Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/346/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. R., V.. XX. XX. XXXX, P. Š., J. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Nám. 1. mája 11, proti žalovanému: Katreniak realitné služby, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Krásnohorská 1, IČO: 45 887 195, zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, v konaní o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -108 z 10.03.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 11. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom uzavretej zmluvy na rezervovanie nehnuteľnosti v zmysle § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorej predmetom malo byť sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti pre záujemcu, zapísanej na T. Q. I.D., L. V. K. Č.. XXX, Q.. Ú.. Q. Y., Y. I. ".- Y.. Č.. XXX N. L. XXX R., E. Y. - O. Y. D. V., V. Q. J. Y. I. E. T.. Č.. XXX D. Y.. Č.. XXX N. L. XXX R., E. Y. - O.. Žalovaný dňa 02. 06.02012 prijal ako údajný blokovací depozit sumu 1.000,- eur od žalobcu, avšak po dobu rezervácie nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy, na základe ktorej by žalobca nadobudol vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Preto žalobca dňa 21. 09. 2012 vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000,- eur titulom absolútne neplatného právneho úkonu, spôsobeného uvedením žalobcu do omylu, z dôvodu poskytnutia nepravdivých údajov, ktoré absolútne nekorešpondovali so skutočným stavom, ktoré žalobca videl v tom, že vlastníkom nehnuteľností bola aj iná osoba. Taktiež uzavretá zmluva nemala podstatné náležitosti, keďže bola bez podpisu a zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu zmluvy, keďže žalovaný nevykonal žiadnu činnosť pre žalobcu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, titulom ktorej by mal nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 34 , § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 43, § 43a ods. 1, 2 prvej vety, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 prvej vety, § 46 ods. 1, 2 ako aj znením čl. V. - VII. Zmluvy o rezervovaní nehnuteľností zo dňa 02.06.2012.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému 1.000,- eur ako zálohu za účelom rezervovania nehnuteľností, ktoré chcel kúpiť a o ktorú mala byt znížená kúpna cena v prípade uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný v zmysle čl. V Zmluvy o rezervovaní nehnuteľností sa zaviazal vykonať činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktoré v tomto článku ani v ďalších častiach zmluvy ale nie sú konkretizované. Tým poukazoval na to, že čl. V. zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný s odkazom na ust. § 37 OZ. Dodal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalovaný vykonal úkon smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy do uplynutia rezervačnej lehoty, t.j. do 30. 06. 2012, keďže žalobcovi nedoručil návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. návrh zmluvy o budúcej zmluve, napriek tomu, že došlo k zhode medzi predávajúcimi a kupujúcim - žalobcom o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom kúpy a predaja a došlo k zhode ohľadom kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti v sume 55.000,- eur, na základe toho, že spoluvlastníci poverili žalovaného ako sprostredkovateľa predajom týchto nehnuteľností a žalobca ako záujemca prejavil záujem o kúpu týchto nehnuteľností za vyššie uvedených podmienok. K doručeniu návrhu písomnej kúpnej zmluvy, resp. návrhu písomnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy žalobcovi zo strany žalovaného do uplynutia rezervačnej lehoty - 30.06.2012 nedošlo. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nemohol prijať návrh v zmysle § 43c a preto nemohla byť kúpna zmluva, resp. zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá prijatím tohto návrhu v zmysle § 44 OZ.

Ďalej odkazoval na znenie ust. § 544 ods. 1, 2 a inštitút zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že zmluva na rezerváciu nehnuteľností neobsahovala žiaden vynutiteľný hlavný záväzok, nespĺňala náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže účelom rezervácie mohlo byť aj uzavretie zmluvy o budúcej zmluve pred kúpnou zmluvou, pričom predávajúci a kupujúci sa zhodli na predmete kúpy a predaja, a aj na kúpnej cene. Preto nemohol platne vzniknúť ani zabezpečovací záväzok, ktorým dojednanie o zmluvnej pokute nepochybne je. Ako aj dojednanie o použití žalobcom zaplateného blokovacieho depozitu v sume 1.000,- eur žalovanému - zálohy, o ktorú sa mala znížiť kúpna cena nehnuteľností v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, ako zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. VII Zmluvy o rezervácii nehnuteľností v prípade, že do uplynutia doby rezervácie nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo je potrebné považovať za absolútne neplatné dojednanie v zmysle § 39 OZ.

