Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_SK-3C-29-2018.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-3C/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2 , 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., zastúpeného opatrovníkom D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, o zaplatenie sumy 482,63 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 01.07.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 482,63 eura s prísl.
2. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 3C/29/2018-132 zo dňa 27.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2023, súd na návrh žalobcu zo dňa 08.03.2023 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil terajší žalobca.
3. Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. SK-3C/29/2018-174 zo dňa 31.10.2023 takto rozhodol: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
5. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 26Co/5/2024-195 zo dňa 29.02.2024 takto rozhodol: „Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“ 6. V bode 34 odôvodnenia citovaného uznesenia odvolací súd uviedol: „Úlohou súdu prvej inštancie bude tak vo veci opätovne konať – súd prvej inštancie posúdi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom v prípade, ak bude súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, uvedený názor zrozumiteľne a výstižne vysvetlí, v opačnom prípade posúdi skrutkové tvrdenia a právnu argumentáciu žalobcu a tiež posúdi námietku premlčania vznesenú žalovaným – následne vo veci znova
rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodní.“
7. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 (ďalej len „dodávateľ“) uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť dodávateľa dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť dodávateľovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť dodávateľa a žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu zemného plynu. Ďalšie práva a povinnosti dodávateľa a žalovaného boli stanovené obchodnými podmienkami dodávateľa. Dodávateľ vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam dodávateľa na ich zaplatenie. Doposiaľ k úhrade dlhu žalovaného zostáva: suma vo výške 25,98 eura, doklad č. 7416981640 zo dňa 22.08.2017, splatná dňa 05.09.2017, suma vo výške 446,65 eura, doklad č. 7450251655 zo dňa 24.07.2017, splatná dňa 31.08.2017, suma vo výške 10,00 eur, doklad č. 3102133778 zo dňa 13.10.2017, splatná dňa 27.10.2017, spolu v sume 482,63 eura. Žalovaný túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil. 7.1 Žalobca v prvom rade poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo nesporné, že dodávateľ žalovanému reálne poskytoval dodávky plynu. Zároveň až počas doručovania žaloby sa súd prvej inštancie dozvedel z policajnej správy, že žalovaný je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, o čom žalobcu písomne informoval. Dovtedy žalobca nemal o tejto skutočnosti vedomosť. Zároveň žalobca tiež zdôrazňuje, že otázka platnosti zmluvy je právnou otázkou, ktorá nezakladá potrebu žalobu meniť. Žalobca (pôvodný žalobca) opísal skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú súd posúdiť nárok po právnej stránke, pričom pokiaľ možno nárok priznať aj na základe iných ustanovení ako sú uvedené v žalobe, potom je povinnosťou súdu tak urobiť (podľa názoru žalobcu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, ak bola zmluva súdom vyhodnotená ako neplatná). Uznesením č. k. SK-3C/29/2018-132 zo dňa 27.03.2023 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. V uvedenom uznesení súd prvej inštancie skonštatoval preukázanie procesných podmienok, keďže pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2022 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporového konania, na postupcu - žalobcu, ktorý so vstupom do súdneho konania súhlasil. 7.2 K aktívnej vecnej legitimácie žalobca poukázal na Uznesenie, č. k. 3C/29/2018-132 zo dňa 27.03.2023, ktorým došlo k pripusteniu žalobcu do konania na strane žalobcu. Z predmetného uznesenia (bodu 6. odôvodnenia) vyplýva, že súd mal za preukázané, že došlo k prevodu práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 09.11.2022 medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 a spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu výslovne súhlasila. Podľa ust. § 80 ods. 1 CSP: „Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.“ Podľa ust. § 80 ods. 2 CSP: „Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.