Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Ľubomír Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov; matky: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, T. L. C., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910 a otca: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, právne zastúpeného JUDr. Monikou Sládkovou, advokátkou, so sídlom B. XXXX/X, X., IČO: 50 178 008, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -310 zo dňa 22.02.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. -121 zo dňa 09.11.2004 v časti o výživnom na maloletého P. Y. tak, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého P. zvýšeným výživným vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2012 a od 01.09.2013 vo výške 120,- eur mesačne, a vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom vo výške 3.126,94 eur v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok p o t v r d z u j e .

Výrok prvostupňového rozsudku o určení zvýšeného výživného o p r a v u j e tak, že tento správne znie: Otec P. Y., nar. X.XX.XXXX, je povinný prispievať zvýšeným výživným pre maloletého P. Y., nar. X.X.XXXX, zo sumy 1.000 Sk (33,19 EUR) na sumu 100 EUR mesačne od 1.8.2012 a od 1.9.2013 na sumu 120 EUR mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. zo dňa 09.11.2004, v časti zvýšeného výživného pre maloletého P. Y. tak, že otca zaviazal platením zvýšeného výživného zo sumy 500,- Sk (33,19 eur) na sumu 100,- eur mesačne od 01.08.2012 a od 01.09.2013 na sumu 120,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2012 do 31.01.2016 vo výške 3.126,94 eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. O návrhu matky rozhodol okresný súd podľa ustanovení § 28 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, matky, otca, kolízneho opatrovníka, dospel okresný súd k záveru, že oproti stavu, keď súd určil výživné v roku 2004, došlo nepochybne k podstatným zmenám pomerov u všetkých účastníkov

konania. Okresný súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia. Pri posudzovaní zmeny pomerov okresný súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania). V čase zvýšenia výživného dieťa nechodilo do školy, do 1. triedy základnej školy nastúpilo 01.09.2004. Od 01.09.2013 nastúpil maloletý syn na strednú školu. Za toto obdobie nepochybne výrazne vzrástli výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. V marci 2013 sa zdravotný stav dieťa zhoršil (tetanický syndróm). Okresný súd sa stotožnil s podrobným popísaním zvýšených výdavkov na maloletého syna, ktoré predložila matka. Ustálil oprávnené výdavky na maloletého syna od 01.08.2012 do nástupu na strednú školu na cca 180,- eur a od nástupu na strednú školu na cca 230,- eur. Ani otec dieťaťa ich nespochybnil, naopak uviedol, že je "dražoba" a aj 100,- eur výživného je málo. Matka bola v roku 2004 zamestnaná a jej príjem predstavoval 7.230,- Sk. Od roku 2004 sa jej zdravotný stav zhoršil, a to od októbra 2014, začali ju viac bolieť kĺby, je psoriatička. Je vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý zdedila a býva v ňom s maloletým dieťaťom a svojím otcom, ktorý jej prispieva na úhradu nákladov na bývanie. Jej príjem sa zvýšil na cca 350,- eur mesačne netto. Otcovi v roku 2010 zanikla vyživovacia povinnosť, takže zostala mu iba vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi. Jeho príjem bol v roku 2004 priemerne 2.585,- Sk. Už v roku 2004 otec uvádzal, že má problémy s chrbticou. Zmenenú pracovnú schopnosť ani invaliditu nemá priznanú. Tvrdenie, že nemá peniaze na lekárov, aby si podal návrh na priznanie invalidity neobstojí. Ošetrujúca lekárka naviac v správe uviedla, že otec nemá obmedzenú pracovnú schopnosť. Preto okresný súd na tvrdenia otca, že má zdravotné problémy, pre ktoré si nemôže nájsť prácu, neprihliadol. Naviac, výdavky na lieky, ktoré užíva, sú minimálne. Zo správy od zamestnávateľa GREGOSTAV, s.r.o., so sídlom Kotrčina Lúčka vyplýva, že otec bol u nich zamestnaný od 14.04.2015 do 31.05.2015 a opakovane aj na základe dohody o vykonaní práce od 01.12.2015 do 20.12.2015. Pracovný pomer sám ukončil v skúšobnej dobe a týmto sa sám vzdal možnosti mať príjem. Jeho čistý príjem bol v mesiaci máj 2015 vo výške 284,99 eur a okresný súd preto ustálil, že otec ako vyučený maliar, s praxou v stavebníctve, môže dosahovať príjem 300,- až 400,- eur mesačne, takže jeho príjem sa oproti roku 2004 zvýšil. Aj keď je otec aktuálne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepreukázal okresnému súdu, že si aktívne prácu hľadá. Taktiež uspokojivo nevysvetlil, akým spôsobom uhrádza svoje výdavky, ktoré sú podstatne vyššie ako, jeho príjmy. Z tejto skutočnosti možno preto dôvodne predpokladať, že jeho príjem je podstatne vyšší, než uvádza. Oproti roku 2004 teda došlo k nasledovným podstatným zmenám pomerov u všetkých účastníkov konania, a to tak, že matke sa zvýšil príjem, zvýšili sa výdavky na bývanie, otcovi sa taktiež zvýšil príjem (pokiaľ pracuje) - potenciálny príjem od 350,- do 400,- eur mesačne netto, otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť v roku 2010, otec sa so synom vôbec nestretáva ani neposkytuje vecné plnenia, maloleté dieťa je staršie o viac ako 12 rokov, čím došlo k nárastu oprávnených potrieb a došlo k nárastu životných nákladov. Na základe vykonaného dokazovania potom okresný súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil výživné v roku 2004 pre maloleté dieťa, došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov. Okresný súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že maloleté dieťa žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho osobne stará. Okresný súd so zreteľom na uvedenú zmenu pomerov preto zvýšil výživné otca pre maloleté dieťa diferencovane, od 01.08.2012 na sumu 100,- eur a od 01.09.2013 na sumu 120,- eur, kedy dieťa nastúpilo na strednú školu. Dlžné výživné vo výške 3.126,94 eur okresný súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným. Okresný súd povolenie splátok odôvodnil úpravou výšky výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O. s. p., pretože výrok o zvýšenom výživnom zo sumy 500,- Sk na sumu 100,- eur je v časti zvýšeného výživného nezrozumiteľný a nepreskúmateľný z toho dôvodu, pretože rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 09.11.2004, sp.zn. bolo otcovi určené výživné

