mu ju cez hlavu a kopali ho z jeden aj z druhej strany. Aj tak im povedal, že ich udá. Potom sa zobrali preč a on sa nejako pozviechal. Zobral bicykel a išiel smerom na záhradu. Nemohol nič robiť, lebo mu dali vetrovku cez hlavu. Nemohol skoro ani dýchať, tak ho tlačili. Kopali ho asi všetci. Kopali ho do rôznych častí tela. Správali sa ako nepríčetní. Kto ho kopal konkrétne povedať nevedel, lebo si dával hlavu dole. Policajti od neho nechceli, aby fúkal. Tiež mu nerobili odber krvi. U. pozná zo záhradky, ale ten tam nebol. Jeho syna nepoznal. U. syna dali ako svedka, ale ten tam tiež nebol. Ten muž , ktorý tam bol prítomný ako tretí mohol mať okolo 40 - 45 rokov. Poškodený ďalej vypovedal, že na jeho bicykli bol vtedy nosič. Policajti ho odviezli na ošetrenie, lekár ho vyšetril a poslali ho na röntgen. Lekárovi pri prvom ošetrení povedal, že išiel na záhradu a prepadli ho traja chlapi. V minulosti nemal žiadne zlomeniny. Poškodený znovu podrobnejšie opísal konflikt a uviedol, že keď sa postavil tak cítil bolesti na hrudníku v oblasti rebier, nemohol sa riadne ani nadýchnuť. Bolelo ho aj plece a tiež noha. Mal rozbitú hlavu nad ľavým okom a pri pravom oku mal zaškrabnuté. Na píšťale to mal rozťaté. Valila sa mu tam krv. Bolel ho ešte prst na ľavej ruke. Mal ho udretý a mal tam modrinu. Za svojou manželkou išiel asi 100 metrov. Na úrazovke mu po vykonaní röntgenu ofačovali brucho, zalepili mu ranu nad okom, ako aj na píšťale, ale povedali mu, že to nie je nič. Išla mu odtiaľ krv. Dali mu tiež injekciu. Nemohol behať ani riadne chodiť, pretože bol stiahnutý obväzom. Nemohol riadne hýbať ľavou rukou. S tou ľavou rukou mu nerobili nič iba ho rehabilitovali, dávali mu ožiare a akupunktúru. Na röntgene mu povedali, že to musela byť rana, pretože má prasknutú kľúčnu kosť. Ľavú ruku mal obviazanú a nemohol s ňou nič robiť. Pri prvom ošetrení mu ju dali do bandáže. Poslali ho domov a chodil na kontroly. Poškodený ďalej uviedol, že X. J.. ho udrel v priestore ešte hlavnej cesty. Potom padol, a keď si išiel bicykel oprieť o strom tak ho ten cudzí muž sotil. Potom padol tretí krát, tak že ho všetci traja zhodili na zem a tam ho kopali, druhý krát padol, keď išiel bicykel oprieť o ten strom. Po úderoch X. J.. spadol na ten bicykel. Poškodený trval na uplatnenom nároku na náhradu škody. Svedkyňa X. N. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaných pred uvedenou udalosťou nepoznala. Ona išla na záhradu pešo so psom, išla skôr ako poškodený. Nemala kľúče od chatky a tak čakala. Keď poškodený nechodil, išla späť domov. Na polceste sa stretli. Povedal jej, že ho napadli, aj keď ona si to hneď všimla. Mal na ľavom oku monokel nad obočím, ona sa až roztriasla. Poškodenému chýbali kľúče od bytu aj chatky. Išli na miesto bitky. Vraj ho mali biť traja. Prvý začal mladý, ktorý mu dal nad oko, až videl iskričky, zvalili ho neskôr na zem a kopali. Dali mu cez hlavu aj vetrovku. Poškodený poznal iba obžalovaného X. Y., ktorý vyšiel z auta posledný. To všetko vie len z rozprávania manžela. Poškodený bol na Favorite, nemá na ňom košík. Policajti mu fúkať nedali,
no on nepije. Na zadnom kolese bicykla mal defekt. Svedkyňa bicykel zobrala domov. Na ošetrenie vzali poškodeného policajti. Na mieste hľadali kľúče - našli len tie od bytu, od záhrady nie. Vraj ho tí traja napadli z dôvodu, že dostal defekt, a teda balanc s bicyklom do vozovky, oni na neho zatrúbili, poškodený zdvihol ruku, povedal, čo trúbite. To bola zrejme príčina ich útoku. Poškodený mal roztrhnutú vetrovku, no závažnejšie bolo to, že mu bolo ublížené na zdraví. Poškodený nie je konfliktný typ. Mal boľavý hrudník, najviac ho však bolelo zlomené rameno. Bol celý zakrvavený. Poškodený sa dodnes sťažuje na bolesť zranenej ruky. Berie dokonca tabletky od bolesti. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní ďalej doplnila, že celý incident vznikol kvôli tomu, že jej manžel mal niečo zo zadným kolesom a preto vybočil do cesty. V tom išlo okolo neho auto, ktoré na neho zatrúbilo. On zdvihol ruku, že čo chcú. Auto zastavilo a tak došlo k incidentu. Nebola pri tom, ale tak jej to povedal. Keď ho stretla, tak mu tiekla krv z nad oka, držal si plece a bolel ho prst. Manžel ani veľmi nechcel volať políciu a preto políciu zavolala ona. Policajti ho potom odviezli na vyšetrenie. Jej manžel nepije a nepil ani v ten deň. Manžel jej bitie zo strany tých mužov neopisoval, ani svoje pády. Manžel jej po ošetrení povedal, že to má asi zlomené. Mal bolesti pleca a rebier. Mal modrinu na pleci, čele a na prste. Na nohách mal tiež modriny, boli také dokopané. Musel mať stále uviazanú ruku. Bicykel nemal košík, ani nosič. Poškodený sa vyjadril k jej výpovedi, že ten bicykel má nosič a svedkyňa uviedla, že hovorila o košíku, ktorý by sa dával na bicykel. Taký tam nebol.
Svedok J. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už len pamätá s odstupom času na vyslanie operačným dôstojníkom za pánom N.. Ten im po príchode tvrdil, že bol napadnutý tromi mužmi a sťažoval sa na bolesti hrudníka a horných končatín. Zavolali záchranku, ale ta mala prísť až o 30 minút, preto ho služobným autom odviezli na úrazovku. S odstupom času si už nepamätal, či si na poškodenom niečo všimol. Dychovú skúšku nevykonávali pretože poškodený udával, že má bolesti a bolo potrebné ho odviesť na ošetrenie. Odviezli ho do nemocnice a odišli. Poškodený im tiež uviedol, že bol napadnutý X.. Tvrdil, že cestou na Bystričku zastalo pri ňom auto s tým, že mal ísť po strede cesty. Ukázal im nejaký hanlivý výraz a oni ho potom napadli. Vonkajšie zranenia si na ňom nevšimol, ani krvácanie. Bol tam s kolegom J.. Predtým ako ho odviezli na ošetrenie, tak hľadali ešte kľúče niekde v tráve. Poškodený sa sťažoval na bolesti hornej končatiny. Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora prečítaná predchádzajúca výpoveď svedka. Svedok sa zdalo, že poškodený sa sťažoval na bolesti, viditeľné zranenia si nepamätal. Svedkovi sa zdalo, že poškodený nebol krvavý. Na to si však nepamätal presnejšie. Záznam o udalosti spisoval na oddelení, nie na mieste incidentu. Po prečítaní vypovedal, že stotožňuje s výpoveďou, ale s odstupom času si už všetko nepamätá. Svedok J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že bol vyslaný pracovníkom stálej služby k miestu, kde bol napadnutý nejaký pán. Bolo to pri príjazde na Bystričku. Tam bol opretý na mieste bicykel o strom a muž, ktorý hľadal niečo v tráve. Popísal im priebeh bitky tak, že zatrúbilo na neho vozidlo, keď išiel na bicykli, zahromžil rukami, na čo vystúpil vodič - vysoký, holohlavý, silnejšej postavy. Došlo medzi nimi k slovnej výmene, následne udrel poškodeného do tváre. Z vozidla vystúpili ešte dvaja muži, jedného z nich spoznal ako Z.. X. Y.. Tí ho mali následne zhodiť na zem, prehodiť cez hlavu vetrovku a ako ležal na zemi, ho biť. Svedok nevedel, akú úlohu zohral ten tretí muž. Poškodeného bolelo plece, hrudník a hlava. Svedok si nespomínal, či poškodený javil známky požitia alkoholu. V prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že poškodený známky požitia alkoholu nejavil. Následne ho doviezli na ošetrenie do nemocnice. Takýchto zásahov majú v rámci služby mnoho, preto si na niektoré detaily už presne nepamätal. Nepamätal si ani, či sa na mieste nachádzal nejaký košík. Na celú záležitosť si lepšie pamätal v prípravnom konaní, kde hovoril pravdu. Na hlavnom pojednávaní ďalej doplnil, že N. sa sťažoval na bolesť hrudi, nejavil známky požitia alkoholu, Dychovú skúšku nevykonali, pretože sa sťažoval na bolesti a odviezli ho do nemocnice. Vyložili ho a odišli. Poškodený im uviedol, že došlo k slovnej hádke, lebo zdvihol na nich ruku a X. ho udrel. Nešpecifikoval však, ktorý z X.X. ho udrel. Krvácanie nevidel, ani na tvári nevidel známky poranenia. Poškodený sa iba sa držal na hrudi. Z dôvodu zdravotných ťažkostí nebola vykonaná dychová skúška. Svedok J. U. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že v ten deň vozili s X. hnoj z Bystričky do Martina. On s nimi absolvoval jednu cestu. Už z diaľky videli, ako cestou na Bystričku cyklista jazdí „cikcakovito“. Pribrzdili, vtedy cyklistu „zlomilo“ do ich strany, ledva sa uhli. Museli urobiť takú „myšičku“. Obž. X.Č. J. hneď zastal, chcel tomu človeku dohovoriť. Svedok sedel vzadu v aute, otvoril dvere, pozrel dozadu, bol vo vzdialenosti asi 15 - 20 metrov. Ten cyklista začal následne obž. X. J. hovoriť, že čo sa do neho stará. Bol podráždený a začal sa správať agresívnejšie a s tým bicyklom pred obžalovaným strkať do neho. Obžalovaný X. J. ho vyzval, aby prestal, poškodený však začal nadávať. Potom z auta vyšli aj on a pán X. Y.. Ten vyšiel z vozidla pred svedkom a začal poškodenému dohovárať.