“ Otázka platného postúpenia pohľadávky na žalobcu už bola okresným súdom právoplatne vyriešená. Žalobca podporne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021, v zmysle ktorého: „...kým podmienkou pozitívneho rozhodnutia o zmene podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. bolo (odhliadnuc od súhlasu nového žalobcu) preukázanie nástupu právnej skutočnosti spôsobilej privodiť prevod alebo prechod práva či povinnosti, predstavujúcich predmet sporu, z pôvodného účastníka konania na inú osobu, podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 C. s. p. je preukázanie prevodu alebo prechodu práva (nielen, že k nemu malo dôjsť, ale že k nemu skutočne došlo). Práve takáto zmena právnej úpravy spôsobuje, že súd sa má k otázke nadobudnutia práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, subjektom ešte len majúcim do konania vstúpiť, vyjadriť už v rozhodnutí o zmene a konečnému rozhodnutiu tak nový civilný sporový kódex zveruje prakticky len posúdenie otázky existencie žalovaného práva, resp. povinnosti u pôvodného žalobcu, resp. žalovaného (pokiaľ sa návrhu na zmenu nevyhovie), resp. podržania si žalobcom či žalovaným práva, resp. povinnosti aj k času rozhodovania vo veci samej (pokiaľ sa naopak k návrhu na zmenu vyhovie). Takto modifikovaná úprava de facto sleduje predchádzanie zamietaniu žalôb pre nedostatočne premyslené úkony vo sfére procesného práva (tým, že oproti skoršiemu stavu prakticky nedovoľuje opustiť miesto strany sporu tomu, kto sa len domnieva,
že právo či povinnosť tvoriace predmet sporu platne previedol alebo toto platne prešlo na inú osobu) a hocako sa takáto zmena vo sfére procesného práva pri záujme na posilňovaní zodpovednosti strán sporu za ich postup v spore javí kontraproduktívnou (bez preháňania priam paternalistickou), je tu a až do prípadnej zmeny je nutné sa s ňou vysporiadať...“ 7.3 Žalobca má za to, že nárok bol uplatnený včas a nebol premlčaný. S poukazom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že ním uplatnení nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, a preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel. 8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v podstate je bežné, že je možné postúpiť pohľadávku na základe vzniknutého bezdôvodného obohatenia, avšak v tomto prípade táto pohľadávka bola postúpená na základe neplatnej zmluvy, a preto mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu tu nie je. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.
9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 02.11.2016, Výzvou súdu zo dňa 12.08.2019, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2022 a uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 2Ps/3/2019-8 zo dňa 29.05.2019.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
16. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
18. Pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby súd skúmal, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t. j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Preto bolo potrebné najprv sa vysporiadať s tým, komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia.
19. Pôvodný žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 02.11.2016 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola povinnosť pôvodného žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť pôvodného žalobcu a žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu zemného plynu.
20. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 2Ps/3/2019-8 zo dňa 29.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019 bol ustanovený za opatrovníka žalovanému ako nesvojprávnemu D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. E. XXX/XX, A., v tom čase Festivalova 34, Svidník. V bode 4 odôvodnenia tohto uznesenia je uvedené: „Rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 5Nc/605/99 zo dňa 06.07.1999 bol A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.07.1999“ (č. l. 68 spisu).
21. V uvedenej právnej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
22. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka, pričom podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o: a) existujúcu pohľadávku, b) určitú pohľadávku, c) identifikovanú pohľadávku.
22.1 Ako k tejto problematike ďalej vyplýva zo súdnej praxe, postupovaná pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži aj na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. 22.2 Predmetom zmluvy je postúpenie určitej pohľadávky (práva na plnenie od dlžníka) pôvodného veriteľa postupníkovi, ktorý sa stáva veriteľom dlžníka na mieste pôvodného veriteľa (postupcu). 22.3 V tejto právnej veci právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2022. Predmetom zmluvy je: „... záväzok Postupcu odplatne postúpiť postupníkovi pohľadávky, vzniknuté na základe Zmlúv o združenej dodávke zemného plynu a Zmlúv o združenej dodávke elektrickej energie uzatvorených medzi Postupcom, ako dodávateľom, a tretími osobami, ako odberateľmi ....“ 22.4 Uvedená Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 38 Občianskeho zákonníka, ktorý nemožno konvalidovať. 22.5 Súd vyzval právneho predchodcu žalobcu výzvou zo dňa 12.08.2019, aby sa vyjadril ku skutočnosti, že žalovaný je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony. Táto výzva bola doručená žalobcovi dňa 16.08.2019 (č. l. 61 spisu). Teda žalobca mal vedomosť o pozbavení žalovaného spôsobilosti na právne úkony. 22.6 V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení mal právny predchodca žalobcu vedomosť o tom, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Napriek tomu postúpil pohľadávky, ktoré mali vzniknúť na základe tejto neplatnej zmluvy. Keďže uzatvorená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné postúpiť pohľadávky, ktoré vlastne nejestvujú. V čase postúpenia mal žalobca, resp. jeho právny predchodca, vedomosť, že žalovaný sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor právneho predchodcu žalobcu, no napriek tomu v zmluve o postúpení žiadnym spôsobom takúto pohľadávku neidentifikoval. Z uvedeného dôvodu je teda zmluva o postúpení neplatná. 