Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-181-2015.pdf
PDF · 124.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/181/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: AGROTEM-PULZ, s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 4271, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 281, právne zastúpeného Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460 proti žalovanej: Ing. Zuzana Čierňavová - RIAVA, s miestom podnikania 023 05 Nová Bystrica 64, IČO: 34 359 681, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom M. M. X/XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 1429,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10Cb/18/2015-88 zo dňa 03.08.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/18/2015-88 zo dňa 03.08.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.429,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 319,90 Eur od 28.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 184,60 Eur od 07.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 181,20 Eur od 11.04.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 744,- Eur od 02.08.2012 do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 85,50 Eur z titulu súdneho poplatku za návrh na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo N., a.s. a trovy právneho zastúpenia vo výške 1118,18 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v V. C., a.s., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 530 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 358 OBZ, § 358 OBZ, § 359 OBZ, § 360 OBZ, § 364 OBZ, § 325 OBZ, § 340 OBZ, § 409 ods. 1 OBZ, § 447 OBZ, § 448 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 1 veta prvá a druhá OBZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., okresný súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci bol dňa 13.01.2015 vydaný platobný rozkaz č.k. 11Rob/22/2014-23, ktorý sa včas podaným a odôvodneným odporom ex lege (zo zákona) zrušil. Okresný súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením podstatného obsahu spisu sp.zn. 10Cb/18/2015 „(najmä návrh navrhovateľa z č.l. 1 a nasledujúce vrátane príloh a to výpis z obchodného registra z č.l. 7, výpis zo živnostenského registra z č.l. 8, faktúra č. 112010010 z č.l. 9, faktúra č. 112020059 z č.l. 10, faktúra č. 112040132 č.l. 11, faktúra č. 112070485 z č.l. 12, predžalobná výzva z č.l. 13, upomienka z č.l. 14, platobný rozkaz z č.l. 23, odpor proti platobnému rozkazu z č.l. 25 vrátane príloh a to faktúra č.l. 27, vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu z č.l. 35, vrátenie faktúry z č.l. 39, 40, odsúhlasenie zostatkov faktúr z č.l. 41, odsúhlasenie zostatkov z č.l. 42, kúpnu zmluvu z č.l. 49 až 51, reklamáciu z č.l. 52, vyjadrenie k poruche traktora z č.l. 53, reklamáciu z č.l. 54, podací lístok z č.l. 55, zmluvu o nájme z č.l. 60, faktúru č. 1012160 z č.l. 62, faktúru č. 2012180 z č.l. 63, faktúru č. 2012199 z č.l. 64, faktúru č. 2012203 z č.l. 65, faktúru č. 2012209 z č.l. 66, faktúru
č. 2012226 z č.l. 67, identifikácia oleja z č.l. 68, 69, výdavkový pokladničný doklad č. 0120 z č.l. 70, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok z č.l. 71, zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.8.2015 č.l. 73 až 77)“. Dňa 30.3.2010 uzatvoril žalobca ako právnická osoba - podnikateľ so žalovanou ako fyzickou osobou - podnikateľom kúpnu zmluvu, na základe ktorej predal žalobca ako predávajúci žalovanej ako kupujúcemu traktor New Holland T5050 s lesnou nadstavbou v počte 2ks (č.l. 49-50 spisu). Žalovaná v záručnej dobe (24 mesiacov odo dňa prevzatia predmetu kúpy) dňa 22.6.2012 u žalobcu reklamovala predmet kúpy, ktorý mal vady - únik oleja z piestnic na prednom rampovači a zadnom štíte. Žalobca sa k reklamácii žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 6.7.2012 na č.l. 53 spisu. Dňa 2.8.2012 žalovaná opätovne u žalobcu reklamovala vady predmetu kúpy - únik oleja z piestnic na prednom rampovači a zadnom štíte.