Vznikol slovný konflikt medzi obžalovaným X. Y. a poškodeným. Poškodený následne vybral zo zadnej časti bicykla košík a začal sa pred nimi oháňať, aby vypadli. Uhli sa, chceli ho ukľudniť. Poškodený však skočil do obžalovaného X. Y., ktorý ho chytil, bránil sa. Oni poškodeného držali za ruky, aby nebol taký agresívny a nespravil mu niečo s tým košíkom. Pomaly ho dali na zem, aby ho tam pridržali, aby sa ukľudnil. On stále na nich útočil. Keď chceli, aby sa ukľudnil a posadiť ho na zem, tak pán X. Y. mu prehodil vetrovku cez hlavu. Vtedy ho oni s obžalovaným X. J. držali, aby im neublížil. Nevidel svedok, že by poškodený krvácal. Svedok ďalej vypovedal, že cyklista bol opitý, správal sa podráždene, bolo to poznať na reči. Šoféroval obžalovaný X. J.. Obžalovaný X. Y. bol na mieste spolujazdca a svedok sedel vzadu na strane spolujazdca, troška k stredu. Bol pripútaný, ale vyklonený tak, aby cez cestičku v strede videl. Z vozidla vystupoval spoza spolujazdca. Nikto z X. a ani svedok poškodeného neudreli. Obaja obžalovaní mali obuté čižmy, lebo boli nakladať všetci spoločne hnoj. No nevedel to uviesť presne, či nemali len nejaké topánky. Poškodený držal v ruke zdvihnutý bicykel, možno ho mal sčasti položený na zemi, útočil na obžalovaného X. J.. Aj ho s ním asi udrel. Obžalovaný sa bránil tak, že mu bicykel chytil. V tom čase svedok ešte sedel v aute a bol vyklonený. Nevedel uviesť, či z auta išiel prvý svedok, alebo obžalovaný X. Y.. Na miesto prichádzali vedľa seba. Možno prišiel niekto z nich skôr. Svedok sa do toho nejako zapájať nechcel. Poškodený bol agresívny. Tú bundu cez hlavu mu nejakým spôsobom dal obžalovaný X. Y., aby sa poškodený ukľudnil. Poškodeného spacifikovali tak, že obžalovaný X. J. ho asi pridŕžal za jednu ruku. Svedok ho asi tiež nejako pridržal. Možno za ruku, možno za hrudník, držal ho za bundu. Obžalovaný X. Y. mu dal bundu cez hlavu. Až po prevlečení bundy sa on nejakým spôsobom dal na zem. Poškodený chcel stále nejakým spôsobom súperiť. Svedok sa nevedel vyjadriť, čo sa následne stalo s bicyklom, či ho držal poškodený ďalej v rukách alebo ho dal na zem, to nevedel. Obžalovaný X. J. mal nejaké staré topánky, niečo tmavé, svedok nevedel uviesť, čo presne. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že N. sa mu javil opitý, pretože jeho artikulácia a slová boli divné. X. Y. mu len tesne pred ich odchodom zozadu posunul bundu smerom na hlavu, aby N. nebol agresívny. On totiž stále, keď odchádzali nadával. Ešte z motorového vozidla videl ako N. sa s tým bicyklom zaháňal, pretože X. J.. mu išiel dohovárať. A potom mu ten bicykel chytil. Následne vystúpili s X. Y.. z auta. Neregistroval žiadne údery zo strany obžalovaných ani poškodeného. Nepamätal si už, či niekto z prítomných osôb sa pri tom incidente ocitol na zemi. On sám určite nespadol. Na N. si nevšimol žiadne zranenia, ani špinavý odev. Vozidlo zastavil, pretože nebyť X. J.., ktorý strhol volant, tak mohol toho bicyklistu aj prejsť. Bicyklista išiel po ceste z jednej strany na druhú a vbehol im do dráhy. N. X. Y.. tykal, hovoril mu, že ja ťa poznám a vulgárne mu nadával. X. J.. G. N. sa naťahovali o ten bicykel a to bol asi jediný kontakt s tým bicyklom. N. s tým bicyklom metal smerom na X. J.. Na bicykli mal košík. Nevidel, že by X. J.. poškodenému nadával a následne ho udrel dvakrát päsťou do tváre. On N. nenadával, ani mu netrhal vetrovku. X. Y.. tiež neudrel päsťou do tváre N.. Nikto z nich N. neudieral do oblasti hrudníka, brucha a nekopal ho. Keď odchádzali tak X. Y.. chytil N. za vetrovku, lebo ten mu nadával a on ho chcel asi upokojiť. N. sa zaháňal tým bicyklom, najskôr na X. J.. a potom aj na nich. Pri odchode si na poškodenom nevšimol zranenia ani krv.
Znalec J.. R. E. na hlavnom pojednávaní hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení predniesol znalecký posudok zhodne s jeho písomným vyhotovením. Popísal v ňom na základe zdravotnej dokumentácie zranenia, ktoré poškodený utrpel v predmetný deň. O zlomenine v oblasti anatomického krčku uviedol, že takéto zlomeniny sa pri páde akéhokoľvek druhu nevyskytujú. Znalec konštatoval, že zlomenina vznikla z vonkajšej strany pôsobením lokálneho násilia pomerne vysokej intenzity na malý priestor, čo v danom prípade je v súlade s tým, že zranenie podľa poškodeného vzniklo opakovaným kopaním do neho obžalovanými. Zranenie tým spôsobom, ako uvádzali obžalovaní, že si menovaný sadol do trávy, vzniknúť nemohlo. Aj pri ostatných zraneniach muselo pôsobiť výraznejšie silové pôsobenie. Mohli vzniknúť údermi päsťou, ale určite nie pádom do sedu poškodeného. Rovnako bolestivosť a pomliaždenie hrudníka vpravo je zranenie, ktoré mohlo vzniknúť mechanizmom kopania, pričom vzhľadom na oblečenie poškodeného, mohlo ísť aj o väčšiu intenzitu. Pri zlomenine išlo o nie typickú, nie častú a nie charakteristickú pre zlomeniny vzniknuté pádom resp. nepriamym pôsobením násilia na hornú končatinu. Pri každom jednotlivom poranení tieto mohli kompletne vzniknúť tak, ako uvádza poškodený. Možno predpokladať, že zranenie na tvári bolo spôsobené úderom päste, a to jedenkrát, zranenie v oblasti ramena určite vzniklo po jednom náraze - kopnutí, pomliaždenie hrudníka, nakoľko nie je popísaný lokálny nález, vzniklo minimálne po jednom náraze, ale mohlo vzniknúť i po niekoľkých nárazoch a zlomenina štvrtého prsta tiež po jednom náraze. Poškodený bol v zimnom oblečení, a toto mohlo stlmiť pôsobenie násilia do takej miery, že sa na tele poškodeného neprejavilo viac. Najzávažnejším zranením bola zlomenina v oblasti ramenného kĺbu, ktorá vo všeobecnosti
vyžaduje fixáciu ortézou v trvaní 6 až 8 týždňov, v závislosti na rtg prejavoch hojenia a následne rehabilitácii. Tá trvá minimálne 4 až 6 týždňov. V prípade zamestnania by adekvátna PN bola 10 až 14 týždňov. Počas liečby mal poškodený fixovanú ľavú hornú končatinu, ktorú nemohol používať a zaťažovať minimálne 4 až 5 týždňov a mal pomerne silné bolesti súvisiace s hojením zlomeniny a následnou rehabilitáciou. Rovnako i v prípade zlomeniny IV. prsta ľavej ruky. V danom prípade lokalizácia poranení predstavuje také miesta, v ktorých lokalizácii sa nenachádzajú životne dôležité orgány a tak možno konštatovať, že i pri použití vyššieho násilia by nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, ale len k závažnejšiemu poraneniu. Zranenia v oblasti ľavého ramena v oblasti IV. prsta ľavej ruky sú takého charakteru, že je predpoklad trvalých následkov v zmysle obmedzenia hybnosti postihnutých kĺbov. K znaleckému posudku J.. J. vypovedal, že nevidí žiadne rozpory medzi svojím znaleckým posudkom a znaleckým posudkom J.. J.. J.. J. v podstate spochybňuje závery jednotlivých lekárov, čo však nie je úloha znalca. Spochybňuje objektivitu nálezov, ktoré vykonali jednotliví lekári. V svojom znaleckom posudku z pohľadu odborného dospel k záveru o pravdepodobnosti vzniku zranení poškodeného s tým, že jeho verzia je pravdepodobnejšia, ako tá druhá. Pri znaleckom skúmaní vychádzal aj RTG dokumentácie. J.. Y. už na ich klinike nepracuje a v tej dobe ani nemal atestáciu. Pri popise predmetného RTG snímku uvádza vo svojom náleze, že na ľavom pleci diagnostikoval periartritízu humerus capularis, čo je diagnóza klinická a táto nemá kolerát na RTG snímku. Jednoducho povedané takáto diagnóza sa snímku nedá vidieť (č.l 377 spisu). V jeho znaleckom posudku nie je nikde napísané, že by zranenia poškodeného nemohli vzniknúť aj iným spôsobom a to každé jedno zranenie zvlášť. Dĺžka liečenia bola akceptovaná zo záznamov lekárov a nezistil, že