Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/264/2016

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31749542, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 08 Bratislava, proti povinným: X/Tomáš R.G., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXXX/XX, XXX XX G., X/Bc. L. R., F.. XX.XX.XXXX, T., P. XXX/XX, XXX XX G., X/ O. W., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XXX/XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, X/Róbert P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 6/2016, o vymoženie 26.308,21 € s príslušenstvom o námietkach povinných proti exekúcii takto

rozhodol:

Súd námietky povinného v 2. rade z a m i e t a. Súd námietky povinného v 3. a 4. rade z a m i e t a. Súd návrh povinného v 3. a 4. rade na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.03.2016 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinným z exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.11.2013, pod sp. zn. v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.03.2015, č.k. -158.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 21.03.2016 pod sp. zn. poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Súdny exekútor dňa 06.05.2016 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného v 2. rade proti exekúcii, pričom uviedol, že boli podané v zákonnej lehote. Povinný v 2. rade vo svojom podaní zo dňa 24.04.2016 uviedol, že mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a napriek tejto skutočnosti mu bol obmedzený osobný účet vo VÚB. Ďalej povinný v 2. rade uviedol, že proti exekučnému titulu podal jeden z účastníkov dovolanie na Najvyššom súde SR, ako aj to, že so svojím bývalým manželom (povinným v 1. rade) uzavrel dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pričom nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva povinného v 1. rade. Povinný v 2. rade bol toho názoru, že v dôsledku tejto skutočnosti je možné vymáhať predmetnú pohľadávku predajom nehnuteľnosti. Zároveň povinný v 2. rade sa domáhal doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko táto bola začatá protizákonným spôsobom.

Dňa 09.05.2016 doručil na tunajší súd námietky povinný v 4. rade a povinný v 3. rade, pričom dňa 17.05.2016 povinný v 4. rade a povinný v 3. rade doručil ďalšie podanie označené ako návrh povinného proti exekúcii č. EX 6/2016 a v rovnaký deň doručil povinný v 4. rade a povinný v 3. rade podanie označené ako návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Dňa 17.05.2016 doručil súdny exekútor námietky povinných v 3. a 4. rade proti exekúcii pričom uviedol, že námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinný v 3. rade a povinný v 4. rade (ďalej len „povinný“), obaja zastúpení spoločným advokátom, ktorí síce podali svoje podania každý samostatne, avšak ich podania boli obsahovo identické. Povinný vo svojom podaní označenom ako námietky proti exekúcii zo dňa 05.05.2016 uviedol, že je toho názoru, že nastali okolnosti, ktoré ustanovenie § 50 Exekučného poriadku predpokladá. Povinný námietky odôvodnil tým, že existujú okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a existujú dôvody, pre ktoré je exekúcie neprípustná. Uvedené dôvody sú zároveň aj dôvodmi na zastavenie exekučného konania v ktoromkoľvek štádiu podľa § 57 ods. 1 písm. a), písm. f) a g) Exekučného poriadku. Povinný ďalej uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2015, č.k. -158, ako aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.11.2013 č. k. -98, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky uvedené povinným v podanom dovolaní. Povinný bol toho názoru, že exekučný súd nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie v tejto veci z dôvodu, že exekučný titul trpí nedostatkom formálnej a materiálnej vykonateľnosti v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Zároveň je okolnosťou, ktorá v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zakladá dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej povinný uviedol, že nakoľko podal dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti, je pravdepodobné, že súd tomuto návrhu vyhovie. Povinný mal za to, že vymáhanie pohľadávky je predčasné a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko oprávnenému bolo zaslané dovolanie a bol oboznámený aj s návrhom na odklad vykonateľnosti.