Na základe Zmluvy o nájme zo dňa 10.8.2010 uzatvorenej medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o., IČO: 45 289 506, so sídlom Krásno nad Kysucou 1682 ako nájomcom, spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. dočasne užívala 2 traktory New Holland T5050 s lesnou nadstavbou. Faktúrou č. 1012160 vyhotovenou dňa 12.9.2012, splatnou dňa 26.9.2012 spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. vyfakturovala žalovanej sumu 1.606,50 Eur za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland (č.l. 62 spisu). Následne faktúrou č. VF120069 vyhotovenou dňa 18.9.2012, splatnou dňa 18.10.2012 žalovaná vyfakturovala žalobcovi sumu 1.606,50 Eur za olej (č.l. 27 spisu), ktorú sumu žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland. Na základe uvedenej faktúry (č. VF120069) znejúcej na sumu 1.606,50 Eur uskutočnila žalovaná dňa 23.6.2015 jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovanou, a to tak, že započítala svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1.606,50 Eur (vyplývajúcu z faktúry č. VF120069) s pohľadávkami žalobcu voči žalovanej spolu vo výške 1.429,71 Eur (vyplývajúce z faktúr: č. 112010010 znejúca na sumu 319,90 Eur, č. 112020059 znejúca na sumu 184,61 Eur, č. 112040132 znejúca na sumu 181,20 Eur, č. 112070485 znejúca na sumu 744,- Eur). Podľa započítania žalovanej ich vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa kryli, t.j. v rozsahu 1429,71 Eur zanikli a rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami účastníkov konania vo výške 176,79 Eur bol podľa započítania žalovanej povinný zaplatiť žalobca. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania a na zistený skutkový stav veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či pohľadávka žalovanej vo výške 1.606,50 Eur vyfakturovaná faktúrou č. VF120069 skutočne existuje a ak áno, či zo strany žalovanej došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok v súlade s § 358 a nasl. OBZ.
Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Tento spôsob zániku záväzku má v obchodných vzťahoch značné praktické využitie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ OBZ nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364). Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania: 1. započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú, 2. započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Jedným zo základných predpokladov započítania je existencia vzájomných pohľadávok (záväzkov) rovnakého druhu u žalobcu a žalovanej. Z tvrdení účastníkov konania a predovšetkým z predložených listinných dôkazov, a to faktúr: č. 112010010 znejúcej na sumu 319,90 Eur, č. 112020059 znejúcej na sumu 184,61 Eur, č. 112040132 znejúcej na sumu 181,20 Eur, č. 112070485 znejúcej na sumu 744,- Eur, súhrnne znejúcich na sumu vo výške 1429,71 Eur mal okresný súd nepochybne preukázané, že žalobcova pohľadávka uplatnená v danom konaní vo výške 1429,71 Eur existuje (t.j. bola preukázaná existencia práva žalobcu na plnenie vo výške 1429,71 Eur a tiež existencia tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1429,71 Eur). Žiaden z účastníkov konania nespochybnil a nepoprel existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 1429,71 Eur, ktorá zároveň bola v danom konaní listinnými dôkazmi (faktúrami) riadne preukázaná. Vzhľadom na charakter a podmienky platného započítania je ďalej potrebné skúmať, či proti tejto pohľadávke žalobcu existuje vzájomná pohľadávka žalovanej, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Podľa vyjadrení žalovanej je pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči pohľadávke žalobcu, jej pohľadávka vyplývajúcu z faktúry č. VF120069 vo výške 1606,50 Eur. Existencia tejto pohľadávky bola v danom konaní žalobcom spochybnená.