by bol nejaký rozpor v konaní týchto lekárov. Zdokumentovaná liečba je teda adekvátna. Po 14 dňoch od vzniku zlomeniny sa na kontrolnom RTG snímku posudzovalo postavenie zlomeniny, teda či nedošlo k jej zmene, ktorá by si vyžadovala aktívnu intervenciu. Na snímku po dvoch týždňoch nie sú prítomné žiadne známky hojenia. Na RTG snímku o niekoľko rokov kalus možno vidieť, ale nemusí byť vidieť, závisí o najmä od lokalizácie zlomeniny a jej charakteru. Konkrétne v danom prípade po piatich rokoch v danej oblasti nebude nič vidieť, čo by svedčilo o tom, že tam bola nejaká zlomenina. Zlomeniny ramena vznikajú v 99% prípadoch nepriamym násilím, napr. tak, že osoba padne na lakeť a sily sa prenesú do oblasti najmenšej rezistencie a vznikne zlomenina napr. v oblasti krčka ramennej kosti. Priamym násilím vznikne zlomenia kosti na tom mieste, kde násilie pôsobí. V tomto konkrétnom prípade zlomenina vznikla priamym násilím, tak ako je to popísané v znaleckom posudku. Ku zlomenine v tomto prípade mohlo dôjsť aj bez toho, že by násilie zanechalo na mäkších častiach štruktúr nejaké stopy v zmysle rozsiahlejšieho hematómu. Samozrejme hematóm následkom zlomeniny vzniká, ale popisuje sa to iba vtedy, ak je ten nález neadekvátny danému zraneniu, prípadne ak má nejaký charakter. Závisí to aj od toho ako bola osoba oblečená, koľko mala vrstiev a samozrejme od intenzity pôsobiaceho násilia. Pri znaleckom skúmaní dospel k strednej intenzite. Znalec pripustil, že v krajnom prípade takéto zranenia mohli vzniknúť aj pri páde z bicykla, ale iba za istých okolností. Keby totiž padol z bicykla na tvár na tvrdú podložku, tak by zranenia na tvári museli vyzerať inak. Prirodzene, keď osoba padá z bicykla, tak sa chytá rukami, ide teda o nepriame násilie a v tomto prípade zlomeniny bola spôsobená priamym násilím. Ak by spadol z bicykla nie je pravdepodobné, že by sa zlomil jeden prst a neporušili by sa okolité mäkké štruktúry. Na RTG snímkach sú zmeny kostí, ktoré sú charakteristické pre zlomeniny tohto typu. RTG nález musí byť v zhode s klinickým nálezom. Röntgenológ nález zlomeniny ani nepopisuje. Znalecké skúmanie musí vždy vychádzať oba s faktov a v tomto konkrétnom prípade boli hlavnými faktami odborné nálezy lekárov.
Znalec J.. H. J., J. z odboru zdravotníctvo a farmácie odvetvie chirurgia, špecializácia traumatológia na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok pričom sa v celom rozsahu pridržoval jeho písomných záverov a na tento znalecký posudok sa v celom rozsahu odvolal. Znalec skúmaním dospel k záveru, že v lekárskych správach označená impresívna zlomenina ramennej kosti v oblasti krčku vľavo a zlomenina posledného článku štvrtého prsta ruky vľavo sú jednoduché zlomeniny. Zlomenina ramennej kosti, ak vôbec bola prítomná vzhľadom na jej neprítomnosť na RTG snímkach zo dňa 29.10.2010 mohla vzniknúť aj, alebo hlavne iným spôsobom než bol popisovaný v spisovom materiály. Ak by totiž mala vzniknúť tak, ako bola opísaná poškodeným a ako udával znalec, musela byť jej nevyhnutným sprievodným javom skupina príznakov, teda prítomnosť krvného výronu, opuchu, dekonfigurácie lokality z veľkého pomliaždenia, ktoré pri kopancoch vzniká. Jej prítomnosť by musel zaregistrovať každý lekár, ktorý pacienta s takýmto poranením vyšetroval a ošetroval. Vzhľadom na to, že ani jeden z týchto lekárov takýto opis miesta úrazu nenapísal, zrejme takáto symptomatológia nebola prítomná a teda takáto zlomenina nemohla vzniknúť takýmto spôsobom ako opisoval poškodený, teda kopaním do oblasti ľavého ramenného kĺbu. Naopak ak takáto zlomenia skutočne bola prítomná, mohla vzniknúť spôsobom
a to dopadom osoby s nárazom hornej končatiny o podložku v mieste lakťa a zapretím sa o ramennú kosť v smere dlhej osi končatiny, kedy sa preniesla ohybová energia do miesta jednej z kortikálnych častí ramennej kosti, kde sa komprimovala. Ku skutočnej prítomnosti zlomeniny ramennej kosti vľavo aj jej výskytu u poškodeného v tej dobe sa bez videnia a zhodnotenia pôvodných RTG snímkov, nie je možné sa jednoznačne vyjadriť. Na kontrolnom RTG snímku zo dňa 29.10. 2010, ktorý bol urobený v čase už dva a pol týždňa po incidente a kde je v popise jednoznačné vylúčenie traumatických zmien sa takáto zlomenina za takúto krátku dobu nemohla zahojiť tak, aby stopy jej zahojení neboli prítomné. A tiež je závažný fakt, že na tomto snímku sú popísané chronické degeneratívne zmeny v oblasti ramenného kĺbu, ktoré sa vyvíjajú dlhodobo a nie je možné, aby sa vyvinuli v takej krátkej dobe od incidentu. Tieto degenerativné zmeny sú samé o sebe príčinou obmedzenia pohyblivosti v oblasti ramenného kĺbu a sú sprevádzané bolesťami, či už pri záťaži a v neskorších štádiách aj pokojovými a nočnými. Pri prítomnosti takýchto degeneratívnych zmien už aj akýkoľvek malý inzult do miesta ramenného kĺbu napr. nadmerný rozsah pohybu pomliaždenia kĺbu, ponámahové presilenia a pod. zhorší vnímanie bolesti vyplývajúcich z týchto degeneratívnych zmien. To by dávalo do súvisu aj zhoršené vnímanie bolesti po dlhšiu dobu zo strany poškodeného pri možnom negatívnom náleze na skelete. To bolo možno hlavnou príčinou bolesti poškodeného hoci aj bez eventuálnej prítomnosti tejto zlomeniny. Vznik zlomeniny mechanizmom opakovaného kopania je praktický nemožný bez výskytu sprievodných javov, ako sú krvné podliatiny, opuch a dekonfigurácia lokality opuchom. Podľa popisov všetkých lekárskych správ takéto sprievodné javy neboli prítomné. Liečba diagnostikovanej impresívnej zlomeniny ramennej kosti trvala neprimerane dlho. Pri takejto zlomenine, ak sa predpokladá sa mala už od tretieho týždňa vykonávať aktívna rehabilitácia. Ak sprievodné znaky neboli prítomné, tak buď kopance neboli prítomné, alebo boli veľmi slabej intenzity, čo pri dospelých mužoch je veľmi iluzórne, ale vtedy by ani nemala vzniknúť taká zlomenia. V prípade kopania dospelými mužmi obutými v topánkach by mali byť prítomné krvné podliatiny, opuch, sufúzie na koži (drobné bodkovité krvácania v koži), prípadne oderky kože. Keďže neboli zaznamenané, tak je to v absolútnom protiklade s poškodeným udávaným kopaním hlava
- nehlava od troch dospelých mužov. K zlomenine posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky znalec uviedol, že ju možno utrpieť aj iným spôsobom, ako je znalcom udávaný priamy kopanec do prsta. Takáto zlomenia môže vzniknúť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je napríklad možný aj mechanizmus vzniku takéhoto zranenia, keď sa vychádza z výpovedí účastníkov incidentu, že poškodený držal v ruke kovový košík z bicykla a oháňal sa ním pri jeho útoku na inú osobu a pri zápase o tento košík mohlo dôjsť ku tejto zlomenine zachytením a zalomením jeho štvrtého prsta v okách tohto košíka. Znalec s ak znaleckému posudku č. 5/2011 J.. R. E. vyjadril, že ho považuje vo svojich záveroch za málo objektívny a nestotožňuje sa ani s viacerými z jeho záverov v ňom obsiahnutých. Znalec podľa neho nereflektoval na dialektický rozpor medzi absolútnou neprítomnosťou vonkajších klinických prejavov, ktoré by nutne mali byť ako následok útoku troch dospelých mužov na jedného muža v zmysle bezhlavého kopania do neho. Keďže poškodený udáva údery na hlavu, ktorú si kryl rukami musel by mať pri utŕžených kopancoch do týchto rúk traumatické zmeny na rukách, lebo ruky sú v podstate veľmi náchylné na poranenia vzhľadom na to, že sú tam tvrdé štruktúry kostí a sú kryté len veľmi tenkou kožou, v ktorej sú tesne pod povrchom prítomné tam prebiehajúce žily a tie pri údere veľmi rýchlo stratia svoju