Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému K. F., nar. XX.XX.XXXX, E.. D. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 537,08 Eur s príslušenstvom, dňa 28.6.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 169,04 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 55,32 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 65,- Eur od 26.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 48,72 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, v lehote 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 537,08 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy vo výške 36,10 Eur za obdobie odo dňa 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy vo výške 55,32 Eur za obdobie odo dňa 26.1.2013 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy vo výške 65,- Eur za obdobie odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy vo výške 48,72 Eur za obdobie odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % p.a. zo sumy vo výške 331,94 Eur za obdobie odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačnej služby spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. riadne poskytla žalovanému služby a ich cenu vyúčtovala v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami č. 7212488917 splatná dňa 25.12.2012 na sumu 36,12 Eur, č. 7300044257 splatná dňa 25.1.2013 na sumu 58,32 Eur, č. 7301113107 splatná dňa 25.2.2013 na sumu 65,- Eur, č. 7302258542 splatná dňa 25.3.2013 na sumu 48,72 Eur a č. 7312847016 splatná dňa 25.12.2013 na sumu 331,94 Eur.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tak je povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200 ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrany osobnosti. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Nejde o vec uvedenú v odseku 2 § 200ea O.s.p. a vzhľadom na výšku žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, ide o drobný spor podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia. Súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Rozsudok pritom v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil dňa 28.6.2016, po predchádzajúcom oznámení miesta a času jeho vyhlásenia dňa 22.6.2016 na úradnej tabuli súdu.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.4.2012 uzavrela so žalovaným pod číslom XXXXXXX písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z obsahu ktorej vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzatvára so žalovaným ako účastníkom zmluvu, ktorej predmetom je poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy Slovak Telekom, a.s. poskytla žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku.

Žalobca tvrdí, že aj keď poskytovateľ Slovak Telekom, a.s. poskytoval v zmluve dohodnuté služby, žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu poskytnutých služieb riadne a včas nezaplatil. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil cenu poskytovateľom poskytnutých mu služieb, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 7212488917 splatnou dňa 25.12.2012 na sumu 36,10 Eur, faktúrou č. 7300044257 splatnou dňa 25.1.2013 na sumu 55,32 Eur, faktúrou č. 7301113107 splatnou dňa 25.2.2013 na sumu 65,- Eur, faktúrou č. 7302258542 splatnou dňa 25.3.2013 na sumu 48,72 Eur a ani zmluvnú pokutu vyúčtovanú mu za porušenie zmluvných povinností faktúrou č. 7312847016 splatnou dňa 25.12.2013 na sumu 331,94 Eur.

Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2011/351/20160701> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie, b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva, c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach, f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia, g) cenové poradenstvo, h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu. Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Počas krízovej situácie alebo

mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby. Účastník verejnej telefónnej služby má právo a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701> a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov, b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom dňa 20.4.2012 je síce upravená osobitným zákonom, teda už citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale ide o vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne ako typ zmluvy neupravený (podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu než len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 20.4.2012.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 20.4.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi žalobcom a žalovaným nemôžu byť síce pochybnosti o charaktere tejto zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ale môžu byť pochybnosti o nutnosti na posúdenie právneho vzťahu ňou založeného použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Túto pochybnosť ale rozptyľuje ustanovenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia v znení účinnom od 1. mája 2014.

Podľa už citovaného § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 (článok II. bod 1 a článok XIV. zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z uvedeného vyplýva, že zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok II. bod 1) bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1, ktorým bola táto veta doplnená, nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným založený nimi uzavretou zmluvou dňa 20.4.2012.

Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy a v konečnom dôsledku nároku žalobcu čo do jeho dôvodnosti je tak nutné vychádzať okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Opomenúť pritom nemožno ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 20.4.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aj napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka, boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému oproti záväzku žalovaného spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a na základe spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vopred pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy neboli tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd ju preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Žalovaný, ako to už súd opakovane konštatoval, sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe produkovaným, nevyjadril. Rovnako žalovaný sa nevyjadril ani k obsahu žalobcom predložených listín, včítane obsahu faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu ním poskytovaných služieb elektronickej komunikácie.

Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe, obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu poskytovaných služieb v období, za ktoré žalobca žida ich zaplatenie, nespochybňuje a to nielen čo do výšky fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdenia žalobcu, že žalovaný cenu služieb doposiaľ neuhradil.

Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služieb elektronickej komunikácie) a ich ceny žalobca súdu predložil faktúru číslo 7212488917 zo dňa 8.12.2012 na sumu 36,10 Eur za obdobie 8.11.2012 - 7.12.2012 so splatnosťou dňa 25.12.2012, číslo 7300044257 zo dňa 8.1.2013 na sumu 55,32 Eur za obdobie 8.12.2012 - 7.1.2013 so splatnosťou dňa 25.1.2013, číslo 7301113107 zo dňa 8.2.2013 na sumu 65,- Eur za obdobie 8.1.2013 - 7.2.2013 so splatnosťou dňa 25.2.2013 a faktúru číslo 7302258542 zo dňa 8.3.2013 na sumu 48,72 Eur za obdobie od 8.2.2013 - 7.3.2013 so splatnosťou dňa 25.3.2013.

Žalovaný neodporoval ani tvrdeniu, že faktúry v tomto znení boli žalovanému riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami doručené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti a žalovaný tak doposiaľ neurobil.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Žalobca sa voči žalovanému domáha okrem iného zaplatenia sumy 36,10 Eur na základe faktúry číslo 7212488917 zo dňa 8.12.2012 splatnej dňa 25.12.2012 žalobou, ktorú súdu doručil dňa 21.1.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Aj keď premlčanie nároku žalobcu v tejto časti žalovaný nenamietal (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súd na premlčanie nároku v časti o zaplatenie 36,10 Eur musel podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť. V prípade tohto zákonného ustanovenia, ktoré do zákona č. 250/2007 Z.z. bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. (článok VIII. bod 12) s účinnosťou od 1.5.2014, totiž platí rovnako, ako v prípade tretej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že toto zákonné ustanovenie je nutné použiť aj na spotrebiteľský právny vzťah vzniknutý pred 1.5.2014, lebo citovaný zákon vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu nemá prechodné ustanovenie. Z uvedeného dôvodu preto žalovanému nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť cenu služieb poskytnutých spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorých cenu táto spoločnosť žalovanému vyfakturovala faktúrou číslo 7212488917 zo dňa 8.12.2012, lebo nárok v tejto časti je premlčaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že na strane žalovaného je daná povinnosť zaplatiť cenu služieb poskytnutých spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na základe nimi dňa 20.4.2012 uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo výške 169,04 Eur (55,32 Eur podľa faktúry číslo 7300044257 zo dňa 8.1.2013 splatných dňa 25.1.2013, 65,- Eur podľa faktúry číslo 7301113107 zo dňa 8.2.2013 so splatnosťou dňa 25.2.2013 a 48,72 Eur podľa faktúry číslo 7302258542 zo dňa 8.3.2013 so splatnosťou dňa 25.3.2013.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr 25.1.2013, 25.2.2013 a 25.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalovaný doručenie jednotlivých faktúr nepoprel a tak v deň ich splatnosti bol povinný nimi vyfakturovanú cenu služieb uhradiť. Žalovaný ale svoju povinnosť nesplnil doposiaľ, preto v deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť okrem ceny služieb zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške podľa citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB v deň začiatku omeškania žalovaného so zaplatením ceny služieb vo výške 0,75 % ročne, je potom žalovaný povinný zaplatiť zo sumy omeškaného plnenia úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila so žalobcom podľa § 524 Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávok, z obsahu ktorej vyplýva, že označená spoločnosť ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka svoje pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o verejných službách číslo XXXXXXX zo dňa 20.4.2012. Listom zo dňa 1.12.2015 postúpenie pohľadávky bolo žalovanému podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámené, v dôsledku čoho žalovaný svoj záväzok z uvedenej zmluvy je povinný splniť žalobcovi.

Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 537,08 Eur pozostávajúcej okrem už uvedených súm 36,10 Eur podľa faktúry číslo 7212488917, 55,32 Eur podľa faktúry číslo 7301113107, 65,- Eur podľa faktúry číslo 7301113107 a 48,72 Eur podľa faktúry číslo 7302258542 aj zaplatenia sumy 331,94 Eur podľa faktúry číslo 7312847016.

Z faktúry číslo 7312847016, tvoriacej prílohu žaloby žalobcu vyplýva, že faktúra bola vystavená dňa 8.12.2013 na sumu 331,94 Eur so splatnosťou dňa 25.12.2013 a titulom pohľadávky je zmluvná pokuta.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Žalobca túto časť svojho nároku bližšie neodôvodňuje. Už z tohto dôvodu tak žalobcovi túto časť ním uplatňovaného nároku by nebolo možné priznať. K zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 20.4.2012 však pripojil dodatok k tejto zmluve, ktorý mal byť uzavretý toho istého dňa, pričom z tabuľky č. 1 dodatku možno zistiť okrem iného

údaj, zmluvná pokuta 331,94 Eur. Ďalší text tejto listiny je ale písaný takým drobným písmom, že je takmer voľným okom bez použitia optických pomôcok nečitateľný.