Okresný súd preto „pristúpil k skúmaniu dôvodu vzniku pohľadávky odpor vo výške 1606,50 € a jeho preukázaniu, t.j. k skúmaniu existencie pohľadávky odporkyne vo výške 1606,50 €.“
Z tvrdení účastníkov konania a z predložených listinných dôkazov (faktúry č. 1012160 a faktúry č. VF120069) mal okresný súd zistené, že faktúrou č. VF120069 vyhotovenou dňa 18.9.2012, splatnou dňa 18.10.2012 žalovaná vyúčtovala žalobcovi sumu 1.606,50 Eur za olej (č.l. 27 spisu), ktorú sumu žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice
- traktor New Holland na základe faktúry č. 1012160 vystavenej spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. Žalovaná tak ako žalobcovi, ani okresnému „súdu neozrejmila, na akom právnom základe resp. z akého právneho titulu (dôvodu) vystavila faktúru č. VF120069 na sumu 1606,50 € navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ od odporkyne žiaden olej nežiadal, neobjednal si ho, ani ho od odporkyne nekúpil a taktiež takýto záväzok (povinnosť navrhovateľa zaplatiť odporkyni za olej dodaný spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o.) nevyplýval ani zo zákona ani z iného právneho titulu. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že odporkyňa svojvoľne, bez zmluvného, či zákonného dôvodu navrhovateľovi fakturovala sumu za olej, ktorý si objednala a u odporkyne fakturovala spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. a nie navrhovateľ. Súd nemal zistenú a preukázanú existenciu žiadneho zmluvného, či zákonného dôvodu (zmluvného alebo zákonného ustanovenia), z ktorého by bolo zrejmé, že odporkyni vznikol nárok (právo) na zaplatenie sumy 1606,50 € za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland a navrhovateľovi povinnosť takto vyfakturovanú sumu odporkyni zaplatiť, a ktorý by oprávňoval odporkyňu vystaviť navrhovateľovi faktúru č. VF120069 za olej vo výške 1606,50 €. Súd považuje za dôležité poukázať na to, že pokiaľ si odporkyňa chcela uplatniť u navrhovateľa nároky vyplývajúce jej zo zodpovednosti navrhovateľa za vady predmetu kúpy (traktora New Holland T5050) mala tak urobiť zákonným spôsobom a nie svojvoľným (bezdôvodným a neopodstatneným) vystavením faktúry (č. VF120069) navrhovateľovi, ktorou odporkyňa preukazuje neexistujúcu pohľadávku (vo výške 1606,50 €) voči navrhovateľovi.“
Okresný súd nezistil vznik a teda aj existenciu pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 1606,50 Eur, ktorú sumu žalovaná žalobcovi vyfakturovala faktúrou č. VF120069, preto nebolo možné, aby žalovaná uskutočnila započítanie svojej neexistujúcej pohľadávky (vo výške 1606,50 Eur) s existujúcou pohľadávkou žalobcu (vo výške 1429,71 Eur), pretože započítať možno len vzájomné, existujúce pohľadávky rovnakého druhu. Nakoľko nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok započítania, a to existencia vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovanej je zrejmé, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému jednostrannému započítaniu, a teda žalovaná nespôsobila zánik žalobcovej pohľadávky uplatnenej v danom konaní vo výške 1429,71 Eur. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej uplatnená v danom konaní vo výške 1429,71 Eur nezanikla a okresný súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že táto bola na okresnom súde uplatnená v plnom rozsahu dôvodne, keďže žalovaná cenu za žalobcom dodaný tovar (súčiastky do traktora) vyfakturovanú faktúrami (č. 112010010 znejúcej na sumu 319,90 Eur, č. 112020059 znejúcej na sumu 184,61 Eur, č. 112040132 znejúcej na sumu 181,20 Eur, č. 112070485 znejúcej na sumu 744,- Eur) spolu vo výške 1429,71 Eur žalobcovi riadne a včas nezaplatila, čím sa dostala do omeškania, preto bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1429,71 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. zákonným úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c) a d) OSP. „V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že nezistil vznik a teda aj existenciu pohľadávky odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 1606,50 €, ktorú sumu odporkyňa navrhovateľovi fakturovala faktúrou č. VF120069, preto nebolo možné, aby odporkyňa uskutočnila započítanie svojej neexistujúcej pohľadávky s existujúcou pohľadávkou navrhovateľa. Odporkyňa podľa názoru súdu ani neozrejmila, na akom právnom základe resp. z akého právneho titulu vystavila faktúru č. VF 120069, nakoľko navrhovateľ od odporkyne žiaden olej nežiadal, neobjednal si ho, ani ho od odporkyne nekúpil. Súd mal za to, že odporkyňa svojvoľne bez zmluvného, či zákonného dôvodu navrhovateľovi fakturovala sumu za olej, ktorý si objednala a u odporkyne fakturovala spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. a nie navrhovateľ.