integritu, krvácajú a tvoria väčšie, či menšie krvné výrony so sprievodným opuchom. Ak tie kopance vykryl poškodený eventuálne predlaktiami, mali by byť tieto traumatické zmeny prítomné na nich. No ani jedným z lekárov neboli popísané a teda ani zrejme neboli prítomné. Nie je možné, ak bol poškodený kopaný do hlavy, že by na jeho tvári neboli zaznamenané žiadne následky najmä opuch, začervenanie, následné krvné výrony v okolí očí a nosa, ktoré sú typické pre takýto mechanizmus vzniku poranenia a pre pomliaždenie v tejto oblasti tváre. Skelet tváre je totiž rovnako ako ruky potiahnutý len tenkou kožou a pod ňou veľmi tenkou vrstvou mimických svalov, takže tu vznikajú krvné výrony veľmi rýchlo a často pretrvávajú veľmi dlhý čas, kým sa vstrebú. Okrem udávaného poranenia nosa pomliaždením s následným krvácaním z nosa, čo je aj popísané v dokumentácii nie je na lekárskych správach nič iné napísané. K poraneniu nosa poškodeného, ak sa berú do úvahy výpovede všetkých zúčastnených tohto incidentu mohlo dôjsť napríklad aj ním samotným, napríklad pri zdvíhaní bicykla jeho následným zachytením obžalovanými Z.. X. J.. alebo pri útoku poškodeného kovovým košíkom z bicykla na tohto obžalovaného, keď mu tento zachytili v dráhe pri útočnom rozmachu proti druhej osobe a mohol sa s ním vtedy udrieť do tváre nosa podobne. Je veľmi zarážajúce, že pri dovezení poškodeného na vyšetrenie nebol podrobený dychovej skúške. Ďalšou závažnou skutočnosťou bolo, že v zmysle znaleckého dokazovania mu na jeho žiadosť o zapožičanie dokumentácie riaditeľstvo Univerzitnej nemocnice Martin neposlali požadovanú RTG dokumentáciu - teda snímky a ani popis pôvodných snímok. Obdržal len popis RTG snímkov vykonaných pri kontrole poškodeného 29.10.2010. Preto sa vynára obraz minimálne účelovej spolupráce, ba až cieleného
zahmlievania okolností úrazových poškodení menovaného D. N.. Takto účelovo vytvorená atmosféra nespolupráce, navyše spojená s výrazným momentom absencie pohľadu nestraníckosti a objektivity pri tvorbe znaleckých vyjadrení môže viesť k zlej interpretácii skutočností, ktoré sa udiali a tým následne súd navádzať ku nespravodlivým a neobjektívnym rozhodnutiam, čo by sa v znaleckej praxi nemalo stávať. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že po preštudovaní RTG snímky z 29.10.2010 a ďalších snímok, ktoré mal k dispozícii môže uviesť, že jeho závery sú totožné s konštatovaním rádiológa J.. Y., teda nenašiel evidentné znaky zlomeniny ramennej kosti vľavo. RTG snímky nedokázali prítomnosť tejto zlomeniny. Vonkajšia strana kosti je absolútne intaktná, nedotknutá a vnútorná strana je podľa tohto mechanického princípu pri vzniknutej fraktúre nemohla byť nazvaná impresívna, čiže zaklinenie vnútornej strany kôrovej časti dlhej kosti by muselo byť presne naopak roztvorenie úlomkov, ak by vôbec vznikli. Potom však mechanické násilie, by muselo byť vysokej intenzity a v prvom rade by muselo prekonať nad ním ležiace mäkké časti tvoriace súčasť ramena. Sú to koža, podkožie, svalstvo, prítomné cievy a väzby. Takéto znaky by si musel pri prvotnom vyšetrení každý ošetrujúci chirurg všimnúť okamžite. V lokálnych nálezoch z 12.10.2010 a ním nasledujúcich nič také nebolo spomenuté, takže zlomenina nemohla vzniknúť takým mechanizmom ako to v znaleckom posudku popisoval J.. E.. Z daných snímkov sa absolútne nedá určiť, či išlo o nejakú zlomeninu v danej oblasti. Zlomenia posledného článku štvrtého prsta nemohla vzniknúť mechanizmom, ktorý udával poškodený, ani znalci J.. E. G. J.. F. a to kopnutím, alebo pridupnutím, Je totiž veľmi málo pravdepodobné, že plocha topánky by zasiala len jeden prst. Druhý udávaný mechanizmus násilné kopnutie, keď si predstavíme ruke, že štvrtý prst je situovaný medzi tretím dominantným, tak by musel byť zasiahnutý najskôr tretí, zasiahnutie samostatne štvrtého je veľmi nepravdepodobné. Zlomeniny okrajových báz posledných článkov vznikajú rotačným mechanizmom a sú typické pre zachytenie konca prsta do nejakého otvoru, záhybu a potom jeho násilným stočením a zohnutím. Z tohto hľadiska sa mechanizmus spôsobu vzniku takejto zlomeniny udávaný poškodeným nejaví ako vierohodný, ale zachytenie prsta do nosiča, s ktorým mal mávať je vysoko pravdepodobný na vznik takéhoto poranenia. Treťou diagnózou bola oderka nadočnicovej oblasti hlavy a štvrtá diagnóza bola doplnená až 14.10.2010 pomliaždenie hrudníka v pravej polovici. V prípade, že by poškodený mal byť opakovane kopaný tromi osobami, tak by potom museli byť zaznamenané na jeho tele pri vyšetrení nejaké vonkajšie znaky poranení. Tieto neboli ani na jednom vyšetrení už v predtým uvedených dňoch zaznamenané. To isté sa týka úderov do tváre, kde ich malo byť podľa výpovede poškodeného niekoľko a to opakovaných, pričom v ambulantných záznamoch okrem oderky nad ľavým obočím nie je napísané nič. Poškodený vypovedal, že mal byť kopaný aj do oblasti nôh pričom mal spôsobenú aj krvavú ranu. Toto nikde v ambulantných záznamoch nie je zaznamenané. V zmysle lokálneho nálezu po kopancoch na dolných končatinách by sa museli prejaviť minimálne vo forme krvných výronov, opuchu, obmedzenia, pohyblivosti. Takéto symptómy však v dokumentácií rovnako neboli zaznamenané. Podľa RTG snímkov zlomenina ramennej kosti tam určite nebola. Zlomenina posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky mohla vzniknúť najpravdepodobnejšie mechanizmom takým, o ktorom už vypovedal a tomu svedčia aj klinické príznaky. K odrenine nad okom vľavo uviedol, že táto diagnóza nezodpovedá výpovedi poškodeného, ktorý tvrdil, že dostal viac úderov päsťou smerom do tváre. Tá odrenina mohla vzniknúť aj jeho dopadom na zem. Mohla vzniknúť akýmkoľvek mechanizmom. K vyšetreniu 14.10.2010 J.. J. uviedol, že podľa záznamu lekárky na tele poškodeného v oblasti hrudníka neboli zaznamenaná žiadne známky nejakých poranení. Diagnózu stanovila zrejme iba na základe subjektívnych údajov poškodeného a svojho pohmatového nálezu. K tomu jej treba naviac poukázať, že ešte 12.10.2010 je v náleze popísané, že hrudník aj brucho sú negatívne. K nálezu z 19.10.2010 je potrebné uviesť, že ľavá ruka od lakťa dole poškodeného bola bez nejakých zmien, bez opuchu a bez prítomnosti krvného výronu, bez poškodenia hybnosti prstov a bez poškodenia cítenia. K 22.11.2010 a k záveru, že na RTG kontrolnom snímku je primeraný nález možno len uviesť, že slová primeraný nález nie sú presné a nič obsahujúce a nie je v nich vyjadrené, ktorej časti sa týkajú. Podľa opisu J.. Y. z 29.10.2010 bola oblasť bez traumatických zmien, to znamená, že tam nebola žiadna zlomenina a to na všetkých kostiach zahrnutých v rozsahu celej snímky, lebo tam vidieť aj kľúčnu kosť a lopatku. Po tomto snímkovaní bolo odporučené rehabilitovať, keďže chirurg nemal záver o prítomnosti zlomeniny a nebol dôvod na ďalšiu fixáciu a odporučil rehabilitovať. Pretrvávanie bolesti u poškodeného mohlo byť spôsobené aj vplyvom zápalových a degeneratívnych zmien kĺbu a to vývojom artrózy. K ambulantnému záznamu J.. O.N. z 12.10.2010 je potrebné povedať, že popísal oblasť chrbta ako voľnú, ale ak by poškodený bol chytený rukami pod krk, tak by tam mali byť zaznamenané nejaké stopy a popísané v ambulantnom zázname. Teda minimálne začervenanie alebo podliatiny. Ak poškodený vypovedal, že si hlavu kryl rukami, tak by tam museli byť nejaké známky od kopancov zaznamenané aj na predlaktiach, čo v týchto ambulantných záznamoch zaznamenané nebolo. V prípade, že by poškodený utrpel zranenia,