Povinný ďalej v námietkach namietal hmotno - právnu legitimáciu z dôvodu, že jeho záväzok ako ručiteľa bol subsidiárny, teda podporný a záväzok dlžníkov, t.j. povinných v 1. a 2. rade primárny. Z uvedeného dôvodu mal oprávnený požadovať splnenie pohľadávky najskôr od dlžníkov a až potom od ručiteľov. Z uvedeného dôvodu povinný namietal aj hmotno - právnu legitimáciu, ktorá je okolnosťou, ktorá podľa § 50 Exekučného poriadku zakladá dôvod, pre ktorý je exekúcie neprípustná podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Zároveň povinný žiadal podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku o povolenie odkladu exekúcie, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný k námietkam priložil aj kópiu podaného Dovolania.

Povinný v 3. a 4. rade vo svojom podaní označenom ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol rovnaké skutočnosti ako v podaných námietkach proti exekúcii.

Povinný v 4. rade v podaní označenom ako návrh povinného proti exekúcii zo dňa 19.04.2016 v zásade opísal dôvody, pre ktoré podal námietky a návrh na zastavenie exekúcie a žiadal o povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto podaní povinný v 4. rade uviedol, že exekúcia ohrozuje nielen jeho, ale aj jeho rodinu, najmä jeho matku, ktorá je na neho odkázaná, keďže má dlhodobé zdravotné problémy. Povinný v 4. rade ďalej uviedol, že svoje príjmy používa pre rodinu, chod domácnosti a najmä na lieky pre matku. Z uvedeného dôvodu žiadal o povolenie odkladu exekúcie do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.

Povinný v 3. rade v podaní označenom ako návrh povinného proti exekúcii zo dňa 19.04.2016 v zásade opísal dôvody, pre ktoré podal námietky a návrh na zastavenie exekúcie a žiadal o povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto podaní povinný v 3. rade uviedol, že ho exekúcia priamo bezdôvodne ohrozuje a prípadný výkon exekúcie by mu mimoriadne sťažil život nielen v súkromnej sfére, ale aj na pracovnej, keďže za prácou musí cestovať z iného mesta a na túto prepravu potrebuje peniaze. V opačnom prípade by bol ohrozený nielen samotný život povinného, ale aj výkon jeho práce. Nakoľko exekúcia by mala pre povinného a najmä jeho rodinu zvlášť nepriaznivé následky, žiadal o povolenie odkladu exekúcie do rozhodnutia o námietkach, resp. o zastavení exekúcie.

Súd zaslal podania povinných na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že pred exekučným konaním prebehli riadne súdne konania na prvom ako i druhom stupni a následne rozhodnutia vydané v tomto konaní nadobudli účinky právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinní napriek týmto rozhodnutiam svoju povinnosť uloženú súdom nesplnili. Oprávnený ďalej uviedol, že argument

povinných, že vystupujú ako spotrebitelia neobstojí, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2012, pod sp. zn. , kde na strane navrhovateľa tiež vystupuje Štátny fond rozvoja bývania, a v ktorom sa uvádza, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretá medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a tretími osobami podľa § 124/1996 Z. z. obsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Ďalej oprávnený poukázal na zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý uvádza, že spotrebiteľským úverom nie sú: úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a podobne). Oprávnený sa rovnako nestotožnil tvrdeniami povinných ohľadom ručiteľského záväzku.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 12 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení a citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd námietky povinných v 2. až. 4. rade a návrh povinných v 3. a 4. rade na odklad exekúcie v celosti zamietol ako nedôvodné.