“ Podľa žalovanej okresný súd z vykonaného dokazovania a stanovísk účastníkov nesprávne zistil skutkový stav. Faktúra žalovanej č. VF120069, ktorá bola vzájomnou pohľadávkou oproti pohľadávke žalobcu a bola použitá na uskutočnenie jednostranného zápočtu a podľa žalovanej „je v celom rozsahu opodstatnená“. Jej právnym základom je nárok na náhradu škody, ktorá bola žalovanej „spôsobená v dôsledku
vád tovaru - traktora NEW HOLLAND, ktorý navrhovateľ odporkyni predal. Nedostatok kvality dodaného tovaru prezentovali viaceré reklamácie. Jednou z nich boli aj netesniace piesty na hydraulickom zariadení dodaného traktora. Podľa kúpnej zmluvy bol navrhovateľ povinný vykonať servisný zásah do 24 hodín. V tejto lehote ale nebol schopný vadu odstrániť. Odporkyňa zakúpený traktor prenajímala spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. (nájomná zmluva z 10.8.2010) a musela reagovať aj na potreby nájomcu, ktorý pre riadne fungovanie prevádzky stroje bezpodmienečne potreboval. Po dohode sa zástupcovia odporkyne a nájomcu dohodli, že stroje budú prevádzkovať naďalej, pričom unikajúci olej bude priebežne dolievaný tak. Uvedené riešenie sa javilo aj ako najlacnejšie, nakoľko v opačnom prípade by museli objednať traktor s lesnou nadstavbou u iného prenajímateľa, čo vzhľadom k cenám prenájmu bolo nerentabilné, resp. by odporkyni nevznikol nárok na nájomné. Olej nakupovala spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. (zoznamy faktúr sú súčasťou spisového materiálu), ktorá si náklady nechala u odporkyne preplatiť (faktúra číslo č. 1012160). Tieto náklady odporkyňa refakturovala ako nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi vo forme faktúry č. VF 120069.“ Popísaný skutkový stav bol takto prezentovaný aj na pojednávaniach, preto žalovanej nebolo zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k záveru, že pohľadávka žalovanej neexistuje. V konaní bolo predložených viacero dôkazov, ktoré podľa žalovanej preukazovali, že traktor dodaný žalobkyňou vykazoval vady, ktoré boli sanované dolievaním oleja a tento olej bol predmetom fakturácie žalovanej. Právnym základom je nárok na náhradu škody v zmysle § 436 ods. 4 OBZ, podľa ktorého popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. Žalovaná si okrem nároku na opravu veci uplatnila aj nárok na náhradu škody spočívajúci v nákladoch za dolievaný olej, ktorý následne započítala. Ak by olej nedolievala, nevznikol by jej nárok na zaplatenie nájomného zo strany nájomcu poškodeného traktora, resp. by musela zabezpečiť náhradu, čo by vzhľadom k výške krátkodobého prenájmu nebolo rentabilné. Rozsah a množstvo oleja žalovaná chcela preukázať výpoveďou strojníka predmetného traktora, ktorý olej do hydraulického zariadenia dolieval. Jednalo sa o svedka M. T., návrh ktorý okresný súd zamietol, čo viedlo podľa žalovanej k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že prevádzkovaním poškodeného traktora mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu poškodenia a ďalším škodám a odmietol za takéto konanie prevziať zodpovednosť, tak bolo podľa žalovanej potrebné uviesť, že hydraulické zariadenie vykazovalo stále jednu a tú istú vadu, a to netesnosť piestnic na rampovači. Žiadnu inú vadu v súvislosti s takýmto používaním traktora žalovaná nereklamovala a za túto vadu žalobca ako predávajúci zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa opieral výlučne o olej, ktorý bol spotrebovaný v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu dodať tovar riadnej akosti. Na základe uvedených skutočnosti pristúpila žalovaná „k vzájomnému započítaniu pohľadávok, ktoré platne a preukázateľne realizovala až v rámci súdneho konania, čo však nemá vplyv na ich zánik. Vzhľadom k tomu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav zamietnutím navrhnutého dôkazu výsluchom kľúčového svedka a z predložených listín a tvrdení účastníkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nepovažuje odporkyňa vydaný rozsudok za správny. Z dôvodov vyššie uvedených odporkyňa žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/18/2015-88 zo dňa 3.8.2015 zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie“.