ktoré sú popisované v znaleckom posudku J.. E., tak by potom nemohol zdvihnúť bicykel, obliecť si vetrovku a tento bicykel potom tlačiť. Výpoveďami znalcov na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo odstrániť ich rozpory pri skúmaní a objasňovaní predmetnej veci. Následne na hlavnom pojednávaní vypovedali ošetrujúci lekári J.. J. O., J.. U., J.. Z. J., J.. P. U., J.. X. S. N.. J., J.. G. Y. G. J.. Z. T.. Všetci zhodne vypovedali, že vzhľadom na odstup času a množstvo pacientov si už poškodeného nepamätajú a tak vypovedali podľa ambulantných záznamov. Svedok J.. O. vypovedal, že pri vyšetrení vychádzajú hlavne z údajov, ktoré poskytne pacient. Pokiaľ by mal pacient nejaké hematómy alebo modriny, tak by ich určite popísali. Z obsahu ambulantného záznamu mohol uviesť, že v tej veci nebola pochybnosť o tom, či rameno je zlomené, keď to tam tak napísal. Zapísal diagnózu zlomenina horného konca ramennej kosti vľavo, zlomenina posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky a oderka nad ľavým okom. Pokiaľ to nie je súčasťou diferenciálnej diagnostiky, tak skúšku na alkohol nevykonávali. Pacientovi robili RTG lebky, ľavého ramena a ľavej ruky. Štandardne popis lebky robí röntgenológ a sami si robia popis ruky a ramena. J.. U. vypovedal, že poškodený bo u neho na kontrole podľa ambulantného záznamu, samozrejme vyšetrenie si už nepamätal. Poškodený utrpel zlomeninou hornej časti ramennej kosti ľavého ramena, zlomeninou štvrtého prsta, odreninou pod okom. Pacient mala mať stále ortézu. Ďalšia kontrola bola po dvoch týždňoch, lebo bolesti stále pretrvávali. Dňa 22.11.2011 bol robený röntgen a zapísal, že je tam primeraný nález, teda nič čo by sa vymykalo normálu. Odporučil rehabilitáciu a potom kontrolu. Na RTG obrázku tu bol snímok, ktorý znamenal, že postavenie kostí je v norme a nie je tam nejaký posun. Diagnózy, ktoré sú popisované v jeho ambulantných záznamoch, tak sú v podstate vygenerované zo systému a vychádzajú z tých diagnóz, ktoré boli do systému zapísané ako prvé. Pri kontrolách sa tam diagnózy už nepíšu a zložka pacienta nabehne v počítači automaticky. Ak je v ambulantných záznamoch uvedená aj štvrtá diagnóza a to pomliaždenie hrudníka tak zrejme medzi ambulantným záznamom J.. O.Ú. z 12.10.2010 a jeho kontrolným záznamom z 08.11.2010 by mali ešte ďalšie dva záznamy, kde mohlo dôjsť k doplneniu tej štvrtej diagnózy. Jeho úlohou pri kontrolných vyšetreniach nebolo preverovať stanovené diagnózy predtým, ale jeho úlohou bolo, aby pacient bol v čo najlepšom poriadku. Na ambulancii denne vyšetrí okolo 60 pacientov. V praxi sa skôr stáva, že pri prvotnom vyšetrení sa zlomenia nezistí a zistí sa neskôr pri kontrolnom vyšetrení, ale nie naopak. K prvotnému vyšetreniu uviedol, že pri vyšetreniach sú skôr „pesimisti“ a hodnotia klinické vyšetrenie spolu s RTG snímkov a ak je tam podozrenie, tak sa skôr priklonia k diagnóze zlomeniny. Keď majú pochybnosti aj po klinickom vyšetrení i po RTG snímku, či je alebo nie je zlomenina, tak napíšu do ambulantného záznamu prasknutie kosti. J.. O. však napísal do záznamu zlomenia kosti bez posunutia. Svedok J.. Z. J. vykonával kontrolu podľa ambulantného záznamu z 19.10.2010. Odporučil, aby ortéza pokračovala ďalej, prsty boli bez porúch. Závery vyšetrenia boli normálne a obvyklé. Pacientovi netŕpli prsty. Predtým bolo RTG vyšetrenie, bola stanovená diagnóza, preto nemal žiadny dôvod meniť túto diagnózu. Zlomenina má obvykle opuch, hematóm, patologickú hybnosť a bolestivosť. Mali by zaznamenávať do záznamov všetkých príznaky. Pri kontrole sa určite monitorovali tieto príznaky. J.. P. U. vypovedala, že poškodený bol ich pacientom od 24.11.2010 do 15.12.2010. Liečili ho laserom a cvičením a keďže sa nemal lepšie rehabilitáciu prerušili a odporučili mu ortopedické vyšetrenie. Viac k ním však už neprišiel. Vychádzali iba z dokladov od všeobecného lekára a chirurga. J.. X. S. N.. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si na ošetrenie poškodeného už nepamätá. Podľa ambulantného záznamu zo 14.10.2010 vypovedala, že pacienta vyšetrila iba raz. Pacient prišiel na ambulanciu, keď mala službu pre bolesti hrudníka. Predtým bol na vyšetrení 12.10.2010. Objektívne ho vyšetrila, prehmatala a dala urobiť RTG hrudníka, pretože sa sťažoval na bolesti. Ten bol negatívny, bez čerstvých traumatických zmien. Diagnózy boli prevzaté z prvého primárneho vyšetrenia, keď pacienta vyšetroval jej kolega. Inými zraneniami D. N. sa nezaoberala, pretože na iné sa nesťažoval. Do záznamu napísala, že rebrá neboli zlomené a dýchanie bolo v norme, bez vedľajších dýchacích fenoménov. Na základe údajov pacienta doplnila diagnózu o pomliaždenie časti hrudníka vpravo. Z praxe môže uviesť, že ak by hematómy v oblasti hrudníka boli, tak by ich tam zapísala. V jej zázname však nie je existencia modrín uvedená. Svedok J.. G. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v októbri 2010 pracoval na rádiologickej klinike, obsahom jeho práce bolo popisovanie RTG snímkov iba na návrh oddelenia, ktoré snímku žiadalo. K popisu RTG snímku z 29.10.2010 (č.l. 325 spis) vypovedal, že štýl popisu je jeho, ale podpis mu nepatrí. Kto popis podpísal nemal tušenia. Pečiatka nie je jeho, ale pečiatka je na ambulancii a požívajú ju všetci lekári. Zmenil zamestnanie od 01.01.2011 a pracuje na Poliklinike v Žiline. Denne robil 50 popisov a 20 ultrazvukov. V zázname nie je uvedená žiadanka, ktorá je právnym dokladom, kde na žiadanke na vyšetrenie sú štandardne uvedené údaje o pacientovi, diagnóza, resp. pracovná diagnóza (predpokladaná), čo asi pacientovi môže byť, pečiatka odosielajúceho oddelenia a podpis lekára. Žiadanky bývali na štandardných formulároch. Keď od nich žiadali popis, tak bolo
zvykom, že predložili štandardný formulár. Z popisu vyplývalo, že nič závažného na hrudníku zistené nebolo, čo sa týka pľúc, srdca a bránice. Skelet hrudníka sa z tejto snímky nehodnotil, pretože v prípade potreby sa robí špeciálna snímka. Urobili sa dve snímky, okrem toho aj snímka pleca. Keďže je tam uvedené, že bez presvedčivých traumatických zmien, tak môže len predpokladať, že na žiadanke bolo uvedené, že sú predpokladané úrazové zmeny. Dá sa laicky povedať, že tam nebolo zistené nič, čo by výslovne bilo do očí, vyslovene zmeny traumatického charakteru tam neboli. Vyzeralo to ako negatívne. Prípadné degeneratívne zmeny by na tej snímke bolo vidieť a podľa tohto záznamu z 22.10.2010 bolo zaznamenané opotrebovanie kĺbu spojenia ramennej kosti a lopatky tzv. omartróza. Okrem tohto boli zaznamenané zmeny, výrastky na veľkom hrbolci ramennej kosti. Bežne to súvisí s dlhodobou pracovnou záťažou a bežne im takéto poruchy prípady posielajú z pracovného lekárstva. Uviedol, že nevie prečo sa stále rozoberá tento popis, keďže povedal, že ten popis nie je jeho. Medicína nie je čiernobiela. Nedá sa vylúčiť, že v nejakom prípade by mohlo dôjsť k omylu. Formulár je z dvoch častí. Originál žiadanky ako kópia popisu zostáva na rádiologickej klinike a originál popisu s kópiou žiadanky odchádza s pacientom na oddelenie. Dáva sa do rúk pacientovi, alebo sprevádzajúcemu personálu. V roku 2010 mal odbornú prax na rádiologickej klinike ako rádiológ 29 rokov. Nevie však uviesť, či v októbri 2010 bol v práci, lebo v tom období bol aj chorý. Bolo tu vôbec divné, že tu mal byť daný popis úrazu krčku ramennej kosti, pretože obvykle pre úrazovú ambulanciu popisovali iba lebky, rebrá, chrbtice, panvy a krčky stehennej kosti. Popis úrazu a traumatických zmien na končatinách nebolo vo zvyku dávať na popis rádiologickej klinike. Ak by bola pred RTG snímom zlomenina