22.7 Je zrejmé, že došlo k postúpeniu nárokov z neplatnej zmluvy. 22.8 Právny predchodca žalobcu ako postupca nemohol postúpiť na žalobcu pohľadávku, ktorá neexistovala. Z tohto dôvodu nemohol na žalobcu previesť viac práv, než mal sám. Z uvedeného dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 22.9 Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je z vyššie uvedených dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. 22.10 Otázku aktívnej vecnej legitimácie v obdobných prípadoch už súdy riešili (nižšie uvedené citácie), pričom sa zaoberali aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021, na ktoré poukázal žalobca. O tejto skutočnosti žalobca má vedomosť, keďže bol účastníkom týchto konaní. Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že súd môže zamietnuť žalobu na základe nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aj po tom, čo vyhovie návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná prevedené, alebo na koho prešli. 22.11 „Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že okresný súd pred meritórnym rozhodnutím uznesením pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky uvedenou zmluvou o postúpení, nemalo vplyv na rozhodnutie súdu. Súd vyhovie návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná prevedené, alebo na koho prešli (§ 80 ods. 1 C. s. p.), ak má preukázané, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností na iného, že táto skutočnosť sa týka práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, a že táto právna skutočnosť nastala po začatí konania. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť
na iného alebo skutočne bolo prevedené sa súd nezaoberá, lebo sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci samej. Ten, kto návrh podáva, je povinný tvrdiť rozhodné okolnosti a nesie nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že nebudú v konaní zistené (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 113/2006, uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/102/2020).“ (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 10. 2022, sp. zn. 8CoCsp/48/2022). 22.12 „Za správny sa nedá považovať názor, podľa ktorého otázka platného postúpenia pohľadávky už bola súdom právoplatne vyriešená uznesením zo dňa 19.02.2021 č. k. 8Csp 102/2019 - 150, ktorým sa vyhovelo návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa právo alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod na iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť existuje. V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu subjektu konania, tento skúma skutočnosti predpokladané zákonom len v procesnej rovine a to z hľadiska spôsobilosti vyvolať procesným návrhom sledované účinky zmeny subjektu konania v zmysle prevodu alebo prechodu práva na iného. Konanie tak treba vnímať z dvoch východísk. Prvým je hľadisko procesné, sústredené na zmenu subjektu, kedy súd skúma len opodstatnenosť procesného návrhu, či je určitý úkon spôsobilý vyvolať prechod, resp. prevod práv alebo povinností. Druhé východisko súvisí s konaním a rozhodovaním vo veci samej, kedy až v tomto štádiu konania súd skúma otázku skutočnej existencie práva alebo povinnosti. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu sa musí predovšetkým skúmať, či sú splnené predpoklady stanovené v ust. § 80 C.s.p. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu, z ktorého musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných preto, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a ten kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania súhlasiť. V danom prípade všetky tieto podmienky splnené boli. Návrh na zmenu žalobcu podal právny predchodca žalobcu, k tomuto návrhu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2020 a žalobca so svojim vstupom do konania vyslovil súhlas.“ (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 06. 2023, sp. zn. 7CoCsp/43/2022). 22.13 Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
23. Žalovaný vo svojom doplnení vyjadrenia zo dňa 12.12.2022 vzniesol námietku premlčania.
23.1 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23.2 Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
23.3 Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23.4 Žalobca mal vedomosť o pozbavení žalovaného spôsobilosti na právne úkony na základe výzvy súdu zo dňa 12.08.2019, ktorá bola doručená žalobcovi 16.08.2019, ako to súd uviedol už v bode 22.5 tohto odôvodnenia. 23.5 Z potvrdenia o odoslaní podania Okresného súdu Svidník (č. l. 27 spisu) je zrejmé, že žaloba bola podaná na súd dňa 01.07.2018. V danom prípade sa jedná o kombináciu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Z toho vyplýva, že premlčacia doba neuplynula. 23.6 Z uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania žalovaného za nedôvodnú. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci a uplatnil si ich náhradu. O ich výške súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predošlom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.