Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-57-2016.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou v právnej veci navrhovateľa: J. Y. G., G.. M.. B.., G. G. C.Š. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zastúpený: U. Y., G.. M.. B.., G. G.S. C. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Ľ. D., T.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXXXX Ž., B. G., o zaplatenie 143,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 67,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,78 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,63 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 143,02 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi postupcom G. U., Z..G.. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávky voči odporcovi uplatnené v tomto konaní. Postupca uzatvoril s odporcom dňa 06.12.2012 zmluvu č.XXXXXXXXXZXXX, pričom predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a cenník. Na základe zmluvy postupca poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vystavil odporcovi za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 10,83 eur so splatnosťou 25.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 16,98 eur splatná dňa 25.02.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 36,78 eur, so splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 30,63 eur, so splatnosťou 25.04.2013. Postupca tiež vystavil odporcovi titulom zmluvnej pokuty faktúru č.XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 47,80 eur, splatnú dňa 25.02.2014.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 31.05.2016, v ktorom uviedol, že žalovanú ujmu navrhovateľovi nespravil, osobne žiadne doklady neprevzal, ani kartu nikdy nepoužil, navrhovateľovi poslal aj čestne prehlásenie o ktoré ho požiadal.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 28.06.2016.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa - spol. G. U., Z..G.. postúpil zmluvou zo dňa 20.11.2014 pohľadávky na navrhovateľa, a to vrátane pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľ je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.
Spoločnosť G. U., Z..G.. uzatvorila s odporcom dňa 06.12.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z toho istého dňa s dojednanou zmluvnou pokutou vo výške 47,80 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 10,83 eur so splatnosťou 25.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 16,98 eur splatná dňa 25.02.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 36,78 eur, so splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 30,63 eur, so splatnosťou 25.04.2013.
Postupca tiež vystavil odporcovi titulom zmluvnej pokuty faktúru č.XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 47,80 eur, splatnú dňa 25.02.2014.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 513/2011Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160201> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 513/2011 Z. z.: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 42 ods. 12 písm. b) zák. č. 513/2011Z. z.: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 524 OZ: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ: Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ: Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 OZ: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V konaní súd postupoval podľa § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol zmluvný vzťah z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi verejné telekomunikačné služby. Odporca súdu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa nevznikol predmetný záväzkový vzťah zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.12.2012 a z neho plynúce práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto záväzku. Súd má teda preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť platiť poplatky za poskytnuté a využité verejné telekomunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytnuté služby.
Z priložených faktúr mal súd preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil.
Súd však v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. prioritne z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok odporcu vyplývajúci z uvedenej zmluvy o pripojení je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Súd pri posúdení premlčania dospel k záveru že faktúra č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 10,83 eur so splatnosťou 25.01.2013 a faktúra č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 16,98 eur splatná dňa 25.02.2013 boli ku dňu podania návrhu na začatie konania premlčané a preto súd takto uplatnený nárok navrhovateľovi z dôvodu premlčania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd z titulu nezaplatených faktúr vystavených za poskytnuté služby priznal navrhovateľovi sumu iba 67,41 eur, ktorá suma bola odporcovi vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 36,78 eur, so splatnosťou 25.03.2013 a faktúrou č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 30,63 eur, so splatnosťou 25.04.2013. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom pred 01.02.2013: Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
Súd tiež v súlade s yvššie cit. ustanoveniami priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,78 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,63 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia.
Postupca tiež vystavil odporcovi titulom zmluvnej pokuty faktúru č.XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 47,80 eur, splatnú dňa 25.02.2014.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyššie uvedená zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, keďže jej dojednanie odporca vystupujúci v danom právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa nemohol vo formulárovej zmluve nijako ovplyvniť, a teda ide o neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, z ktorého dôvodu nevznikol nárok na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty.
V spotrebiteľských zmluvách uzatváraných vo viacerých prípadoch je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, ktoré navrhovateľ bežne uzatváral s aj s inými spotrebiteľmi. Ak by aj hypoteticky dochádzalo pri uzatváraní obdobných zmlúv k určitým modifikáciám výšky zmluvnej pokuty zo strany dodávateľa, možnosť spotrebiteľa zasiahnuť do tohto procesu je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa pritom týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Pre úplnosť možno dodať, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Nakoľko súd nepriznal navrhovateľovi časť uplatnenej istiny vo 47,80 eur uplatnenej z titulu zmluvnej pokuty, nemohol navrhovateľovi priznať ani úrok z omeškania z predmetnej sumy.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle §142 ods.2 O.s.p. podľa ktorého: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol len čiastočne úspešný, úspech na strane navrhovateľa činí 47,13%. Vo zvyšku - v 52,87% - bol navrhovateľ neúspešný, v tejto časti bol úspešný odporca. Nakoľko bol pomer úspechu účastníkov v konaní zhruba rovnaký rozhodol súd o trovách konania v súlade s ustanovením §142 ods.2 O.s.p. druhá veta, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.