krčka ramennej kosti 12 až 14 dní po úraze a jeho vzniku, tak by to na snímke muselo byť vidieť, pretože sú to výrazné a dobre viditeľné zmeny. Z jeho pohľadu a praxe nie je možné nejaké degeneratívne zmeny na krčku ramennej kosti zmýliť s jej zlomeninou, lebo je to veľká vzdialenosť a to aj pár centimetrov. V tomto prípade malo ísť o tzv. impresívnu zlomeninu, pri ktorej ide o vzájomné vpáčenie úlomkov kostí do seba a vtedy líniu lomu nevidieť, ale vidieť na kosti výrazné zahustenie jej štruktúry, ktorá sa hodnotí ako fraktúra. Hojenie je však záležitosť traumatológa. Je úplne jasné, že ak by na kontrolnom snímku z 29.10.2010 bola impresívna zlomenina tej kosti, tak 12.10.2010 by ju na kontrolnom snímku muselo byť vidieť. Podľa popisu z 29.10.2010 na kosti nebolo vidieť známky toho, že by malo 12.10.2010 na kosti dôjsť k impresívnej zlomenine. Svedok J.. Z. T. vypovedal, že na vyšetrenie poškodeného si už nepamätá. Podľa ambulantného záznamu 29.10.2010 vyšetroval poškodeného (č.l. 120) a vykonával kontrolu. Pacient udával bolestivosť hrudníka a uviedol že bolesti ramena pretrvávajú. Popísal, že končatina je bez zmien, ďalej popísal RTG nález, že je bez presvedčivých traumatických zmien, k čomu sa vyjadril aj J.. Y. v popise, lebo on snímok podľa tohto záznamu vzal na popis. Popísal liečebný režim, odporučil šetriaci režim, nezaťažovať a pomaly rozcvičovať rameno. Kontrola mala byť o 10 dní. Dokonca pribral ku konzultácií J.. J., pretože bol funkčne mladší lekár a J.. J. starší. Diagnózy nestanovoval. J.. Y. podľa RTG snímku popísal, že tam nie je nič zlomené, teda neplatí prvá diagnóza. Preto doporučil rozcvičovať rameno. Ak by diagnóza zlomenina vrchnej časti ramennej kosti vľavo stále platila, tak by pravdepodobne neodporučil rozcvičovať rameno, pretože by malo byť pri takejto diagnóze ešte fixované. Pri kontrole vychádzajú už zo zadaných diagnóz, ktoré sa automaticky presúvajú do každého nového ambulantného záznamu. Štandardne pri kontrolách popisoval viditeľné zranenia a ich následky. Ak by mal pacient nejaké modriny na hrudníku, tak by ich zrejme popísal. Podľa záveru z 29.10.2010 nebola na ramennej kosti viditeľná zlomenina, ani žiadna traumatická zmena. Dňa 29.10.2010 dospeli k záveru, že ramenná kosť nebola zlomená. Ďalší oštarujúci lekár 08.11.2010 potvrdil ich liečbu stanovenú z 29.10.2010.
Na základe takto vykonávaného dokazovania, najmä protirečivosti dvoch znaleckých posudkov J.. E. G. J.. J., keď ich rozpory sa nepodarilo odstrániť ani výsluchmi na súde, v súlade a na základe intencií odvolacieho súdu sa súd snažil pribrať do konania znalecký ústav, alebo inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom, alebo špecializovaným odborným pracoviskom. Znalecký ústav v zozname znalcov v Slovenskej republike zapísaný nie je. Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach oznámila, že 25.07.2011 bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov znaleckých ústavov v odbore zdravotníctvo a farmácia. Z týchto dôvodov neprijímajú žiadosti, uznesenia a spisy za účelom vypracovania stanoviska, alebo znaleckého posudku. Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave oznámila, že nedisponuje právnou subjektivitou. Nesúhlasí s ustanovením za znalca v predmetnej veci z dôvodu súčasného vysokého pracovného zaťaženia svojich zamestnancov a kapacitných možností, ktoré by napokon mohli spôsobiť prieťahy pri vypracovaní znaleckého posudku. Tretia Lekárska fakulta univerzity Karlovej v Prahe oznámila, že časové aj pracovné vyťaženie ich odborných pracovníkov na základe požiadaviek súdov a polície Českej republiky je natoľko enormné, že nie sú personálne a organizačne schopný túto službu poskytnúť pre inú republiku. Ich lekári a prednostovia kliník a ústavov, ktorí na znaleckých posudkoch pracujú najviac vykonávajú
pri svojej každodennej práci lekára aj činnosti spojené s pedagogickým pôsobením. Na fakulte nie je žiadne pracovisko špecializované na spracovávanie znaleckých posudkov. Právnici ich informovali, že vzhľadom ku skutočnosti, že ich lekárska fakulta nie je zapísaná v zozname znaleckých ústavov vedenej v Slovenskej republike akékoľvek posúdenie, či hodnotenie by malo formu iba listinného dôkazu a nie znaleckého posudku. Ústav súdneho lekárstva a medicínskeho práva Fakultnej nemocnice v Olomouci oznámil, že z dlhodobých skúseností vedia, že znalecké posudky vypracovávané pre Slovenskú republiku sú nevyberanými spôsobmi napádané a nie sú uznávané, lebo sú len znaleckým ústavom Českej republiky. Vypracúvajú veľké množstvo posudkov a niektoré musia z tohto dôvodu odmietnuť aj v rámci Českej republiky. Znalecká organizácia Forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. oznámila, že pre ich spoločnosť pracuje ako znalec aj traumatológ MUDr. R. E. - primár z Univerzitnej nemocnice Martin, ktorý tiež podáva znalecké posudky aj ako znalec fyzická osoba. Lekárska fakulta Masarykovej univerzity v Brne oznámila, že nie je vedená v evidencii znalcov Českej republiky a z toho dôvodu nemôžu vypracovať v tejto veci znalecký posudok. Jesseniova lekárska fakulta v Martine je personálne i sídlom a objektami spojená s Univerzitnou nemocnicou Martin. Z týchto dôvodov bola do konania pribratá znalecká organizácia S. G., Y..N..K.. z Košíc z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a neurochirurgia, v ktorej pôsobia znalci z odvetvia chirurgie, traumatológie, neurochirurgie, s tým, že v rámci znaleckého skúmania si môžu pribrať aj konzultantov. Znalec J.. N. U., R.. poverený znaleckou organizáciou na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok, pričom sa v celom rozsahu pridržiaval jeho písomných záverov. Znalec vypovedal, že po dôkladnom preštudovaní obidvoch znaleckých posudkov, ako aj zdravotnej dokumentácie sa viacmenej priklonili k záverom posudku MUDr. Jozefa Molitora, PhD. Jeho závery ohľadom poranenia ramena považovali za správne. Posudok považovali za objektívne vypracovaný, pričom však J.. J., nemal k dispozícií RTG dokumentáciu a vychádzal len z dostupnej lekárskej dokumentácie. Tento posudok však nebral do úvahy vôbec poranenie štvrtého prsta ľavej ruky. Znalecká organizácia po skúmaní vyslovila záver, že D. N. utrpel zlomeninu spodnej časti posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky, pomliaždenie a odreninu na čele nadočnicou vľavo a pomliaždenie pravej strany hrudníka. Poškodený N. neutrpel zlomeniu ľavej ramennej kosti. Zlomenina na RTG vyšetreniach nebola preukázaná. Podľa popisu lokálneho nálezu RTG dokumentácia spôsobu liečby išlo u N. o pomliaždenie ľavého ramena. Pri skúmaní vychádzali zo samotného spisu, kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného z Univerzitnej nemocnice Martin, RTG dokumentácie a popisu RTG dokumentácie od J.. Y.. Podľa ich vedomostí nebola dostupná iná získateľná zdravotná dokumentácia. Podrobne preštudovali aj výpovede jednotlivých ošetrujúcich lekárov. Liečba N. prebiehala štandardným spôsobom a bola z medicínskeho hľadiska správna. Poškodeného predvolávali na vyšetrenie a to aj telefonicky aj písomne. Na vyšetrenie sa neustanovil a neskôr už nedvíhal telefón. Z Univerzitnej nemocnice Martin mali k dispozícií 11 RTG obrázkov. K znaleckému posudku J.. E. sa vyjadrili, že nie sú tu zahrnuté postupy, akým tento znalec dospel k záverom. Nález na všetkých RTG snímkach je identický, bez zjavnej lomenej línie. Z toho dospeli k záveru, že poškodený neutrpel zlomeninu ramennej kosti. Znalec vypovedal aj k možnému mechanizmu vzniku zranení. Zlomenina spodnej