S odkazom na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457 súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný tým, že si ponechal 500,- eur zo zloženej zálohy na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností, získal bezdôvodné obohatenie a preto je povinný ho vydať žalobcovi.

V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol, pretože zostatok zálohy v sume 500,- eur žalovaný vyplatil spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorí neboli účastníkmi konania na strane žalovaných.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže v danom prípade žalobca mal v konaní 50 % úspech, náhradu trov konania súd prvého stupňa žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), e) a f) O.s.p. Rozsudok považoval v napadnutej časti za nezákonný, nespravodlivý a neobjektívny. Uviedol, že aj keď súd sčasti priznal žalobcovi uplatnený nárok, vychádzajúc z vykonaných dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, v napadnutej časti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých aj vyvodil nesprávne právne závery, pričom podstatné skutočnosti predloženými listinnými dôkazmi náležite preukázal. Zdôraznil, že súd prvého stupňa správne prijal záver, že zmluva o rezervácii nehnuteľností neobsahovala žiaden hlavný záväzok, a preto nemohol žalovaný od žalobcu prijať žalovanú sumu vo výške 1.000,- eur, ktorá je nepochybne dojednaním o zmluvnej pokute, v dôsledku ktorej nemohol vzniknúť ani zabezpečovací záväzok s odkazom na ust. § 456 a § 457 OZ. Poukazoval na to, že poskytol plnenie vo výške 1.000,- eur žalovanému a nie tretím osobám a preto dôvodne si nárok uplatňuje od žalovaného a nie od tretích osôb. Uviedol, že nie je podstatná skutočnosť, či žalovaný ďalej poskytol finančné plnenie tretím osobám, čo

súd prvého stupňa napokon ani neskúmal, keďže súd nežiadal účtovné zdokladovanie poskytnutých finančných prostriedkov a ich odovzdanie tretím osobám, čo ale podľa žalobcu v tomto konaní ani nie je podstatné, nakoľko z absolútne neplatného právneho úkonu žalovaný od žalobcu prijal celé plnenie vo výške 1.000,- eur. Mal za to, že za daného stavu žalobca by ani nemohol žalovať tretie osoby o vrátenie bezdôvodného obohatenia, pretože v posudzovanom prípade, tretia osoba, pokiaľ by prijala plnenie od žalovaného a nie od žalobcu, potom by sa obohatila táto osoba, ale na úkor žalovaného a nie na úkor žalobcu, a pokiaľ by žalovaný plnil bez právneho dôvodu tretím osobám, je na žalovanom, aby si vydanie bezdôvodného obohatenia vyžiadal vrátiť späť. Nesúhlasil so záverom, na základe ktorého súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a preto mu má žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť plnenie v celom poskytnutom rozsahu vo výške 1.000,- eur. Uplatnil si náhradu trov celého konania v zmysle vyčíslenia a špecifikácie, spolu vo výške 600,54 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, taktiež aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Žalobca odvolanie odvodzoval odvolacími dôvodmi, a to tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a) až h) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkmi uvedené počas konania na súde prvého stupňa alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočností netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny predpis predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané v odvolacích dôvodoch sú spôsobilé spochybniť, najmä nedostatočné zistenie skutkové stavu veci, ako aj jeho vyhodnotenie a tým vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ako aj právny záver súdu prvého stupňa, na základe ktorého súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, čo sa týka žalovanej sumy vo výške 500,- eur z dôvodu, že zostatok zálohy v sume 500,- eur žalovaný vyplatil spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorí neboli účastníkmi konania na strane žalovaných.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že takéto odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa predpoklady preskúmateľnosti rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo je podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR toho času odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), nie a), O.s.p., keďže zakladá (len) inú vadu konania (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

Po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 500,- eur z hľadiska jeho skutkových záverov odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie dokazovania, ako aj výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť, prípadne bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 a § 135 O.s.p., pretože súd prvého stupňa v časti svojho rozhodnutia, v ktorom zamietol podanú žalobu, vyhodnotenie dôkazov nevykonal spôsobom vyplývajúcim z § 132 a § 135 O.s.p., s poukazom aj na nenaplnenie v tejto časti ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže z odôvodnenia tohto výroku napadnutého rozsudku, nevyplýva zhodnotenie vykonaných dôkazov dôvodne namietaných žalobcom v podanom odvolaní, s odkazom na to, že v ostatnej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, konštatoval neplatnosť celého právneho úkonu - Zmluvy na rezerváciu nehnuteľností zo dňa 02.06.2012 v kontexte citovaných znení článkov V., VI., VII., s odkazom na ust. § 39 a následne titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu v zmysle § 541 ods. 1, 2 a § 457 vrátenia bezdôvodne prijatej sumy, ale nie v plnej výške, ale len vo výške 500,- eur.

