Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2673-1999.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2673/1999
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Vladimír Straka SALEEX-service, IČO: 10857371, Mincova 21, Liptovský Mikuláš proti povinnému: B. B., K.. XX.XX.XXXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava o vymoženie 325,3 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Adriany Steinerovej so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu sa začalo pred súdnym exekútorom dňa 2.12.1999 exekučného konanie proti povinnému.
Súd dňa 10.12.1999 vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Dňa 09.03.2016 poverený súdny exekútor predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 36,76 eur. Po výzve zaslal súdu správy zo šetrenia aktuálnych majetkových pomerov povinného.
Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora nevyjadril.
Z spisu súdneho exekútora EX 854/1999, zo správ, ktoré zaslal súdu a spisu tunajšieho súdu 1Er/1696/99 bolo zistené, že bola začatá exekúcia predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. 427 k.ú. Mojtín, avšak tento spôsob výkonu exekúcie bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Er/1696/99-30 zo dňa 25.10.2004 zastavený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2004. Uvedenú nehnuteľnosť vydražila súdny exekútorka Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica dňa 12.05.2006, vymáhaná pohľadávka nebola uspokojená ani čiastočne. Hnuteľné veci povinného spísané pri súpise boli vydražené. Dňa 25.10.1999 a 27.10.1999 súdny exekútor vykonal služobné cesty za účelom súpisu hnuteľných vecí na adrese Mojtín 115. Manželka povinného predložila rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/551/99-14 zo dňa 28.08.1999 o zrušení BSM a dohode o rozdelení majetku, podľa ktorého povinnému zostali osobné veci, športové veci a veci súvisiace s jeho zamestnaním. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva sa stali výlučným vlastníctvom manželky povinného. Bol vykonaný súpis hnuteľných vecí v počte 6. Manželka povinného podala žiadosť o vyňatie zo súpisu vecí pod por. č. 3, 4, 6. Ostatné hnuteľné veci boli vydražené.
Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá otvorené účty v bankách, nepoberá žiadne dávky. Je vlastníkom trvalých trávnych porastov v k.ú. Mojtín, exekučný príkaz je vedený ako druhý v poradí. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T 98/01-276 zo dňa 08.11.2001 bol povinný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, povinný sa aj v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, dátum prepustenia je 29.01.2020. Pohľadávke vymáhanej v predmetnej exekúcii predchádzajú pohľadávky Krajského súdu v Bratislave a 4 pohľadávky iných súdnych exekútorov. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti sa pohľadávka javí ako nevymožiteľná.
Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.) konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd mal v danom prípade za preukázané, že povinný je nemajetný, nevlastní ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por. vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to nevymožiteľnosť pohľadávky, pričom ďalšie pokračovanie v exekúcii by viedlo len k navyšovaniu nákladov účastníkov.
Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., nakoľko podľa Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného a § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. bol účinný až od 01.02.2002, pričom podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Ex. por. ho je možné použiť až v konaniach začatých od 01.02.2002. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného, pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemožno aplikovať ani § 203 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého má trovy exekúcie v prípade jeho zastavenia pre nemajetnosť uhradiť oprávnený. Na podporu súd odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí 2 M Cdo/15/2011 zo dňa 27.9.2012.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 36,76 eur a žiadal, aby súd na ich náhradu zaviazal oprávneného.
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však
bola zistená nevymožiteľnosť pohľadávky voči povinnému, nakoľko jeho majetkové pomery nepostačujú ani na úhradu trov exekúcie, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť.
Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nevymožiteľnosť pohľadávky od povinného, z dôvodu, že tento nebude mať majetok. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005, č.k. II.ÚS 12/2005-4 konštatoval, že ust. § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Okrem uvedeného súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.5.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojim návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách exekúcie je odvolanie neprípustné. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.