časti posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky zvyčajne nevzniká priamo pôsobiacim násilím, ale náhlym ohnutím prstom, náhlym silným uchopením predmetu, kedy dôjde k náhlemu ťahu dlhého ohýbača prsta, ktorý spôsobí odlomenie časti kosti posledného článku v mieste jeho úponu na kosť. Je možné na základe popísaného mechanizmu, že dané poranenie vzniklo aj pri popísanom zápase o drôtený pletený košík z bicykla, prípadne tým, že poškodený sa s týmto košíkom kolo seba oháňal a teda zranenie si mohol spôsobiť aj sám. Pomliaždenie ľavého ramena, ktoré bolo diagnostikované iba na základe subjektívnych údajov pacienta mohlo vzniknúť najskôr pádom na rameno. Eventuálne mohlo dôjsť k podvrtnutiu ramenného zhybu pádom na vystretú končatinu. Na ramene totiž nie je popis krvných podliatin, petéchií, odrenín, či iného lokálneho nálezu, ktorý by svedčil o priamo pôsobiacom násilí na rameno. Pomliaždenie pravej strany hrudníka bolo diagnostikované taktiež iba na základe subjektívnych údajov pacienta. Mohlo k nemu dôjsť aj pádom na zem, alebo pôsobením tupého predmetu na oblasť hrudníka. Vzhľadom na skutočnosť, že na prvotnom ošetrení zo dňa 12.10.2010 nie je popísaná bolestivosť hrudníka, ale táto je zaznamenaná až na kontrole 14.10.2010 nie je možné jednoznačne určiť, či k pomliaždeniu hrudníka skutočne došlo, alebo išlo o funkčnú agraváciu obtiaží. Na hrudníku totiž nebol popísaný žiadny hematóm, odreniny ani iné vizuálne zaznamenané poranenie. Na hrudníku nebol popísaný žiadny hematóm ani lokálny nález, ktorý by svedčil o kopancoch. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že zlomenina spodnej časti posledného článku štvrtého prsta ľavej ruky mohla vzniknúť prudkým uchopením bicykla, pretože takéto zranenia obvykle nevzniká priamo, ale vzniká väčšinou náhlym rýchlym ohnutím prstov. K tomuto poraneniu je potrebné ešte uviesť, že dvaja predchádzajúci znalci sa tomuto zraneniu nevenovali vo svojich posudkoch, aj keď na röntgenových snímkach je túto zlomeninu jednoznačne vidieť. Hypoteticky
je možné, že k zraneniu poškodeného došlo aj tým, že trhal tento košík zo svojho bicykla, nedá sa vylúčiť ani jedna z týchto možností. Predpokladaná liečba takéhoto zranenia je asi tri týždne s následným rozcvičením a individuálnou rehabilitáciou do dvoch týždňov. Pomliaždenie a odrenina na čele a pomliaždenie pravej strany hrudníka mohlo vzniknúť aj pádom na zem a to na cestu, alebo prícestie. Tieto poranenia mohli vzniknúť aj pádom do trávy. Nemožno to vylúčiť, lebo musíme brať do úvahy počasie a mohol tam byť aj kameň. Pomliaždenie a odrenina na čele nad očnicou vľavo by si vyžadovala dobu liečby do 7 dní. Práceneschopnosť by ani vystavená nemusela byť, v závislosti od typu práce. Poškodený by mal vizuálny hendikep, bolestivosť, psychické problémy normálne vystupovať na verejnosti. K mechanizmu vzniku tohto zranenia možno povedať, že mohlo k nemu rovnako dôjsť pádom na zem, alebo úderom päste. Toto zranenie bolo ako jediné objektívne popísané v zdravotnej dokumentácii a bolo popísané už pri prvotnom vyšetrení. K pomliaždeniu pravej strany hrudníka uviedol, že je to vysoko individuálne. Toto zranenie bolo udávané iba subjektívne. Ak by sme pristúpili k verzii, že takéto zranenie vôbec bolo, tak by si vyžadovalo dobu liečby do 7 dní. Práceneschopnosť by mohla a lebo nemusela byť vystavená podľa vnímania bolesti pacienta a typu jeho práce. Takéto zranenie by sa prejavovalo bolestivosťou a musel by sa poškodený šetriť a nemohol by vykonávať plnohodnotne nejaké manuálne práce a prípadne by musel brať lieky od bolesti. Toto zranenie však vzniklo skôr pádom. Pomliaždenie ľavého rameno by si vyžadoval dobu liečby 3 týždne a taktiež práceneschopnosť, pretože rameno bolo imobilizované K tomuto poraneniu však treba uviesť rovnako to, čo už uvádzal pri poranení hrudníka. Popis poranenia lekármi vychádzal iba zo subjektívnych údajov pacienta. Toto poranenie nebolo objektivizované nejakými vonkajšími klinickými nálezmi - opuch, modrina. V tejto veci nebola vykonaná magnetická rezonancia, ktorá by odhalila iné vnútorné poranenia. Poškodeného postupne ošetrovalo viac lekárov, ale ani jeden z nich nezaznamenal klinicky vizuálne poškodenia mäkkých tkanív v danej oblasti a je zaznamenávaný iba subjektívny pocit bolesti udávaný pacientom. Opakovaný röntgen bol 29.10.2010 a to bez presvedčivých traumatických zmien. Teda, či bolo pomliaždenie alebo nebolo sa z tejto RTG snímky nedá zistiť. Touto snímkou bola len vylúčená zlomenina. Podľa znalca však určité potiaže s tým ramenom tam boli, pretože si nemyslí, že by nikto z tých kolegov si nevšimol, že by išlo o simuláciu pacienta. Poranenie ľavého ramena však mohlo skôr vzniknúť pádom na vystretú končatinu, teda nepriamym spôsobom. Toto poranenie ľavého ramena, však mohlo vzniknúť aj vykrútením ruky cudzou osobou, jedná sa o takmer identický mechanizmus. Všetky tri zranenia, pomliaždenie odrenina na čele, pomliaždenie pravej strany hrudníka a pomliaždenie ľavého ramena mohli vzniknúť jedným pádom. Nedá sa povedať na otázku, či zavineným alebo nezavineným pádom. Znalecký posudok ako znalecká organizácia konzultovali aj s rádiológom. Ako znalecká organizácia bežne vykonávali kontrolné znalecké posudky a hodnotili protichodné znalecké posudky, v podstate vykonávali činnosť znaleckého ústavu.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní aj v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho následným komplexným zhodnotením súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných kladené im za vinu v podanej obžalobe nebolo jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané. Z vykonaných dôkazov v súdnom konaní možno vyvodiť aj iný skutkový záver, ako je uvedený a opísaný v obžalobe. Súd musel predovšetkým komplexne zhodnotiť výpoveď poškodeného. Jej posúdením dospel k záveru, že je vnútorne rozporuplná, nekonzistentná, nepresvedčivá a preto nedôveryhodná. Výpoveď je aj v priamom rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Poškodený nevypovedal rovnako v priebehu trestného konania. Na začiatku konania vypovedal, že na bicykli nemal nosič, na hlavnom pojednávaní zase, že nosič na bicykli mal. Výpoveď poškodeného je protiklade, okrem výpovedí obidvoch obžalovaných a svedka U. aj s objektívnymi dôkazmi, nezávislými od procesných strán a to znaleckými posudkami a ambulantnými záznamami z ošetrení . Poškodený vypovedal, že ho bili a udierali hlava - nehlava, kopali do celých častí tela. Obidvaja znalci i znalecká organizácia objasnili, že na tele poškodeného neboli zistené a popísané žiadne zranenia, najmä podliatiny a pomliaždeniny. Výpoveď poškodeného o intenzite a forme útoku oboch obžalovaných a tretieho muža potom nezodpovedá objektívnym zisteniam, pretože podľa znaleckého skúmania v prípade, ak by bol udieraný a kopaný, tak ako poškodený opisoval, musel by utrpieť povrchové zranenia na rôznych častiach tela, ale v zdravotnej dokumentácii takéto zranenia zaznamenané vôbec neboli. Poškodený popisoval svoje vonkajšie zranenia, najmä podliatiny a krvácanie na nohách, tvári, ale takéto konkrétne zranenia absentujú v obsahu ambulantných záznamoch z jeho vyšetrení. Výpoveď poškodeného je aj v protiklade s výpoveďami svedkov J. G. A. (policatov), ktorí vypovedali, že vonkajšie zranenia na poškodenom nevideli. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov výpoveď poškodeného nemožno hodnotiť ako jednoznačný, presvedčivý a dôveryhodný dôkaz vedúci k preukázaniu konania obžalovaných uvedeného v podanej obžalobe.