Povinný v 2. rade vo svojom podaní neuviedol, žiadne skutočnosti, ktoré ustanovenie § 50 Exekučného poriadku uvádza, ako dôvod na vyhovenie námietok. Z uvedeného dôvodu súd námietky povinného v 2. rade ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ povinný v 3. a 4. rade (ďalej len „povinný“) namieta, že podal voči exekučnému titulu dovolanie na Najvyšší súd SR spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, k tomu je potrebné uviesť nasledovné. Povinný môže v námietkach uvádzať len skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Taktiež je potrebné, aby tieto okolnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Samotné podanie dovolania takouto skutočnosťou nie je a povinný vo svojich námietkach proti exekúcii žiadne iné takéto skutočnosti neuvádza. Nie je teda splnená hlavná podmienka uznania námietok za dôvodné. Je potrebné uviesť, že konanie o námietkach povinného proti exekúcii nie je opravným prostriedkom. Ďalej súd uvádza, že samotné podanie dovolania, hoci aj spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nezakladá dôvod na odklad exekúcie. Dôvodom na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku by bola skutočnosť, ak by dovolací súd ešte pred rozhodnutím o dovolaní skutočne odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 243 Zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Nakoľko dovolací súd do dnešného dňa takto právoplatne nerozhodol, nie je možné vyhovieť návrhu povinného na odklad exekúcie. Povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, alebo ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie a ani súdu nie sú známe takéto skutočnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie, ktoré tvorí podklad na vykonanie exekúcie, nakoľko námietky proti exekúcii ako už bolo vyššie uvedené nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu, nemožno namietať v námietkach, pretože ich povinný mohol namietať iba v pôvodnom konaní. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je totiž vykonateľné rozhodnutie (2 ) a exekučný súd v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné, čo v danom prípade splnené bolo. Teda exekučný súd iba skúma, či ide o rozhodnutie

vykonateľné tak po formálnej ako aj materiálnej stránke (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak z vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Súd sa nestotožnil ani s argumentom povinného v 3. a 4. rade týkajúci sa ručiteľského záväzku, nakoľko exekučný titul jednoznačne zaväzuje povinných na spoločné a nerozdielne plnenie. Pokiaľ ide o návrh povinného v 3. a v 4. rade na odklad exekúcie označenej podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, súd z obsahovej stránky posúdil toto podanie povinného v 3. a 4. rade ako návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov. Súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku zohľadňuje postavenie povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny. Súd ďalej skúma, či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky. S určitým nadhľadom by sa dalo povedať, že každá exekúcia má pre povinného nepriaznivé následky, keďže ide o postihnutie príjmov či majetku. Zákon tu však predpokladá zvlášť nepriaznivé následky. Zároveň sa skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Predpokladom povolenia odkladu exekúcie je kumulatívne (súčasné) splnenie všetkých uvedených podmienok. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie naplnenia podmienok povolenia odkladu. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predložil.

Z uvedeného vyplýva, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: povinný je fyzickou osobou, povinný o odklad exekúcie požiadal, povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladá exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, oprávnený by nebol odkladom exekúcie poškodený (uznesenie ÚS SR -29). Pokiaľ ide o podmienku, že sa povinný bez svojej viny ocitol v takej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mal zvlášť nepriaznivé následky pre neho a jeho rodinu, povinný v 3. a 4. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa ocitol v takejto situácii a to bez svojej viny, a preto súd uvedenú podmienku nepovažuje za splnenú. Povinný v 4. rade svoj návrh na odklad exekúcie odôvodňoval predovšetkým nepriaznivým zdravotným stavom matky, avšak vôbec nepreukázal, že momentálny nepriaznivý stav je len dočasného charakteru a že v krátkom čase je možné očakávať jeho zmenu. Povinný v 3. rade svoj návrh na odklad exekúcie odôvodňoval tým, že výkon exekúcie by sťažil jeho život predovšetkým v pracovnej sfére, nakoľko do práce cestuje avšak nepreukázal dočasnosť takéhoto stavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného v 3. rade a 4. rade na povolenie odkladu exekúcie ako nedôvodný zamietol, nakoľko povinný v 3. a 4. rade nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by odklad exekúcie odôvodňovali. Súd po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že exekúcia sa začala oprávnene, nakoľko oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie formálne i materiálne vykonateľný exekučný titul, ktorý bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie a nárok oprávneného nijakým spôsobom nezanikol a skutočnosti uvádzané povinným v 2. až 4. rade v námietkach nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).