K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktorý mal za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je správny a zákonný, okresný súd vychádzal pri jeho vydaní z dostatočne zisteného skutkového stavu, o ktorom neboli pochybnosti, zistený skutkový stav zároveň okresný súd podradil pod správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Konštatoval, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanou navrhnutého svedka P. Z. st. „Odporkyňa navrhovala predvolať svedka, pána T., z dôvodu, že sa vie vyjadriť k tomu, aké množstvo oleja bolo dolievané do predmetného traktora. Pýtanie sa, aký účel má predvolať svedka, ktorý by bol vypočúvaný na skutočnosti, na ktoré bol vypočutý aj svedok pán Z.. Argumentovať nedostatočne zisteným skutkovým stavom z dôvodu nevykonania výsluchu ďalšieho svedka je výhradne špekuláciou Odporkyne a jej snahou zvrátiť súdne rozhodnutie, ktoré je v jej neprospech. Navrhovateľ mohol taktiež navrhnúť výsluch svedkov, ktorý by dokázali vyvrátiť tvrdenia Navrhovateľky, z dôvodu hospodárnosti konania a dostatku listinných dôkazov však od takýchto návrhov na doplnenie dokazovania upustil a chápe, že výsluchy zamestnancov účastníkov konania, prípadne zamestnancov im spriaznených osôb môže byť do značnej miery ovplyvnené záujmom účastníkov na výsledku konania.“ Svedok pán Z. mal povinnosť hovoriť pravdu, tú aj povedal a vyjadril pravdivo, koľko oleja sa do traktora dolievalo. V prípade, ak by okresný súd na ďalšom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom pána T., tento by bol dopredu žalovanou pripravený na otázky účastníkov konania a jeho výpoveď by mohla byť nepravdivá. Žalobca v konaní preukázal a svedok pán Z. svojou výpoveďou potvrdil skutočnosť, že nie je reálne možné, aby bolo do traktora doliatych 600 litrov oleja a žalovanou uvádzaná spotreba stroja a následné
vystavenie faktúry žalobcovi, boli podľa žalobcu výhradne vykonštruovanými skutočnosťami, ktorými uplatňovala neexistujúce právo. Do daného traktora je možné naliať maximálne 60 litrov oleja a tento olej sa mení približne raz za 1.200 moto hodín, tzn. do celého traktora sa zmestí 60 litrov, avšak žalovanou fakturovaná spotreba je 600 litrov oleja. Z toho olej OHHM 46, ktorý bol opakovane zakupovaný po 200 litrov nemôže byť vôbec používaný do tohto traktora, pretože sa jedná o hydraulický olej, ktorý má omnoho nižšiu viskozitu, čiže je omnoho redší ako olej, ktorý by sa mal používať do tohto typu traktora. Ani olej SHELL DONAX nie je výrobcom odporúčaným olejom, o čom mala samozrejme žalovaná vedomosť, a to z dôvodu, že v návode na použitie traktora je uvedený jediný kompatibilný olej, olej AMBRA MULTI G, a to ako jediný olej, ktorý výrobca traktorov značky NEW HOLLAND dovoľuje používať s týmto typom traktora. Žalovaná nielenže nepoužívala správny druh oleja, aby tak sanovala vytečený olej, ale na základe výpovede svedka a žalobcom uvedeným skutkovým stavom a predloženými dôkazmi je možné pochybovať aj o samotnom tvrdení žalovanej, či vôbec vyfakturovaný olej do traktora dolievala. Svedok pán Z. uviedol na otázku právneho zástupcu žalovanej, o aký typ oleja sa jednalo, že to bol olej, ktorého značku si presne nepamätá, ale vie, že to bol olej, ktorý odporúča výrobca, žalovaná však do traktora dolievala podľa jej tvrdení olej OHHM 46 a olej SHELL DONAX. Tvrdenia žalovanej a svedka boli preto v rozpore. Žalobca neuznal faktúru, ktorú mu žalovaná vystavila, nakoľko nesúhlasil s jej rozhodnutím, ako riešiť vzniknutú situáciu a z dôvodu, že táto nedokázala preukázať, že olej, ktorý jej bol fakturovaný spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o., bol skutočne určený pre traktor, ktorý žalovaná zakúpila od žalobcu a ktorým svojvoľne a bez súhlasu žalobcu sanovala vady traktora, ako aj skutočnosť, že do traktora doliala vyfakturované množstvo oleja.