Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-189-2016.pdf
PDF · 71.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-10C/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci navrhovateľa W. H. C.. XX.X.XXXX, S. Č.I. X, O. proti odporcovi Q.A. H. C.. X.X.XXXX, S. B. X, I., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 14.10.2010 č.k. 42C/112/2010-32 od 1.6.2016 do budúcna.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 24.3.2016 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 14.10.2010 č.k. 42C/11/2010-32 od 1.6.2016 s odôvodnením, že odporca je podľa jemu dostupných informácií zamestnaný v P..O..O. I. a neštuduje. Poukázal na § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že odporca je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasí. Do zamestnania nastúpil 11.1.2016 a nasledujúce tri mesiace bol v skúšobnej dobe. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak súd u plnoletých osôb zníži alebo zruší výživné, plnoletý je povinný vrátiť rozdiel za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu, a preto navrhovateľovi vrátil výživné od podania návrhu za mesiac apríl a máj 2016 spolu 200 eur.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.6.2016, na ktorom sa odporca nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, vzhľadom na jeho stanovisko k návrhu, s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Na základe uvedeného boli splnené podmienky pre pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 14.10.2010 č.k. 42C/112/2010-32 súd manželstvo rodičov odporcu rozviedol a v tom čase maloletého odporcu zveril do osobnej starostlivosti matky a otca (navrhovateľa) zaviazal prispievať na jeho výživu 100 eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna. Z potvrdenia o príjme odporcu z 20.5.2016 vyplýva, že od 11.1.2016 je
zamestnaný v spoločnosti P..O.. O. I., O..U..L.. s priemerným čistým mesačným príjmom 550,68 eur. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že žiada zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.6.2016. Zároveň zváži návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za minulé obdobie, pretože podľa jeho vedomostí odporca už v tom čase pracoval, a preto prípadne podá aj nový návrh. Za mesiac jún už výživné na odporcu neplatil. Z príkazu na úhradu z 27.6.2016 vyplýva, že na účet navrhovateľa, ktorý uvedenú skutočnosť na pojednávaní potvrdil, bolo 27.6.2016 uhradených 200 eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 77 ods. 1 vety druhej a tretej Zákona o rodine, právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie výživného je dôvodný.
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Je charakteristická svojou elasticitou, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť), vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa. Zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby šlo o trvalý stav, resp. aby bol daný aspoň odôvodnený predpoklad jeho trvalosti. Príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Rozhodujúcou je okolnosť, že dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne.
Úprava zákona o rodine v ustanovení § 78 Zákona o rodine je špeciálnou vo vzťahu k ustanoveniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 163), ktorý uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hoci uvedené ustanovenie Zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, vychádza sa zo systematického výkladu a zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení - § 77 a § 78 Zákona o rodine a ich previazanosti. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje (najskôr) ku dňu začatia súdneho konania, to znamená, že pri plnoletých oprávnených na výživné s ohľadom na § 77 ods. 1 možno rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu podania návrhu. Z uvedeného teda vyplýva, že zrušenia výživného na plnoleté dieťa určeného rozsudkom sa nemožno domáhať spätne aj v prípade, že k zmene pomerov na strane vyživovaného dieťaťa došlo skôr tak, že dieťa je schopné samé sa živiť.
V konaní nebolo sporné, že odporca je od januára 2016 zamestnaný a má príjem z trvalého pracovného pomeru, pričom tento je schopný pokryť jeho základné životné potreby. Súd preto dospel k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť, a preto je návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dôvodný. Napokon aj sám odporca so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasil. Navrhovateľ po výzve súdu upresnil, že zrušenie vyživovacej povinnosti žiada od 1.6.2016 do budúcna, preto súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd len pre úplnosť dodáva, že odporca vrátil navrhovateľovi spotrebované výživné zaplatené po podaní návrhu (mesiac apríl a máj), keďže už v tom čase bol schopný sám sa živiť s poukazom na skutočnosť, že zrušenia vyživovacej povinnosti je možné sa domáhať (tak ako bolo vysvetlené vyššie) od podania návrhu do budúcna.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 14.10.2010 č.k. 42C/112/2010-32 zrušil od 1.6.2016 do budúcna.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi i napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko všetci prítomní účastníci sa tohto práva účinne vzdali po jeho vyhlásení.