vo výške 1.000,- Sk a nie vo výške 500,- Sk, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku. Otec maloletého nepopiera, že došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého syna, svoju vyživovaciu povinnosť si vždy plnil v určenom rozsahu. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedol otec a na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec poukázal na svoje zdravotné problémy, že má problémy s chrbticou, má vredy na žalúdku, pravidelne užíva lieky, má vysoký krvný tlak. V dôsledku vážnych zdravotných problémov otca a nutnosti operačného riešenia nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu syna 120,- eur mesačne. Nestotožňuje sa s tvrdením okresného súdu, že môže dosahovať príjem od 300,- do 400,- eur. Otec je odkázaný na finančnú pomoc svojho otca, brata a sestry. Výdavky otca mesačne predstavujú stravu 100,- eur, inkaso 40,- eur, hygienické potreby 10,- eur, telefón 8,- eur, lieky 10,- eur. V súčasnosti je otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemá žiadny príjem. Nesúhlasí s určením splátok zameškaného výživného vo výške 100,- eur mesačne a žiada odvolací súd, aby mu boli určené splátky vo výške 10,- eur mesačne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka tak, že súhlasí s prvostupňovým rozhodnutím a považuje ho za správne a založené na riadne vykonanom dokazovaní. Otec žiadne nové skutočnosti v odvolaní nepreukázal. Zdravotné problémy otca nie sú dôvodom na to, aby nemohol pracovať a plniť si vyživovaciu povinnosť. O syna sa matka starala po celé roky sama. Vzhľadom na vek dieťaťa je aj aktuálne určené výživné nepostačujúce s ohľadom na príjem matky.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania - otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa ustanovenia § 202 O. s. p., preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku, ktorým uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého P. zvýšeným výživným vo výške 100,- eur mesačne a o zameškanom výživnom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Ostatných výrokov rozsudku sa odvolací súd nedotkol, pretože tieto výroky neboli napadnuté odvolaním otca.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade otca, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

K odvolacej námietke otca týkajúcej sa tej skutočnosti, že spláca exekúcie „pochádzajúce“ z manželstva, hoci aj matka mala z nich prospech, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná, keďže v prípade ak uvedené skutočnosti pokladá za sporné, má možnosť využiť civilnoprávne prostriedky na uplatnenie svojich práv vo vzťahu k matke.

Výška výživného stanoveného prvostupňovým súdom zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, keďže je vyučený v profesii maliar a z úradnej činnosti súdu je i odvolaciemu súdu známe, že na trhu práce je po tomto type služieb dostatočný dopyt, pričom potencionálny zárobok z tejto činnosti sa pohybuje od 600,- eur vyššie. Z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplynulo, že by otec, ktorý je v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie aj s prihliadnutím k dosiahnutému vzdelaniu, z ktorého by mal dostatočný príjem. Rovnako je potrebné zohľadniť fakt, že otec si voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť plní v minimálnej miere a nad rámec vyživovacej povinnosti nijako neprispieva. Tiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že otec si dokáže privyrobiť dohodami o vykonaní práce, dlžoby voči bankovým a nebankovým subjektom neudával, nie sú vedené proti nemu exekúcie, nemá obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Navyše otec v rámci podaného odvolania prakticky akceptoval sumu 100,- eur mesačne od 01.08.2012 i napriek tomu, že počas rozhodného obdobia bol do 19.05.2014 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi. Následne sa nechal vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie na vlastnú žiadosť. Otec je povinný správať sa zodpovedne tak, ako to vyplýva zo Zákona o rodine a využiť všetky nástroje a možnosti, aby si zabezpečil také príjmy, ktoré zodpovedajú jeho objektívnym schopnostiam a možnostiam, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a vyučenie v odbore maliar a plnil si tak svoju zákonnú povinnosť v primeranej výške. Pokiaľ otec sám tvrdí, že mu pomáha finančne otec, brat a sestra, a nevyužíva pritom svoje schopnosti a možnosti v plnej miere, musí rátať s tým, že súd bude posudzovať túto jeho povinnosť aj z hľadiska potencionality jeho schopností a možností, ako tomu bolo v tomto prípade. Preto jeho tvrdenia považoval odvolací súd za účelové, v snahe eliminovať výšku vyživovacej povinnosti. Bremeno zvýšených výdavkov na maloletého syna nemôže byť ponechané iba na matke, ktorá navyše maloletému zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň vyživovacej povinnosti. Zároveň na strane matky treba prihliadnuť, že už dlhé roky znáša toto bremeno zvýšených výdavkov sama.

Zároveň odvolací súd opravil výrok rozsudku okresného súdu, ku ktorého chybe došlo zrejmou nesprávnosťou, keď prvostupňový súd uviedol zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 500,- Sk (33,19 eur), pričom z rozsudku, ktorým bolo naposledy rozhodované o vyživovacej povinnosti, je zrejmé, že išlo o výšku výživného 1.000,- Sk. Suma vyjadrená v eurách zodpovedala prepočtu naposledy stanoveného výživného vo výške 1.000,- Sk.

Výrok o trovách odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.