Súd prvého stupňa na strane 7 v poslednom odseku odôvodnenia konštatoval, že „dojednanie o použití žalobcom zaplateného blokovacieho depozitu v sume 1.000,- eur žalovanému - zálohy, o ktorú sa mala s nížiť kúpna cena nehnuteľností v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, ako zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. VII Zmluvy o rezervácii nehnuteľností v prípade, že do uplynutia doby rezervácie nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, je potrebné považovať za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.“ Vzhľadom k tomu je podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľné rozhodnutie napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol len preto, že žalovaný vyplatil spoluvlastníkom nehnuteľností zostatok zálohy v sume 500,- eur, ktorí neboli účastníkmi konania na strane žalovaných, a to bez toho, aby uvedená skutočnosť jednoznačne vyplynula z výsledkov vykonaného dokazovania, čo dôvodne aj namietal žalobca v podanom odvolaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, čo konštatoval aj súd prvého stupňa, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na čas právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z jeho okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmé, či v danej veci prichádza do úvahy práve aplikácia hore citovaného zákonného ustanovenia, keďže je vo veci bez zreteľa právne irelevantná skutočnosť o vyplatení zálohy v sume 500,- eur žalovaným ostatným spoluvlastníkom, ktorí neboli účastníkmi konania na strane žalovaných, a to vtedy, ak súd bral zreteľ na absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 celého dojednania uzavretej Zmluvy o rezervácii nehnuteľností s odkazom na čl. VII, ktorú súd poňal ako dojednanie o zmluvnej pokute. Dodal, že „nakoľko zmluva neobsahovala žiaden hlavný záväzok, nemohol platne vzniknúť ani zabezpečovací záväzok, ktorým dojednanie o zmluvnej pokute nepochybne je v kontexte ďalšej skutočnosti, že do uplynutia rezervačnej lehoty 30.06.2012 nedošlo zo strany žalovaného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy“, pričom dôvody, prečo

sa tak stalo, je potrebné aby súd prvého stupňa taktiež jednoznačne odôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s odkazom na znenie čl. VII Zmluvy na rezerváciu nehnuteľností, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania ako aj ich zhodnotenia v tomto kontexte. Odvolací súd uvádza, že z obsahu čl. VII tejto zmluvy vyplýva, že v prípade, že nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu - žalobcu, alebo záujemca - žalobca nezloží alebo neprevedie do uplynutia doby rezervácie zostávajúcu časť kúpnej ceny, prináleží vlastníkovi zmluvná pokuta vo výške 50 % z celkovej výšky blokovacieho depozitu uvedeného v čl. III tejto zmluvy. Zvyšná časť blokovacieho depozitu ako zmluvná pokuta prináleží sprostredkovateľovi.

Z tohto znenia čl. VII Zmluvy na rezerváciu nehnuteľností vyplývajú povinnosti jednotlivých strán a vlastníkovi prináleží zmluvná pokuta vo výške 50 % z celkovej výšky blokovacieho depozitu vo výške 1.000,- eur len vtedy, ak žalobca nezloží, alebo neprevedie do uplynutia doby rezervácie zostávajúcu časť kúpnej ceny, a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu, a či dôvodne žalovaný zostatok zálohy v sume 500,- eur vyplatil spoluvlastníkom nehnuteľností, čo bude povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení a vrátení veci dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 135 a nasl. O.s.p. a odôvodniť s odkazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd vzhliadol vo veci naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. a preto napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) a f), ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd konštatuje, že vo veci nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., keďže žalobca v podanom odvolaní neuvádzal nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí s odkazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože z obsahu odvolania nevyplýva, aký navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa nevykonal.

Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení a vrátení veci tak bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania posúdiť v zmysle ust. § 153 O.s.p. a vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo predpokladom v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. so zreteľom na procesné zmeny vyvolané prijatím Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.