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej tiež uviedol, že „v čl. 5 ods. kúpnej zmluvy“ zo dňa 30.03.2010 je uvedené, že kupujúci je povinný používať iba také oleje, ktoré sú buď originálne alebo schválené predávajúcim, čiže nemôže použiť akýkoľvek olej, aký si vyberie. Žalovaná mala minimálne požiadať žalobcu o súhlas s používaním takéhoto druhu oleja, čo však nevykonala a sama sa svojvoľne po dohode so spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s. r. o. a aj napriek upozorneniam žalobcu rozhodla zakúpiť od tejto spoločnosti nevhodné druhy oleja a tieto do traktora následne doliať. Žalovaná takýmto postupom nielenže poškodila seba a traktor, ktorý má vo vlastníctve, ale zároveň porušila viacero ustanovení kúpnej zmluvy a svojich záväzkov z nej vyplývajúcich, čím mohla spôsobiť škody žalobcovi, ako aj nájomcovi daného traktora spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. Takémuto postupu žalovanej nemôže byť priznaná procesná ochrana a okresný súd preto rozhodol napadnutým rozsudkom správne a zákonne. Rozhodnutie „riešiť vady stroja takýmto spôsobom bolo nesprávnym rozhodnutím a vady mala riešiť tak, že si prenajme iný stroj za možno väčšiu sumu peňazí, ale bola by v pozícii, že by vedela preukázať, koľko peňažných prostriedkov vynaložila na vadu traktora. V danej situácii bez akýchkoľvek dôkazov ide výhradne iba o tvrdenia a špekulácie Odporkyne, že nejakým spôsobom doliali 600 litrov oleja do traktora, do ktorého sa zmestí iba 60 litrov oleja. Ak by išlo skutočne o únik oleja v rozsahu 600 litrov, išlo by o závažné a veľké ekologické škody, ktoré nie sú hospodárne ako ani finančne menej zaťažujúce v porovnaní s ďalšou možnosťou, ktorú Odporkyňa pri riešení vád traktora mala, a to prenájmom iného stroja. Dolievanie nesprávneho oleja s nízkou viskozitou do poškodeného traktora, spôsobuje nielen rýchlejší únik a väčšiu spotrebu oleja, z toho vyplývajúce ekologické škody, ale aj možnosť vzniku ďalšieho poškodenia samotného traktora, nakoľko dolievanie oleja OHHM 46, ktorý nie je typovo určený pre daný druh traktora, môže spôsobiť poškodenie, spojok a ozubených kolies.“ Žalovanou vystavená faktúra, v ktorej žalobcovi vyúčtovala olej, ktorý do traktora dolievala, z vyššie uvedených dôvodov nemožno uznať. „Odporkyňa riadne nereklamovala vady traktora u Navrhovateľa, prevádzkovala traktor s poruchou, aj napriek tomu, že traktor vykazoval vady, a to únik oleja, do traktora tento nesprávny olej dolievala, s vedomím, že aj tento doliaty olej pravdepodobne unikne a bude potrebné doliať nový, prevádzkovala traktor na vlastné riziko, a to do času, kedy by Navrhovateľ mohol odstrániť vzniknutú vadu. Navrhovateľ o prevádzkovaní traktora za takýchto podmienok Odporkyňu upozornil, táto však jeho upozornenia ignorovala a naďalej používala vadný traktor, čím nielen zväčšovala sumu vlastných nákladov, ktoré do traktora musela investovať, ale zároveň tak zhoršovala stav traktora a možnosť opraviť traktor Navrhovateľom.“ Žalovanej podľa žalobcu nevznikol nárok na náhradu škody, nakoľko si žalobca nemohol splniť riadne a včas svoju povinnosť z dôvodu konania poškodenej strany. Z dôvodu neexistencie pohľadávky žalovanej nebolo možné spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu započítaním. „Odporkyňa doručila Navrhovateľovi jednostranné započítanie pohľadávok až v súdnom konaní súdu podaním zo dňa 25.06.2015, a tým sama uznala skutočnosť uvádzanú Navrhovateľom, že do tohto času jednostranný zápočet neexistoval a bol vystavený až v mesiaci jún 2015, čo znamená, že doterajšia obrana Odporkyne bola právne neúčinná. Vo faktúre č. 1012160, ktorú vystavila spoločnosť RIAVA CORPORATION, s. r. o. Odporkyni nie