Vyhodnotením dokazovania v jeho súhrne možno dospieť aj k záveru, že poškodený N. časť zranení opísaných v skutkovej vete obžaloby vôbec neutrpel (nebola objektívne preukázaná ich existencia) a ďalšiu časť zranení mohol utrpieť aj iným mechanizmom, ako násilným konaním obžalovaných. Znaleckými posudkami J.. J. a znaleckej organizácie S. G., s prihliadnutím na svedecké výpovede J.. Y.G. G. J.. T. bolo objasnené, že poškodený neutrpel zlomeninu ľavého ramena v oblasti chirurgického krčka s impresiou. Znalecká organizácia dokonca vylúčila, že by k zlomenine došlo. Z týchto dôvodov sám prokurátor pri prednášaní záverečnej reči ustúpil v tejto časti od podanej obžaloby. Súd sa musel pri hodnotení všetkých predložených dôkazov (i výpovede znalca J.. E. ) v tejto časti riadiť zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaných a preto dospel k záveru, že existencia zlomeniny nebola jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázaná.
K pomliaždeniu ľavého ramena a pomliaždeniu pravej strany hrudníka je potrebné opakovane uviesť, že všetci ošetrujúci lekári a následne aj znalci pri určovaní diagnózy vychádzali iba zo subjektívnych údajov poškodeného. Na tele poškodeného neboli ale v tomto smere zistené a opísané hematómy, odreniny, nebolo vizuálne zaznamenané žiadne poranenie. Z týchto dôvodov nie je rovnako bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodený tieto zranenia vôbec utrpel. Aj keď znalec J.. U. sa na hlavnom pojednávaní domnieval, že ošetrujúci lekári by si prípadnú simuláciu poškodeného mali všimnúť, je potrebné uviesť, že ošetrujúci lekári diagnostikovali a následne liečili poškodenému zlomeninu ľavého ramena, ktorú poškodený podľa výsledkov znaleckého skúmania vôbec neutrpel. Možno preto aj v tejto časti rovnako dospieť k záveru, že ak vychádzali iba zo subjektívnych údajov poškodeného, mohli sa aj mýliť. V prípade, že by aj súd po vyhodnotení dokazovania pripustil, že tieto zranenia poškodený naozaj mal a teda objektívne existovali, nebol objasnený bez pochybností mechanizmus ich vzniku, pretože podľa posudku znaleckej organizácie pomliaždenie ľavého ramena mohlo vzniknúť síce aj vykrútením ruky, ale skôr mohlo vzniknúť pádom poškodeného na rameno, eventuálne mohlo dôjsť aj k podvrtnutiu ramenného zhybu pádom na vystretú končatinu, pretože na ramene neboli krvné podliatiny, odreniny, alebo iný lokálny nález, ktorý by svedčil o priamo pôsobiacom násilí. Závery znaleckého skúmania sú v tejto časti evidentne v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý udával intenzívne údery a kopy obžalovaných do tejto časti jeho tela. Po vykonanom dokazovaní teda nemožno vylúčiť verziu, že tieto zranenia, ak vôbec existovali, vznikli iným spôsobom, ako násilným konaním obžalovaných opísaným v obžalobe. V týchto súvislostiach je potrebné opakovane uviesť, že podľa časti vykonaných dôkazov poškodený dostal na bicykli defekt, jazdil po ceste zo strany na stranu a bol pod vplyvom alkoholu. Znaleckým skúmaním nebolo možné jednoznačne určiť, či k pomliaždeniu hrudníka v skutočnosti došlo, alebo išlo o funkčnú agraváciu ťažkostí (predstieranie, že choroba je ťažšia ako v skutočnosti). V ambulantných záznamoch z ošetrenia poškodeného na hrudníku totiž nebol popísaný žiadny hematóm, odreniny, ani vizuálne nebolo zaznamenané iné poranenie. K tomu treba opakovane pripomenúť, že poškodený takéto zranenie pri prvotnom ošetrení 12.10.2010 vôbec neuvádzal, ale uviedol ho až 14.10.2010. Opätovne v prípade, že by existenciu pomliaždenia pravej strany hrudníka súd aj pripustil, znaleckým skúmaním sa nedá jednoznačne určiť, či zranenie vzniklo pôsobením tupého predmetu na oblasť hrudníka, alebo či vzniklo pádom na zem. Zhrnutím všetkých týchto skutočností preto nemožno dospieť k nepochybnému záveru, že zranenie - pomliaždenie hrudníka vôbec objektívne existovalo a v prípade, že áno, tak vzniklo práve násilným konaním obžalovaných.
Rovnako znaleckým skúmaním bolo objasnené, že zlomenina štvrtého prsta ľavej ruky, ktorá bola objektívne preukázaná nevzniká zvyčajne priamo (násilné konanie), ale náhlym (briskným) zovretím prstov, kedy dochádza k náhlemu ohnutiu prstov, pričom ťahom hlbokého ohýbača prsta dochádza k odlomeniu spodnej časti posledného článku prsta. Poškodený si podľa znaleckého skúmania zranenie mohol spôsobiť aj sám - napríklad tým, že z bicykla trhal košík, alebo prudkým uchopením bicykla, či jeho náhlym trhnutím, pokiaľ sa zaháňal na obžalovaného bicyklom, alebo samotným košíkom, alebo zranenie mohlo vzniknúť aj pri zápase o drôtený pletený košík z bicykla (č. l. 546, 610 spisu). K tomu treba opätovne uviesť, že obžalovaní i svedok U. zhodne uvádzali, že poškodený sa na nich zaháňal najskôr bicyklom a potom i košíkom. Zhrnutím všetkých týchto skutočností preto nemožno dospieť k nepochybnému záveru, že zlomenina štvrtého prsta ľavej ruky vznikla práve mechanizmom násilného konania obžalovaných.
Rovnako nebolo možné jednoznačne určiť mechanizmus vzniku drobnej odreniny v oblasti čela, pretože podľa znaleckého skúmania mohla síce vzniknúť pôsobením tuhého predmetu (napr. päste) strednou intenzitou na oblasť čela, ale k jej vzniku mohlo dôjsť rovnako dobre aj pádom na zem (č.l. 540, 611 spisu). Obidvaja obžalovaní i svedok U. vypovedali, že Rišiana neudierali a svedkovia J. G. A. (policajti)
vypovedali, že si po príchode na miesto činu vonkajšie zranenia na poškodenom nevšimli. Zhrnutím všetkých týchto skutočností preto nemožno dospieť k nepochybnému záveru, že odrenina vznikla práve mechanizmom násilného konania obžalovaných, lebo podľa vykonaného dokazovania možno dospieť i k záveru, že vznikla iným mechanizmom. Naviac podľa znalca pri tomto zranení nebolo potrebné ani vystavovať práceneschopnosť a doba liečby by bola iba do sedem dní.
K tomuto všetkému treba opakovane uviesť, že poškodený mal jazdiť na bicykli zo strany na stranu, ako vysvetľovala jeho manželka, lebo mal defekt a teda nemožno vylúčiť ani verziu, že z bicykla padol sám. Rovnako nemožno vylúčiť verziu, že pri vzájomnom konflikte najmä s obžalovaným X. J.. došlo k jeho pádu, ale nie úmyselným zavineným obžalovaného. Týmto pádom tiež mohlo dôjsť k vzniku zranení. Obžalovaným teda nebolo jednoznačne obžalobou preukázané, že úmyselne spôsobili poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pretože znaleckým skúmaním bolo objasnené, že ťažkú ujmu na zdraví poškodený ani neutrpel, zároveň nebolo preukázané, že úmyselným konaním spôsobili poškodenému ublíženie na zdraví, pretože nebol v prvom rade preukázaný následok, mechanizmus vzniku zranení a ani priamy, či nepriamy úmysel obžalovaných spôsobiť poškodenému ujmu na zdraví.
Konanie obžalovaných, ktoré opisujú aj spolu so svedkom U. nie je obsahom skutkovej vety obžaloby (nie je daná totožnosť skutku). Nimi opisované konanie navyše nemožno kvalifikovať ako výtržníctvo, pretože obžalovaní a U. vypovedali, že poškodený na nich vulgárne slovne útočil a zaháňal sa bicyklom a oni sa iba primerane bránili jeho útoku. Celú konfliktnú situáciu naviac podľa dokazovania vyprovokoval poškodený, ktorý jazdil bicyklom tak, že vošiel náhle do vozovky pred prichádzajúcim autom, ktoré keď na neho zatrúbilo, poškodený ukázal zdvihnutím ruky hanlivé gesto a hromžil (zhodné výpovede okrem obžalovaných a svedka U. i manželky obžalovaného svedkyne N., svedka policajta J. č.l. 64, 69 spisu). V tomto smere, pri týchto úvahách, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pokiaľ ide o výrok o vine súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. Možnosť iného záveru vyplýva najmä z výpovedí obžalovaných podporených výpoveďou svedka J. U., ako aj znaleckými posudkami znalca J.. J. a znaleckej organizácie S. G., Y..N..K.., nepriamo aj z výpovedí svedkov A. G. J.. Preto aj keď sú obžalovaní dôvodne podozriví, že sa dopustili žalovaného skutku, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaní sa dopustili skutku, pre ktorý boli postavení pred súd, museli byť v súlade zo zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaných) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený. Takýto postup súdu pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa žalovaný skutok stal.
Súd podľa § 289 ods. 3 Tr. por. poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože obžalovaných spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.