Súd v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku opakovane konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretou dňa 20.4.2012 spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, je spotrebiteľským vzťahom a uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pri uzatváraní ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystupovala ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku zo dňa 20.4.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila ňou bežne, pre tento účel, používaný formulár s predtlačeným textom, ktorý je voľným okom, bez použitia optických pomôcok, nečitateľný. Veľkosť písma textu, okrem tabuľkových častí, reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť dôsledky obsahu zmluvy a jej dodatku. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo zmluvu a jej dodatok pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú časť dodatku zmluvy akou sú nesporne podmienky, za ktorých sa žalovaný zaviazal, pre prípad porušenia zmluvných povinností, zaplatiť zmluvnú pokutu, mali byť uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť dodržiavania zmluvných povinností, pri porušení ktorých mu vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto text zmluvy a jej dodatku použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy a jej dodatkom, včítane záväzku o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach tohto záväzku.

Takýto spôsob formálneho vyjadrenia zmluvných podmienok v dodatku zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd považoval za nekalú praktiku dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v procese uzatvárania zmluvy a jej dodatku, ktorého obsahom má byť záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu a podmienky tohto záväzku, brániacu žalovanému ako spotrebiteľovi sa s týmito podmienkami kvalifikovane oboznámiť a vyhodnotiť ich dôsledky. Nemožnosť spotrebiteľa získať kvalifikovaný obraz o zmluvných podmienkach vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Drobné písmená formulárového dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb pripraveného dodávateľom, bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť nielen jeho obsah, ale tiež formu, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb aj za neplatný podľa odseku 5 § 53 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, preto nemôže byť sporu, že dodatok k zmluve je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pritom dodáva, že z obdobných dôvodov, aj keď v prípade iného druhu spotrebiteľskej zmluvy, k rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej veci sp. zn. (rozsudok zo dňa 24.11.2015).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Pre súdom konštatovanú absolútnu neplatnosť dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v ktorom bol obsiahnutý právny úkon podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, teda záväzok žalovaného zaplatiť dodávateľovi Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu, takýto záväzok žalovanému vôbec nevznikol, v dôsledku čoho či už samotný dodávateľ alebo žalobca na základe zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, sa splnenia tohto záväzku nemôžu domáhať. Ak takýto záväzok žalovanému voči spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nevznikol, nemohol byť ani touto spoločnosťou na žalobcu postúpený. Žalovaný tak nie je povinný žalobcovi zaplatiť podľa faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. číslo 7312847016 zo dňa 8.12.2013 zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur.

Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 169,04 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 55,32 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 65,- Eur od 26.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 48,72 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.

Žalobca podal včas návrh na náhradu trov konania a ich výšku vyčíslil sumou 107,78 Eur na trovách právneho zastúpenia a sumou 32,- Eur na súdnom poplatku zo žaloby.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, keď oproti žiadanému peňažnému plneniu 537,08 Eur len na istine mu bolo priznané peňažné plnenie vo výške 169,04 Eur. Žalobcov úspech v konaní tak bol v rozsahu 31 %, čo je menej ako jeho neúspech a tak podľa zásady vyjadrenej v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol (na strane žalobcu prevažuje neúspech v konaní nad jeho úspechom). Na strane druhej, aj keď u žalovaného prevažuje úspech nad neúspechom, žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto mu náhradu trov konania nebolo možné priznať. Súd preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Záverom súd považuje za nutné dodať, že v zmysle záverov, pre ktoré súd dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyhlásil za absolútne neplatný, sa ako absolútne neplatná javí aj samotná zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.4.2012, ktorá rovnako nebola dojednaná individuálne a veľkosť písmen jej textu je rovnaká ako v dodatku k nej. Ak súd napriek tomu zmluvu samotnú nevyhlásil za absolútne neplatnú, tak iba z dôvodov, že samotná zmluva vo svojom texte neobsahuje zmluvné podmienky o poskytovaní služieb verejnej komunikácie, ale iba identifikuje zmluvné strany a aktivované služby, aj to v tzv. tabuľkovej časti, ktorá je lepšie čitateľná ako ostatná časť a čo do konkrétnych podmienok zmluvného vzťahu, t. j. poskytovania služieb včítane záväzku žalovaného platiť cenu týchto služieb, odkazuje na všeobecné podmienky, ktorých text je písaný písmenami primeranej veľkosti a tým aj dobre čitateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).