je tiež žiadnym spôsobom definovaný, ani špecifikovaný olej, ktorý bol dolievaný, ako ani stroj, do ktorého bol olej dolievaný a prípadne nájomná zmluva medzi spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s. r. o. a Odporkyňou, z ktorej spoločnosť odvodzovala právo vyfakturovať v rámci zodpovednosti za vady uniknutý olej. Odporkyňa taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že spoločnosť RIAVA CORPORATION, s. r. o. akýmkoľvek spôsobom reklamovala vady u Odporkyne a Odporkyňa na základe reklamácie uhradila danú faktúru č. 1012160. Vo faktúre č. 1012160 je uvedené, že bol dolievaný olej z dôvodu prasknutej tiesnice - traktor NEW HOLLAND, čo je iná vada ako doteraz uvádzala“. Bolo preto možné pochybovať podľa žalobcu o tom, že daná faktúra naozaj súvisela s traktorom, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2010 predal žalobca žalovanej. Faktúra č. 1012160 bola podľa žalobcu sporná aj v časti formy úhrady, nakoľko táto mala byť uhradená prevodným príkazom, pričom však bola uhradená v deň vystavenia faktúry v hotovosti, o čom do spisu založila výdavkový pokladničný doklad č. 0120, ale bez toho, aby bola uvedená suma s DPH a bez DPH. Tento pokladničný doklad bol podľa žalobcu fiktívny, neboli v ňom uvedené veci, ktoré by v ňom podľa platných právnych predpisov uvedené mali byť a ide výhradne o doklad vystavený na účely tohto súdneho konania, tak ako tomu bolo aj v prípade jednostranného započítania pohľadávok. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení a nároku predložila okresnému súdu nájomnú zmluvu zo dňa 10.08.2010. Tento dokument však podľa žalobcu nemožno považovať za relevantný. V nájomnej zmluve medzi spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. a žalovanou nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný stroj, ktorý bol predmetom tejto nájomnej zmluvy. V čl. 1 nájomnej zmluvy je uvedené výhradne, že predmetom nájmu sú 2 traktory New Holland T5050 s lesnou nadstavbou podľa špecifikácie na odovzdávacom protokole, ktorý však už okresnému súdu nepredložila a nijakým spôsobom bližšie nešpecifikovala daný traktor. „Odporkyňa nedokázala preukázať žiadnym spôsobom príčinnú súvislosť medzi tým, čo jej bolo fakturované spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. a čo ona následne fakturovala Navrhovateľovi a reálnou spotrebou určitého druhu oleja obmedzila sa výhradne na uvádzanie tvrdení, domnienok a špekulácii a na predkladanie podľa nášho názoru z veľkej časti vykonštruovaných dôkazov. Odporkyňa okrem toho, že nepreukázala právny dôvod a existenciu pohľadávky, ktorú fakturovala Navrhovateľovi, nevykonala platný právny úkon, ktorým by svoju podľa jej tvrdení existujúcu pohľadávku započítala s pohľadávkou Navrhovateľa. Navrhovateľ naopak dokázal preukázať existenciu svojho nároku na úhradu dlžnej sumy uvedenej v návrhu na začatie konania, ako aj riadne vyvrátiť tvrdenia Odporkyne dôkazmi, preukazujúcimi, že Odporkyňou uvedená pohľadávka neexistuje a preto ju nebolo možné započítať.“ Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Bolo zrejmé, že voči rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie žalovaná, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) OSP. Namietala závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že nezistil vznik, a teda ani existenciu pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 1.606,50 Eur, ktorú žalovaná žalobcovi fakturovala faktúrou č. VF120069, preto nebolo možné, aby žalovaná uskutočnila započítanie svojej neexistujúcej pohľadávky, neozrejmila, na akom právnom základe, z akého právneho titulu vystavila faktúru č. VF120069, nakoľko žalobca od žalovanej žiaden olej nežiadal, neobjednal ani ho od žalovanej, a ani nekúpil. V odvolaní žalovaná ďalej uviedla, že právnym základom predmetnej faktúry bol predsa ňou uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mala byť žalovanej spôsobená v dôsledku vád tovaru traktora NEX HOLLAND, ktorý žalobca žalovanej predal. Zároveň poukázala na nedostatok kvality dodaného tovaru, ktoré prezentovali viaceré reklamácie. Vzhľadom na skutkový stav v prvostupňovom konaní, nebolo žalovanej zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k záveru, že pohľadávka žalovanej neexistuje. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že účastníci boli riadne v konaní poučení podľa § 120 ods. 4 OSP, naposledy tak ako to vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.06.2015 (č.l. 48 spisu). Je zrejmé, že argumentácia žalovanej v odvolaní s poukazom na nárok na náhradu škody bola predmetom prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 08.06.2015, z ktorej vyplývalo, že fakturácia podľa žalovanej bola opodstatnená a že jej vznikla škoda z dôvodu dolievania oleja do hydraulického zariadenia traktora a že teda ide o uplatnený nárok na náhradu škody v dôsledku vád tovaru a porušenia zmluvných povinností. Konštatuje sa odvolacím súdom, že uvedená argumentácia žalovanej je zhodná s argumentáciou v odvolaní.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu argumentácia žalovanej v rovine nároku na náhradu škody sa zopakovala podľa obsahu zápisnice okresného súdu zo dňa 03.08.2015 i v záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej, v ktorej tvrdil existenciu škody a zároveň uplatňoval nárok na náhradu škody žalovanou. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu, však uvedená argumentácia žalovanej nenašla odzrkadlenie ani v citácii použitých právnych predpisov, ani v ďalšom odôvodnení. Je teda zrejmé, že okresný súd sa s uvedeným nárokom na náhradu škody, a teda s tvrdenou pohľadávkou žalovanej, ktorá mala byť spôsobilá na započítanie dostatočne nevysporiadal, nevyhodnotil ho, napriek tomu konštatoval, že nezistil vznik, a teda ani existenciu pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 1.606,50 Eur, ktorú sumu žalovaná žalobcovi vyfakturovala faktúrou č. VF120069, a preto nebolo možné realizovať započítanie tvrdenej pohľadávky žalovanej voči uplatnenému nároku žalobcu. Okresný súd sa síce správne venoval podmienkam započítania, avšak v rovine vyhodnocovania obrany tvrdenej a uplatnenej pohľadávky žalovanou pred súdom prvého stupňa, sa nezaoberal jej argumentáciou v rovine tvrdeného nároku na náhradu škody. Krajský súd pre úplnosť považuje za podstatné uviesť, že aj za predpokladu, že okresný súd považoval argumentáciu žalovanej za argumentáciu bez vplyvu na ním prijaté závery, nebolo možné úvahy súdu prvého stupňa v tomto smere podriadiť pre ich absenciu prieskumu odvolacieho súdu.
Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004, sp.zn. III. ÚS 209/04).
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ak teda okresný súd nosnú argumentáciu žalovanej nevyhodnotil, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa ňou nezaoberal, napriek tomu konštatoval, že žalovaná svojvoľne bez zmluvného či zákonného dôvodu žalobcovi fakturovala sumu za olej a že nemal zistenú a preukázanú existenciu žiadneho zákonného, či zmluvného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovanej vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.606,50 Eur, tak tento záver nebolo možné vyhodnotiť inak, než ako predčasný, a preto odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalovanej, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie ňou aplikovanej obrany - uplatneného nároku na náhradu škody, keď uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému Obchodnému zákonníku, Občianskemu zákonníku odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu s § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalovanej konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, uvedené rozhodnutie sa dotýka aj náhrady trov prvostupňového konania.
Okresný súd v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, doplní, vyhodnotí dokazovanie k tvrdeniam žalobcu o ním uplatnenom nároku a komplexne vyhodnotí celú obranu žalovanej s dôrazom na ňou uplatnený nárok na náhradu škody, včítane celej obrany žalovanej použitej v odvolaní i pred súdom prvého stupňa. Dôkazná povinnosť nepochybne spočíva primárne na účastníkoch konania, ktorí sú povinní podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na strane žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku, na strane žalovanej vo vzťahu k obrane. Okresný súd opätovne právne vec posúdi, rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní podľa § 157 ods. 2 OSP. Krajský súd uvádza, že súd nižšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaujatom v zrušujúcom rozhodnutí, len ak po zrušení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa skutkový základ zmení natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu na nový skutkový základ.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.